Denník N

Vládne rušenie amnestií má väčšiu šancu, koalíciu podporí Kotleba

Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované o 15:50. – Zahlasovať za vládne riešenie môže aj skupina okolo Miroslava Beblavého. Ten chce z rozhodovania o ústavnosti zrušenia amnestií vylúčiť zaujatých sudcov na Ústavnom súde, ktorí mali blízko k HZDS.

Koaličné riešenie na zrušenie Mečiarových amnestií má v parlamente pravdepodobne dostatok hlasov. Okrem Smeru, SNS a Mosta-Híd zaň chcú hlasovať aj poslanci Kotlebovej ĽSNS.

„ĽS Naše Slovensko sa po dôkladnej právnej analýze rozhodla, že v hlasovaní podporí vládny návrh ústavného zákona, ktorého cieľom je vytvoriť legislatívnu pôdu na zrušenie Mečiarových a Kováčových amnestií,“ napísal podpredseda strany Milan Uhrík.

„Aby nebolo najmenších pochýb, že to so zrušením amnestií a potrestaním zločincov z obdobia privatizácie myslíme vážne, tak sme rovnako odhodlaní podporiť aj opozičný návrh poslanca Budaja, ak splní našu podmienku a svoj návrh na zrušenie Mečiarových amnestií rozšíri aj o zrušenie Kováčových amnestií,“ dopísali kotlebovci v stanovisku.

Viac k téme Mečiarove amnestie

Hlasy zvažuje aj Beblavý

Predseda parlamentu Andrej Danko nekomentoval, či sa vládna koalícia s takouto podporou uspokojí. „ĽSNS hlasovala aj za návrh pána Budaja. Neviem, či pán Budaj bol vtedy konfrontovaný s tým, že takýto typ politickej strany podporuje jeho riešenie.“

Nezávislí poslanci Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Jozef Mihál, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Oto Žarnay sú ochotní rokovať o podpore vládneho návrhu na zrušenie amnestií. S týmito hlasmi by návrh mohol prejsť aj bez podpory neofašistov z Kotlebovej ĽSNS.

Beblavého skupina si však dáva podmienku. Z rozhodovania o ústavnosti zrušenia amnestií Ústavným súdom, ktoré vládny návrh predpokladá po schválení ústavného zákona v parlamente, chcú vylúčiť predpojatých sudcov Ústavného súdu. Beblavý povedal, že mnohí z aktuálne desiatich sudcov Ústavného súdu mali v minulosti blízko k HZDS.

Nezávislý poslanec si myslí, že najlepším riešením je stále Budajov opozičný návrh, teda zrušenie amnestií v parlamente bez následného posudzovania Ústavným súdom. V parlamente by zaň opäť zahlasovali.

„Návrh vlády na trvalý mechanizmus považujeme za zbytočne komplikovaný a celkovo zbytočný. No keďže našou prioritou je, aby boli amnestie zrušené, sme ochotní rokovať o podpore vládneho návrhu,“ povedal Beblavý.

Podmienka: Vylúčenie Macejkovej či Brňáka

Nezávislí poslanci majú spolu dve podmienky. Prvá je len technická. S koalíciou chcú dotiahnuť formulácie, ktoré by Ústavnému súdu jasne prikázali posúdiť amnestie do dvoch mesiacov od hlasovania v parlamente.

Druhá je zložitejšia. Beblavý nechce, aby ústavnosť zrušenia amnestií posudzovali sudcovia, ktorí mali v minulosti blízko k Mečiarovmu HZDS. Menoval sudcu Petra Brňáka, ktorý bol ešte do roku 2002 poslancom hnutia. Sudcom sa stal v roku 2007. „Neviem si predstaviť, že by niekto taký mohol rozhodovať o ústavnosti zrušenia amnestií,“ hovorí Beblavý.

Na súde, ktorému dnes traja sudcovia chýbajú a má ich len desať, sú podľa poslanca minimálne štyria zaujatí sudcovia, vrátane predsedníčky Ivetty Macejkovej. „Pani predsedníčka Macejková je za svoje miesto zaviazaná Ivanovi Gašparovičovi, ktorý si ju osobne vybral,“ vysvetlil Beblavý s tým, že Gašparovič bol za Mečiarovej vlády v rokoch 1994 až 1998 predsedom Národnej rady.

Ak koalícia neustúpi, hlasy nebudú

Beblavý chce, aby zaujatých sudcov z rozhodovania vylúčil priamo zákon, na základe „objektívnych kritérií“. Aké by to boli, nespresnil, chce o nich rokovať s vládnou koalíciou, ministerkou Luciou Žitňanskou a poslancom Petrom Kresákom (obaja Most-Híd).

Spoliehať sa na samotných sudcov, ktorí by mohli sami uznať svoju zaujatosť, sa podľa Beblavého nedá. Ako upozornil, ak by bolo v pléne Ústavného súdu zaujatých príliš veľa sudcov, môžu sa sami uzniesť, že zaujatí nie sú.

Otázka však je, čo by sa stalo, ak by sa z rozhodovania vylúčilo priveľa sudcov a o ústavnosti amnestií by rozhodovali piati či šiesti – čo je menej ako polovica plného počtu pléna. Beblavý by aj túto situáciu chcel vyriešiť spolu s ministerkou spravodlivosti.

Dnes je to tak, že v pléne Ústavného súdu rozhodnutie prejde, len ak zaň hlasuje sedem sudcov – hoci ich je teraz spolu len desať. Ak by mali ústavní sudcovia zastaviť zrušenie amnestií, museli by za to byť najmenej siedmi. Ak by ich bolo menej, amnestie by zostali zrušené.

Ak koalícia ich návrh neprijme, so siedmimi hlasmi nezávislých rátať nemôže. „Ak je cieľom vládnej koalície naozaj zrušiť amnestie, nemôže mať dôvod, ako nehľadať spôsob, ako predpojatých sudcov vylúčiť,“ povedal Beblavý. „Ak to odmietne, bude zrejmé, že celý návrh je len pasca, ktorý navždy potvrdí amnestie. Na tom sa my siedmi podieľať nechceme.“

Zvyšok opozície sa ešte rozhoduje

Vláda má v parlamente 79 hlasov, pre svoj návrh ich potrebuje 90. Teoreticky môže rátať s tromi odídencami od Borisa Kollára, ktorí s vládou hlasujú už dlho. Líder trojice Peter Marček povedal, že ešte nevie, či za vládny návrh zahlasuje, ale zásadné výhrady vraj nemá.

Ak by koaliční lídri presvedčili aj Alenu Bašistovú zo Siete a získali by sedem hlasov od Beblavého, mali by dostatok hlasov aj bez ĽSNS.

Ako sa zachová zvyšok opozície, zatiaľ nie je jasné. OĽaNO a SaS z vládneho návrhu nie sú nadšení, definitívne však podporu nevylúčili. S Andrejom Dankom budú v rokovaniach pokračovať v utorok.

„Padla džentlmenská dohoda, že k téme Mečiarových amnestií si opäť sadneme zajtra,“ povedal Danko s tým, že sa snaží o čo najväčší konsenzus. „No ak nedôjde k systémovej zmene ústavy, je to zrušenie nemožné. Verím, že zajtrajšie rokovanie to posunie ďalej.“

Boris Kollár pripustil, že jeho hnutie chce s koalíciou ešte rokovať o vládnom návrhu na zrušenie amnestií. Minulý týždeň ho pritom rezolútne odmietli. „Priorita je zrušiť amnestie. Ak sa to podarí aj s Marťanmi, tak to urobíme,“ povedal.

Teraz najčítanejšie