pondelok

Zničilo mi to život, hovorí bývalý šéf vojenskej rozviedky, ktorý vyšetroval rozkrádanie

Dlhoročný spravodajský dôstojník z vojenskej spravodajskej služby je znechutený z pomerov v našej armáde. Exriaditeľ Vojenskej spravodajskej služby Roman Mikulec najprv poukázal na kšeftovanie so štátnym majetkom, dnes pred súdom čelí podozreniam, že prevážal utajované informácie.

Roman Mikulec a jeho obhajca Vladimír Mitro. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby z čias Radičovej vlády Romana Mikulca už pred takmer štyrmi rokmi obvinili, že na pamäťovej karte, ktorú polícia našla v jeho aute, uchovával tajnú správu o podozreniach z tunelovania služby. V neverejnom procese sa odvtedy snaží dokázať, že mu kartu podstrčili a je to trest za to, že začal vyšetrovať úniky miliónov eur zo služby. Súd s ním v pondelok opäť odročili.

Ako vlastne vznikla správa o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby (VSS)?

V rozpočte nám chýbali peniaze, a keďže som žiadal zvýšenie rozpočtu a minister s tým len tak jednoducho nesúhlasil, začali sme robiť finančný audit. Vtedy vysvitlo, že nie je všetko, ako má byť. Poveril som Vlada Suchodolinského (zástupcu riaditeľa – pozn. red.), aby v rámci svojej kompetencie viedol vyšetrovanie.

Vladimír Suchodolinský zistil, že za zvláštnych okolností predávali budovy pod cenu a končili u ľudí spojených so službou.

Áno. Tak ako to už bolo aj spomenuté, to know-how vyzeralo tak, že sa niečo zrekonštruovalo, ale fiktívne, a potom to bolo predané za nižšiu hodnotu nejakej spriaznenej duši.

Vedeli vaši nástupcovia Ľubomír Skuhra (šéf kontrarozviedky za prvej Ficovej vlády a šéf celého Vojenského spravodajstva od roku 2012 – pozn. red.) a Róbert Tibenský (pracovník rozviedky, neskôr šéf kontrarozviedky a Skuhrov námestník – pozn. red.), že niečo také existuje, ešte predtým, než sa to dostalo do novín?

Samozrejme. Tibenský určite. Minimálne odvtedy, keď sa stal povereným šéfom kontrarozviedky po kauze odpočúvania, keď ho do tejto funkcie menovala premiérka Iveta Radičová. Vedel to však zrejme už predtým. Predpokladám, že to vedel aj Skuhra.

Pokúsil sa vás niekto presvedčiť, aby ste po odchode do civilu o tejto záležitosti mlčali?

Nie. Bol som odídený za zvláštnych okolností, ktoré tiež súviseli s touto kauzou na základe obvinenia z ohovárania. Už vtedy som sa snažil premiérke Radičovej vysvetliť, o čom to je, ale nemala záujem počúvať. Odvtedy som sa tomu nevenoval až do momentu, keď sa to objavilo v médiách.

Čo nasledovalo po tom, ako prípad zverejnilo SME a začala ho preverovať polícia? Snažil sa vás niekto ovplyvniť alebo zastrašiť?

Viac-menej sme ani nemali možnosť, aby sme sa k tomu vyjadrili. S Vladom Suchodolinským sme žiadali, aby nás vypočuli v parlamentnom výbore. Ani to nám nebolo úplne umožnené. Ako zastrašovanie som vnímal všetky tie kroky okolo. Týkalo sa to mňa, Vlada Suchodolinského, Ivana Macka aj ďalších, čo sa na tom podieľali.

V prípade tunelovania VSS ste vypovedali. Špeciálna prokuratúra to však zastavila s klasickým vysvetlením – že sa skutok nestal. Ste stále presvedčený, že službu jej vtedajšie vedenie tunelovalo?

Určite. Samozrejme.

O akú celkovú sumu takto služba prišla?

O niekoľko miliónov eur.

Čo je s tými ľuďmi, čo to mali robiť, teraz?

So mnou, samozrejme, nemal nikto z nich kontakt. Ale pokiaľ viem, žijú spokojne.

Tú tajnú správu som čítal. Je veľmi podrobná, sú k nej priložené dôkazy o prevodoch, investíciách, písomné príkazy podriadeným. Poznáte argumenty, prečo to vlastne zastavili?

Pokiaľ si dobre pamätám, bolo to preto, lebo sa nepodarilo preukázať, že došlo k trestnému činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Kto však mal vyčísliť tú škodu?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 126581 z vás dostáva správy e-mailom