Denník N

Choreograf ľudového tanca: Sme exkluzívni, vo folklóre máme aj vplyvy džezu od vysťahovalcov

Tanec medzi črepinami. Foto: Martina Feglerová – Fotofema
Tanec medzi črepinami. Foto: Martina Feglerová – Fotofema

V našej kultúre mu nechýba temperament, no v bežnom živote áno. Martin Urban sa venuje folklóru a vytvára choreografie ľudového tanca. To, že relácia Zem spieva vyvoláva záujem o folklór, víta.

Boli sme súčasťou Rakúska-Uhorska, takže naša kultúra sa vyvíjala vedľa iných kultúr. Ako sa to odrazilo vo folklóre? 

Áno, okrem iného. Ak sa odvolávame na tradičnú ľudovú kultúru, ktorá je naším kmeňovým zdrojom, tak treba povedať, že ona sama je prienikom všetkých možných kultúr. My sme boli na trase Jantárovej cesty, veľmi výrazne nás ovplyvňovala migrácia kultúry po Dunajci k povodiu Baltu a zase po Váhu a Hrone smerom na juh, Dunajom na Dolnú zem. V Rakúsko-Uhorsku mohli ľudia cestovať za prácou, takže sa toto všetko podpísalo aj na piesňach.

Iné vplyvy už neboli? 

Aj „súžitie“ s Turkami malo veľký vplyv. Najmä v novohradskom, hontianskom a tekovskom priestore sú prvky, ktoré na to odkazujú. Napríklad čilejkársky čepiec má taký oblúkovitý rám nad obočím – „fizier“, to je pozostatok odevnej kultúry práve z tohto obdobia. V romantickom období sa naši národní buditelia veľmi zaujímali o ľudovú kultúru a dokonca ju aj upravovali. Vyhadzovali všetko negatívne, takže vlastne cenzurovali. Ale veľký vplyv mali aj vysťahovalectvá a návraty ľudí z Ameriky, tá jazzovo-swingová kultúra sa tiež podpísala a vidíme to hlavne v oblastiach, odkiaľ ľudia najviac migrovali, to je Spiš a Šariš.

 

foto - TASR
Slovenský folklór. foto – TASR

Hovoríme o rozdieloch, ale čo rovnaké nájdeme v každom regióne?

Myslím, že dynamiku. Akýkoľvek piesňový materiál nájdete aj v pomalej aj rýchlej forme. Rovnako sme aj temperamentní, nie len v tanci a speve, ale v normálnom živote. A tá naša živelnosť až neotesanosť sa pri speve a tanci veľmi prejavuje.

 Martin Urban
Pochádza z rodiny folkloristov, vyrastal v Tlmačoch. Vyštudoval choreografiu a réžiu ľudového tanca na VŠMU v Bratislave. Bol žiakom profesora Štefana Nosáľa, ktorý viedol Lúčnicu. Začínal v tlmačskom súbore Vatra, neskôr tancoval v Lúčnici či v SĽUK-u. Hral vo filme Tanec medzi črepinami. Režíroval festivalové programy v Detve, vo Východnej, na Myjave, v Heľpe, Klenovci či v Tlmačoch. Dnes je pedagógom na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a choreografom.

Nie je to tak, že temperamentnejší sú skôr obyvatelia južnejších krajín?

Je to určite pravda. Avšak, boli sme teraz s Mladosťou (Univerzitný folklórny súbor, pozn. red.) na Taiwane a bol tam aj súbor z Talianska. Ten ich temperament sa prejavoval v gestikulácii a v reči, ale na javisku to bola nuda. U nás sme vo folklóre oveľa expresívnejší ako v bežnom živote. U nich je to naopak.

V čom je slovenský folklór jedinečný?

Je neuveriteľne pestrý a tým je jedinečný. V takejto miere to nenájdete v žiadnej inej kultúre. V jednotlivých mikroregiónoch si zachovávame originalitu a aj medzi dedinami, ktoré sú od seba vzdialené tridsať kilometrov, nájdeme rozdiely. Je výnimočné, že sa zachovali typické prvky – rodinné tradície, odevy, piesne. Každý kút Slovenska má iné nárečie. Sme iní práve v tom, že sme pestrejší, je to pre prírodné bariéry, rozdeľovali nás hory. Našu kultúru však výrazne ovplyvnila aj história. Všetky tieto vplyvy sa podpísali na novom tvare alebo smere ľudovej kultúry, no napriek tomu je stále svojbytná, neopakovateľná.

Hovorili ste, že nás rozdelili hory, no južné Slovensko je rovinaté.

Pravdaže, keď si ale všimneme nižšie časti, kde je terén rovný, tak tam tie rozdiely už nie sú také zjavné. Od Levíc alebo od Matry sa to už otvára. Napríklad v Poľsku takéto rozdiely nevidíte. V ich folklóre dominuje goralská kultúra, pritom to je veľmi malé územie z Poľska. Všetci sa začali učiť goralské piesne a tance ako exotické a špecifické prvky ostatných regiónov sa vracajú až prostredníctvom folkloristov a vplyvom súčasnej osvety sa vyučujú „národné tance“. V Česku je to podobné, romantici vyzdvihovali polku, stala sa národným spoločenským tancom a na ostatné prvky sa akoby zabudlo. Pritom folklór je aj tam bohatý.

Teraz sa o folklóre veľa hovorí vďaka relácii Zem spieva.

Áno a je to dobré. Aj vysoko komerčné projekty ako IMT Smile a Lúčnica majú svoj zmysel, popularizuje to kultúru. To isté aj spomínaná relácia Zem spieva. Aj keď to nevyhovuje všetkým folkloristom a sú na to kritiky, pretože tam nie je prezentovaná samotná kultúra, ale iba ten formát. Ale zmysel to má a bolo by dobré, aby to neostalo len pri osamelých projektoch.

img_0106
Foto – Martina Feglerová, Fotofema

Takže treba folklór spopularizovať?

Za čias komunizmu bol folklór príliš tlačený a všade prezentovaný, tak po páde totality z popovej kultúry folklór ustúpil. Teraz nastáva presný opak, taká renesancia folklórnych prvkov. Veľkú zásluhu na tom majú módni dizajnéri. Ale aj folkloristi, nazvime ich noví osvietenci. Nastúpila mladá generácia folkloristov, tí sa tomu oddali a folklór popularizujú.

Ako? 

Nedávno moja neter Anna Mária Urbanová vymyslela projekt, keď spolu s priateľkou Dominikou Bedejovou vyfotografovala folkloristov zo súboru Vatra. Nafotili kombinácie krojov a súčasných materiálov, v kombinácii so symbolmi zábavy – slúchadlá, skejt, lopta. Mladí ľudia z bratislavského Techniku (Vysokoškolský umelecký súbor, pozn. red.) zase vytvorili projekt Vykroj sa z davu, keď ľudové prvky použili na oblečení.

S rôznymi folklórnymi súbormi ste vycestovali do zahraničia. Ako našu kultúru vnímajú tam?

Sme pre nich exkluzívni. Vždy zaujmeme práve tou farebnosťou a už spomínanou dynamikou. Farebnosť nemyslím len výtvarne, ale ako pestrosť celej kultúry. Vnímajú nás ako exotických. Cestoval som so SĽUK-om, s Lúčnicou, Vatrou a vždy sme boli považovaní za to najzaujímavejšie.

Čo by mala mať správna folklórna choreografia?

To najdôležitejšie je dobrý nápad. Môžete na javisko priniesť prepis tradičnej tanečnej kultúry. Môžete naučiť tanečníkov perfektne kroky, ale na javisku to bude nuda. Môže to byť pre diváka zaujímavé a dokonca sa mu to môže aj páčiť, ale nie je to dielo. Je to len prepis. Choreografia musí vyvolávať v tanečníkovi emócie, ten ich potom prenesie na diváka. Nápad nemusí byť samoúčelný, ale musí tam byť pridaná hodnota.

Ako dlho trvá vytvoriť choreografiu s dobrým nápadom?

Choreografia je práca archívna, až archeologická. Najprv musíte od balastu očistiť to, čo chcete použiť ako zdroj, pohybový slovník. Potom to musíte preniesť na tanečníka a samozrejme pracovať s hudobným upravovateľnom tak, aby to bolo symbiotické dielo. Pritom pracujete aj režijne, vnímate emócie. Nakoniec je potrebné pozrieť sa na celé predstavenie s odstupom. Nikdy dielo neuzavriem a nepoviem, že je hotovo. To dielo ešte musí získať život, tanečníci ho musia dlhšie tancovať. Neviem prísť s papierom, na ktorom je choreografia, naučiť to tanečníkov cez víkend a ísť domov. Ak má byť choreografia zapamätateľná, tak to chce čas.

Kombinujete jednotlivé prvky regiónov?

Záleží to od režijného zámeru. Musím si odpovedať na otázky, či chcem, aby sme prezentovali tradičný folklór z daného prostredia. Ak áno, tak nič nespájam. Keď chcem vytvoriť čo najlepšiu emóciu, tak môžeme spájať, dokonca aj s modernými prvkami. Vždy sa vedú debaty medzi autormi a folkloristami na túto otázku a odpovede nie sú jednoznačné. Niektorým to prekáža, iným nie. Mne nevadí, keď sa veci spájajú, je to v poriadku. Keď je to divadlo, tak je to divadlo, ale treba myslieť na to, že dobré predstavenie, dobré dielo nepotrebuje vysvetľovať.

Ste z rodiny folkloristov. Od detstva ste boli v kroji – tancovali a spievali?

Áno, mal som to šťastie, že otec je zo Zvolenskej Slatiny a starý otec začal vyrábať sám fujary. Nebol pôvodný výrobca fujár, ale jednoducho sa tým začal zaoberať ako rezbárčinou. Od detstva som behal v podpolianskom kroji a hral na tej fujare či píšťalke. Potom som začal tancovať v detskom folklórnom súbore Plamienok v Tlmačoch. Nehovorím, že niekedy som sa radšej nechcel bicyklovať, ale folklórom som bol nasiaknutý.

Moji rodičia viedli súbor Vatra, dokonca v tekovskom regióne robili aj výskum a zozbierali piesňový a tanečný materiál. V októbri bude Vatra oslavovať šesťdesiatpäť rokov. Moja tvorba je ovplyvnená mojimi rodičmi a Vatrou, ktorá ma vychovala. Môj otec hovorí, že musíš vedieť nosiť aj montérky, aj oblek, aj kroj a v každom sa cítiť prirodzene. Pre mňa je obliecť si kroj slávnostná situácia, ale zároveň aj bežná vec.

Vďaka čomu súbor toľko rokov funguje?

Je to o tradícii a nadšencoch. O osobnostiach. A o rytme prílevu členov. Súbor potrebuje neustále nových členov. Detskému folklóru sa na Slovensku celkom darí. Problém je, že potom do súborov pre dospelých prejde málo z nich. Väčšinou v puberte pod rôznymi vplyvmi skončia. Ale tí, čo ostanú, majú veľmi dobrý základ, pretože dnes už vedú detské súbory ľudia so vzdelaním alebo so skúsenosťami. To je kľúčové, pretože to, čo investujeme do detí, sa nám vráti, je to správne formovaná energia.

Nechodia však do detských folklórnych súborov najmä deti, ktorých rodičia sú folkloristi?

Určite sú aj takéto prípady, preto treba priviesť folklór k deťom. Napríklad hudobná výchova na základných školách, sa vo väčšine len rýchlo odbije a tie hodiny sú nudné. Pritom sa dá do škôl priniesť napríklad folklór, ktorý by sa učil hravou a pohybovou formou. Keby sme pedagógom ponúkli systém, ktorý je hravý – lebo hra prináša psychologický efekt zábavy a úľavy – potom to bude pozitívne vnímané aj zo strany detí. Takýto projekt by som chcel rozbehnúť, nosím ho v hlave už dlho.

A čo dospelí, ktorí nikdy netancovali a chceli by folklór vyskúšať?

Každý z nás je rytmicky prirodzene nadaný, pretože máme tlkot srdca, máme dych. A máme aj rytmickú reč, či chôdzu. Takže každý človek sa vie do istej miery hýbať. Tanečný pedagóg vie na tomto stavať a s každým človekom pokročiť smerom k tancu. Jediný problém vidím v hlave, ak je tam blok a človek sa nenaučí tancovať, bráni mu v tom len vlastné vnútro. Vidieť snahu folkloristov, ktorí robia tanečné domy, chcú sa viac otvoriť pre laikov, nefolkloristov. Chcú k sebe prilákať aj takýchto ľudí. Vrátiť ľudovú kultúru do nášho vyjadrovacieho slovníka a dať tak možnosť prepojenia na korene.

Teraz najčítanejšie