Islanďania stiahli kandidatúru do Únie. Prečo chcú radšej zostať sami?
Malý ostrovný štát má spory s Bruselom v otázke rybolovu, vstup do Únie podporuje len tretina obyvateľov.
Zdalo sa, že kríza, ktorá v roku 2008 dohnala Island na pokraj bankrotu, zmení postoj 320-tisícového ostrova voči Európskej únii. Na ostrove skrachovali tri najväčšie banky (mali dlhy vyššie ako deväťnásobok HDP ostrova), islandská koruna stratila 50 percent hodnoty.
Do vlády sa dostali Sociálni demokrati, ktorí v roku 2009 podali oficiálnu kandidatúru na členstvo v Európskej únii.
Lepšie mimo
Počas troch rokov vyjednávania stihli uzavrieť 11 z 38 prístupových kapitol. Vo voľbách v roku 2013 utrpeli Sociálni demokrati podľa portálu Euractiv najťažšiu prehru vládnej strany od zisku nezávislosti v roku 1944. K moci sa dostali pravicové strany, ktoré vstup krajiny do Európskej únie odmietali.
Najskôr pozastavili prístupový proces, aby vo štvrtok ich minister zahraničia Gunnar Bragi Sveinsson vo vyhlásení povedal, že „Island už viac nie je kandidátska krajina a vláda žiada, aby sa EÚ podľa toho správala.“
„Naše záujmy budeme presadzovať lepšie, keď budeme mimo,“ dodal.
Aj keď na prekvapivé vyhlásenie reagovali niektorí domáci protestom, vláda nerobí nič, čo by išlo proti mienke väčšiny. Podľa prieskumov za posledné roky narástla nechuť Islanďanov vstúpiť do Únie. Podľa februárového prieskumu vstup podporuje tretina krajiny, takmer polovica je proti.
Prečo teda Island neláka Európska únia? Krajina už v súčasnosti využíva mnohé výhody členstva. Podobne ako tri iné krajiny (Švajčiarsko, Nórsko a Lichtenštajnsko) môže do krajín Únie vyvážať svoj tovar bez cla. Takisto je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru a Schengenu. Islanďania sa zúčastňujú aj výmenného programu študentov Erasmus.
Problém rybolov
S Bruselom má Island niekoľko sporných tém, ktoré by musel vyriešiť pred vstupom do Únie (pri predvstupových rokovaniach sa k nim ani nestihli dostať). Kľúčovým je rybolov, ktorý je jedným z pilierov ekonomiky ostrova.
Podľa noriem Európskej únie však Island chytá priveľa rýb a musel by prijať striktné kvóty. Rovnako je na Islande populárny lov veľrýb, ktorý je v Európskej únii zakázaný.
„A, samozrejme, je rozšírený názor, že členstvo ohrozí islandský jazyk a a kultúrnu identitu,“ napísal pre Euractiv v roku 2013 bývalý britský veľvyslanec na ostrove Alp Mehmet.
Island navyše aj bez Európskej únie patrí medzi najbohatšie európske krajiny. Podľa HDP na obyvateľa by bol medzi členmi Únie ôsmy, na úrovni Belgicka.
HDP krajiny vlani už dosiahol úroveň spred krízy. „HDP na obyvateľa však zostáva nižší ako v roku 2008. Nie je síce nedostatok pracovných miest, ale chýbajú miesta, ktoré sú dobre platené, špeciálne pre mladých absolventov,“ povedal pre AFP Asgeir Jonsson, profesor ekonomiky z Islandskej univerzity.
