Denník N

Severná Kórea je fajn krajina?

Severokórejčania sa v hlavnom meste klaňajú dynastii Kimovcov. Foto – TASR/AP
Severokórejčania sa v hlavnom meste klaňajú dynastii Kimovcov. Foto – TASR/AP

Či je to diktatúra, je skutočne len otázkou uhla pohľadu?

V Severnej Kórei som mal len pozitívne zážitky, vyjadril sa svetoznámy maďarský husľový virtuóz Edvin Marton, vlastným menom Lajos Csűry, po tom, čo sa vrátil z veľkolepého koncertu usporiadaného na pamiatku bývalého Drahého vodcu, Kim Čong-ila.

Zahraničným účinkujúcim síce zhabali telefóny, fotografovať bolo zakázané a nemali ani prístup k internetu, no napriek tomu sa Edvin Marton cítil skvele. Ubytovali ho v luxusnom hoteli, dostal večeru s dvanástimi chodmi a všetci sa naňho milo usmievali.

„Boli sympatickí, priateľskí a pohostinní. Nie je tam žiadna diktatúra. A vôbec, diktatúra je otázkou uhla pohľadu,“ dodal husľový virtuóz, podľa ktorého Severná Kórea naozaj funguje inak, „no je to tak v poriadku“.

Lenže nie, nie je to v poriadku. Nie je to v poriadku nielen s totalitnými režimami, ale ani s tými, čo tieto režimy – v danom prípade za mastné honoráre – legitimujú.

Už aj vyhlásenie, že diktatúra závisí od uhla pohľadu, je absurdné. Takže Severná Kórea – kde je zakázané používať internet, kde sa blokujú telefonické hovory do zahraničia, kde sa sledovanie televízneho vysielania Južnej Kórey rovná zločinu a kde dodnes pravidelne naháňajú strach obyvateľstvu verejnými popravami – sa z istého pohľadu zdá byť diktatúrou, no z iného nie? Čo to potom je? Päťhviezdičkové wellness centrum?

Podľa údajov Human Rights Watch a Amnesty International je i dnes v Severnej Kórei okolo 120-tisíc ľudí v koncentračných táboroch, dolujú uhlie alebo pracujú na poliach denne 12 – 15 hodín, po šichtách spia na betónovej dlážke (lebo v barakoch, kde bývajú, nie sú prične, stoličky ani stoly), jedia každý deň to isté (kukuričnú kašu, kyslú kapustu a kapustovú polievku), pre nízky obsah bielkovín v strave sú zoslabnutí, chrup sa im kazí, ďasná im černejú a sú takí hladní, že keď zbadajú potkana, skúsia ho uloviť a zjesť. (Odporúčaná literatúra: Blaine Harden: Útek z tábora 14 – neuveriteľný príbeh muža zo Severnej Kórey o strastiplnom putovaní za slobodou.)

To, že sa na koncerte na pamiatku Kim Čong-ila všetci usmievali, ma neprekvapuje. Len by sa skúsili neusmievať! Bol by to orwellovský facecrime. V Severnej Kórei stačí aj oveľa menej, aby človeka poslali na nútené práce; zatknú ho už aj za to, keď v rozhovore zabudne k menu vodcu strany pridať slovíčko „súdruh“.

Maďarský husľový virtuóz Edvin Marton sa mýli: to, či diktatúru nazveme diktatúrou, nie je otázkou uhla pohľadu, ale otázkou chrbtice.

Preklad: Renáta Deáková

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie