Populistka Le Penová v sebe pred voľbami objavila (falošnú) feministku

„Falošná feministka!“ vykrikovali na francúzsku prezidentskú kandidátku Marine Le Penovú počas jej prejavu polonahé členky ukrajinského radikálneho feministického združenia Femen. Hoci o tom, či práve ony sú tie „pravé“ feministky, sa vedú spory, faktom je, že teraz len tak zbytočne nemútili vodu.

Marine Le Penová, ktorá zrejme nikdy o sebe priamo nepovedala, že je feministka, lebo to sa nehodí do jej politického presvedčenia, má, samozrejme, záujem o ženské voličky (hoci tie radikálnu pravicu častejšie ako muži považujú za nebezpečnú), a tak sa snaží akcentovať aj túto tému. Robí to však veľmi výberovo a účelovo, čo vyvoláva otázky o úprimnosti jej záujmu o práva žien a ich obranu.

To by ju mohlo kvalifikovať na titul falošná feministka, ktorým sa označujú ľudia alebo skupiny, čo sa k feminizmu hlásia len preto, že sa im to práve hodí alebo vyvoláva sympatie v ich cieľovej skupine, alebo jednoducho len preto, že je to práve „in“.

Ženy, Marine za vás bojuje

Keď na prelome rokov 2015 a 2016 prišlo v Kolíne nad Rýnom na silvestrovských pouličných oslavách  k hromadnému sexuálnemu obťažovaniu žien mužmi pôvodom zo severnej Afriky, napísala Marine Le Penová komentár, v ktorom označila takéto správanie za hrozbu pre práva žien.

„Dnes sa búrim proti neakceptovateľnému mlčaniu, a teda tichému súhlasu francúzskej ľavice s týmto fundamentálnym útokom na práva žien. Desím sa toho, že migračná kríza je začiatkom konca ženských práv,“ napísala žena, ktorá má veľké šance postúpiť do druhého kola francúzskych prezidentských volieb. Svoje tvrdenie ešte podporila citátom od ikony francúzskeho feminizmu Simone de Beauvoir: „Nikdy nezabúdajme, že politická, ekonomická alebo náboženská kríza často vedie k tomu, že sú spochybňované práva žien.“

Z Marine Le Penovej, ktorej strana (hoci ona sama v predvolebnom období zmiernila tón) sa netají zámerom skomplikovať prístup žien k potratom či znížením finančnej podpory pre centrá plánovaného rodičovstva, sa zrazu stala bojovníčka za práva žien. Tak prezentovala aj udalosť, keď si pred stretnutím s libanonským veľkým muftim odmietla dať na hlavu šatku, čo jej kampaň šikovne využila ako kontrast k správaniu viacerých členiek švédskeho vládneho kabinetu, ktoré pristali na iránske pravidlá a na stretnutie s tamojšími lídrami prišli zahalené.

Problémom Le Penovej feminizmu však je to, že hoci oprávnene upozorňuje na obmedzovanie žien islamským fundamentalizmom a paternalizmom, vyberá si ich ako jediné ohrozenie ženských práv a predstiera, že ak sa zastaví migrácia, všetko sa vyrieši.

Francúzky, rovnako ako ženy na celom svete, však stále ešte nedosiahli mzdovú rovnosť, zápasia so zvládaním rodiny a kariéry, sú viac ohrozené chudobou ako muži, hlavne ak sú osamelé, či vychovávajú deti samy. Ani ich zastúpenie v politike, korporáciách či rozhodovacích procesoch nie je práve ideálne. Netreba zabúdať ani na opakované sťažnosti političiek a novinárok na „kultúru“ sexuálneho obťažovania zo strany mocných mužov krajiny. To kandidátka, ktorá chce ochraňovať ženy, veľmi nespomína.

Le Penová tiež nehovorí o tom, ako sú niektoré francúzske moslimky vo svojich komunitách nútené k dohodnutým manželstvám, o prípadoch vrážd zo cti alebo širokom tolerovaní domáceho násilia. Rozhorčená je len vtedy, keď migranti obťažujú „biele“ ženy.

„Le Penová zneužila slová Simone de Beauvoir na predvolebnú kampaň s cieľom živiť nenávisť voči cudzincom a imigrantom. Skutočnosť, že využíva práva žien na rasistické ciele a xenofóbiu proti migrantom, sa nedá tolerovať,“ vyhlásila Rebecca Amsellemová z feministického združenia Les Glorieuses.

Ruža namiesto plameňa

Strany ako Le Penovej Národný front sa tradične vnímajú ako mužské a politička sa to snaží zmeniť. Za jej otca Jeana Marie Le Pena išlo o zoskupenie machov a sexistov s názormi typu: žena má sedieť doma a starať sa čo najdlhšie o čo najviac detí a pohodlie manžela. Ženám nebola sympatická ani jeho vulgarita, radikálne názory na menšiny, spochybňovanie holokaustu. Odvtedy sa však veľa zmenilo.

Nielen v Národnom fronte, ktorý počas Le Penovej kampane začal používať namiesto tradičného plameňa „ženské“ logo s motívom modrej ruže, ale aj medzi voličmi a voličkami. Po celom svete sa dá pozorovať, že radikálne názory na menšiny či migráciu, ktoré sa ešte nedávno považovali za neprijateľné či nevhodné, sú v zásade akceptované a už nikoho nešokujú.

Ak ich Le Penová zaobalí do dojmu, že jej ide o bezpečnosť žien, môže to mať na niektoré voličky efekt. „Ako žena sa cítim ohrozená nárastom radikálneho islamu. Som znechutená z toho, keď na mňa pokrikujú, lebo mám oblečenú sukňu. Pre niektorých mužov, ak nemáte zakrytú hlavu a ste oblečená ako Francúzka, tak ste určite prostitútka,“ vysvetlila denníku Guardian tridsiatnička Sophie, ktorá žila v jednej z parížskych zmiešaných štvrtí. Je rozhodnutá voliť Le Penovú, ale vo svojej tradične ľavicovej rodine sa s tým nikomu chváliť nebude.

Le Penová hrá aj na to, že rozumie, aké je byť ženou, čo je odkázaná sama na seba. Je dvakrát rozvedená, zostala načas sama s tromi celkom malými deťmi (jej dvojičky sa narodili, keď bola jej najstaršia dcéra veľmi malá), pracovala ako právnička. Ak k tomu primieša trochu rečí o tom, že ženy sú ohrozené niektorými skupinami, ktoré nemajú práve históriu dobrého zaobchádzania s nimi, a použije na to jasné, ale nie vulgárne slová, môže niektoré ženy osloviť.

„Vyvoláva to dojem, že voliť Národný front už nie je až také neprijateľné,“ hovorí politológ Eelco Harteveld z Amsterdamskej univerzity, ktorý sa venuje voličským preferenciám na základe rodu. Stále si však myslí, že ženy v Európe majú tendencie voliť skôr štandardné strany a ich kandidátov v strede alebo mierne doľava od stredu.

To, že Le Penovú chcú voliť Francúzky, ktoré nikdy nevolili krajnú pravicu, je však alarmujúce a útechou by nemalo byť ani to, že v druhom kole nemá veľa šancí na úspech.