Čistý deň: otrasy presiahli možnosti Richterovej stupnice

Prezident Kiska poslal v piatok otvorený list ministrovi Richterovi a požiadal ho o riadne preskúmanie situácie v Čistom dni s dôrazom na to, čo sa udialo len za krátke obdobie od rozhodnutia ponechať akreditáciu – Tománkovci zorganizovali verejné vystúpenie klientov na svoju obhajobu. V rámci toho dokonca postavili matky proti deťom a deti proti matkám, čo svedčí o vycibrenom jemnocite pre resocializáciu.

Deň predtým vyšiel rozhovor s psychologičkou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Katarínou Hatrákovou, ktorá viedla kontrolnú skupinu v Čistom dni zhruba pred rokom, keď prišiel podnet od Natáliinej matky.

Predtým opustili svoje posty dvaja členovia akreditačnej komisie na protest proti rozhodnutiu ministra, pričom ich podporila aj Slovenská komora sociálnych pracovníkov. A ešte predtým vydala ombudsmanka mimoriadnu správu, kde sa nevenuje ani zďaleka len publikovanému problému, ale celému fungovaniu od umiestňovania detí až po použité praktiky a porušení práv je tam celá kopa.

Minister Richter sa „v zásade stotožnil“ s prezidentom. Na záver sa nezabudol zmieniť o opozičných politikoch, ktorí porušujú práva detí. Trošku pri tejto obľúbenej mantre pozabudol, že je povinnosťou práve jeho rezortu, aby žiadni zlí ľudia neporušovali práva „štátnych“ detí, a ak to naozaj robia, je to jeho zodpovednosť. Zrušením akreditácie by ich bol ochránil jedna báseň.

Na čo Richter čaká, na španielsku inkvizíciu?

Chyba za chybou

Takýto veľký problém v systéme sociálnoprávnej ochrany nemali ešte nikdy. Takýto tlak na niečo, čo je stále len vymáhaním zákonnosti, je v tejto oblasti nezvyčajný. Preto nám možno napadlo, či sa vôbec po prvý raz nepozeráme na možnosť skutočnej zmeny.

No nepozeráme.

Dôvodom nie je len to, že sa stále tlačí ešte len na aplikáciu práva (ak nerátame prípravu jednej novely, ale tá je len veľmi čiastková a týka sa dôkladnej diagnostiky pred umiestnením). Treba si všimnúť inú vec: keby vedenie Čistého dňa nebolo robilo v poslednom čase jednu veľkú a hlúpu chybu za druhou, nestúpal by tlak. A práve to je svojím spôsobom desivé. Nie je to tlak nejakej objektívnej pravdy, nie je to tlak preukázaných faktov, ba ani tlak, že po pol roku práce špecializovaného policajného tímu by hádam mohlo byť jasné aspoň to, či je až tak fajn stále nechávať potenciálnym páchateľom možnosť, aby pôsobili na potenciálne obete. Jediný rozdiel medzi slovenskou spravodlivosťou a božími mlynmi je, že tie melú iste.

Ani počet pochybovačov neklesá preto, že by až teraz vyšli najavo zásadné nové skutočnosti o veci samotnej, ktorej podstata je známa v hrubých rysoch od začiatku, ale preto, lebo už priveľa relevantných ľudí protestuje a priveľa dôležitých úst volá po náprave pri pohľade na to, čo Tománkovci vyvádzajú, špeciálne odkedy im minister nechal akreditáciu. Prezident im vytkol aj to, že za pomoci klientov „cielene útočili“ na iné osoby, ako sa sami vyjadrili v rozhovore pre denník Sme.

Ďalšia vec blízko dna je naše chápanie základnej ľudskej dôstojnosti. Všimol si niekto napríklad, že keď dve klientky, ktoré podali trestné oznámenie na vedenie Čistého dňa, odpovedali na otázky novinárov, všetci im dokonca tykali? Simona (priezvisko nepotrebujeme) je dospelý človek v dosť veľkej núdzi, ktorý vraví, že sa mu niečo stalo. Takže sa ho spýtame „A sľúbili ti za to niečo?“ Na to odpovedala: „Aha, takže toto si o mne myslíte…“ a odvrátila sa. Práve sme zase o kúsok znížili jej dôveryhodnosť aj ľudskú dôstojnosť a dali najavo, kde klientov Čistého dňa asi tak máme umiestnených. To isté signalizoval Richter, keď sa novinárov pýtal, či máme rušiť väznice len preto, lebo aj väzni utekajú. Flašíková síce kritizuje vývoj, ale sú to pre ňu „jednoduché deti“.

Toto všetko sa už nemalo a ani nemuselo stať. Jediné dobré je, že už problém vidí aj ten, kto nechcel.

Rovnaký problém, rôzne riešenia

Aké sú teda fakty, zväčša známe od začiatku?

1. Ministerstvo zmietlo podnety zo stola. Kontroly neprebiehali tak, aby napriek svojim zisteniam (napríklad absencia psychológa) mohli priniesť zákrok voči zariadeniu.

2. Trestné oznámenia dopadli rovnako a Generálna prokuratúra povedala hneď, že boli zamietnuté nesprávne. V prípade chránenej osoby je sex s ňou trestným činom až do jej osemnástich rokov.

3. Tománek klamal o zamestnancovi, ktorý mal sex na rozlúčku, že nebol zamestnancom zariadenia.

4. Rozdeľovanie klientov z celého Slovenska bolo také nerovnomerné, že dve tretiny z nich sudcovia posielali práve do Galanty. Dôvodom môže byť systém prideľovania financií, pri ktorom zariadenia dostávajú zhruba tisíc eur mesačne na jedného klienta, ale pri jeho neprítomnosti vracajú zo sumy len zlomok. Napríklad Natália z úvodu kauzy strávila desať mesiacov doma a nikomu to neprekážalo.

5. Tománková sa ocitla kvôli prideľovaniu peňazí na boj proti drogám v konflikte záujmov už roku 2009, pretože pracovala na úrade vlády ako generálna riaditeľka sekretariátu výboru pre drogové závislosti. Bola tiež tajomníčkou rady, ktorá rozhodovala o dotáciách pre protidrogové projekty a zariadeniu v Galante dala dotáciu niekoľko desiatok tisíc eur. Túto drobnú komplikáciu obišla tak, že založila iné občianske združenie.

A je tu ešte jeden nový fakt. Detský domov vo Veľkých Kozmálovciach mal už pred Vianocami na krku presne rovnaký problém: obvinenie zo sexuálneho zneužívania. Úrad práce dal podnet na prokuratúru, aby začala trestné stíhanie, a podané boli tri trestné oznámenia. Ministerstvo začalo správne konanie, ktoré sa skončilo koncom januára odobratím akreditácie. Trestné konanie však rovnako ako pri Čistom dni nie je ešte ukončené. Z materiálov, ktoré ministerstvo sprístupnilo na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, však vyplýva, že jediný rozdiel medzi oboma prípadmi je súhlas štatutára z Kozmáloviec. Ak teda odňatie akreditácie Čistému dňu namiesto zákona v praxi závisí od súhlasu Tománkovcov, nemusíme sa pýtať, kto režíruje situáciu. Minister to nie je.