Denník N

Američan hrá basketbal na Slovensku: Keď ma rasisti urážajú, modlím sa za nich

TJ Bannister v roku 2016 v drese Komárna. Foto – TASR
TJ Bannister v roku 2016 v drese Komárna. Foto – TASR

Je Afroameričanom, no podľa reči by ste to nespoznali. Rodičia ho dali do súkromnej školy, na ktorej získal basketbalové štipendium. TJ Bannister je jedným z najlepších hráčov slovenskej basketbalovej ligy.

Bol veľmi blízko k NBA, no vybral si pôsobenie v Európe. TJ Bannister (32) na Slovensku hral už za Komárno, Inter Bratislava a momentálne pôsobí v Leviciach. V americkej farmárskej súťaži by zarobil 1300 dolárov v hrubom, tu má dvoj- až trojnásobok v čistom.

Prečo hrá Američan basketbal na Slovensku?

Je to o príležitostiach, ktoré dostanete. To, že idete do zahraničia, nemusí byť nevyhnutne vaše rozhodnutie, veľmi záleží na tom, čo vám zoženie agent.

V zámorí je jasnou jednotkou NBA, v ktorej hráči zarábajú veľké peniaze. Aké sú však možnosti, ak sa do nej nepodarí dostať?

Dá sa ísť hrať do NBA Development League, čo je farmárska súťaž. Nedá sa tam však zarobiť, ja som mal v hrubom 1300 dolárov. Navyše sú v zámorí aj vyššie náklady na život. Teraz sa však začína hovoriť, že by sa platy zvýšili. Potom by veľa chalanov už chcelo zostať doma.

Poznám veľa chalanov, ktorí roky hrávali vo farmárskej súťaži, no potom ich už prestalo baviť hrať za drobné. Aj ja som tam po vysokej škole bol dva roky a zrejme by som to spravil znova, pretože mojím snom bolo dostať sa do NBA. Len čo som však opustil Ameriku, tak, ako sa hovorí, „zišlo z očí, zišlo z mysle“.

Ako blízko ste boli k štartu v NBA?

Rok som strávil v nemeckom Schalke. Potom mi zavolali, či sa nevrátim, že ma chcú. Už som aj hovoril otcovi, že to prišlo, zahrám si v lige. Bol som veľmi blízko. Trénoval som s Indiana Pacers, prišli za mojím agentom a povedali, že sa im pozdávam. Bol som natešený, no stále mali dvoch rozohrávačov. Jeden z nich sa zranil, no aj tak ma poslali na farmu. Tvrdo som na sebe pracoval, preto ma to veľmi sklamalo a rozhodol som sa vrátiť do zámoria.

Slovenská liga však iste nie je najlepšia v Európe. Ktorá je najsilnejšia?

Španielsko, Taliansko, Rusko, Nemecko – to sú veľmi dobré ligy. Ruská je asi najnáročnejšia. Skvelé zápasy vidno aj v Európskej lige.

Aký bol prvý rok na novom kontinente? Strávili ste ho v nemeckom Gelsenkirchene, v ktorom ste hrali za Schalke.

Bola to skvelá skúsenosť. Tím nebol najsilnejší, ale hrali sme v malej hale so skvelou atmosférou. Nemci sú na prvý pohľad chladní, majú kamenné tváre. Ale keď sa s nimi chvíľu rozprávate, otvoria sa a sú z nich milí ľudia.

A akí sú Slováci?

Priateľskejší, skôr sa začnú s vami rozprávať a aj vás ľahšie akceptujú.

Ako sa vám páčia slovenské mestá? Pôsobili ste v Komárne, Bratislave a teraz v Leviciach.

Miloval som Bratislavu, je to pekné mesto, dobre sa tam nakupuje. V Bratislave je môj obľúbený obchod s teniskami, takže som mohol rozširovať svoju zbierku. Tiež sa mi páči blízkosť Viedne, je to jedno z mojich najobľúbenejších európskych miest. Najviac mi však z Bratislavy chýba ten obchod s teniskami a jedna reštaurácia, v ktorej robia stejky.

Na Slovensko sa vraciate, obľúbili ste si to tu?

Áno, mám rád túto krajinu, tunajšie mestá mi pripomínajú domov, malé, ale rodinne orientované. Komárno aj Levice sú malé mestá, ale cítiť tu rodinnú atmosféru. Tiež sa mi páči, že môžem cestovať do rôznych krajín, zo Slovenska nič nie je ďaleko. Mám rád tunajších fanúšikov, je zábava pred nimi hrať. Aj keď je to malá krajina, podpora fanúšikov nás vie vybičovať k výkonom, ľudia tu naozaj majú radi basketbal.

Je nejaký rozdiel medzi európskym a americkým basketbalom?

Áno, je veľa Američanov, ktorí sem nemôžu len tak prísť a hneď hrať. Je to ako dva rozličné športy. V NBA je zakázané byť na farbe pod košom viac ako tri sekundy, tu sa to dá. V Európe smú obrancovia čakať pod košom aj viac ako tri sekundy. V Amerike je to viac o šou.

Je to niečo ako v hokeji? V Európe máme širšie klziská a treba tu viac rozmýšľať o hre.

Áno, ale ja to zbožňujem. V lete si rád doma zahrám s kamarátmi, ktorí sú tiež profesionálni basketbalisti, no hrajú doma. A príde mi, že o tomto športe nemajú šajnu.

Až srbský tréner Miljan Čurović ma naučil o basketbale inak rozmýšľať, Srbom to v basketbale myslí. Sú veľmi vášniví a tvrdohlaví. Keď som sem prišiel, bol som skvelý strelec. Ale on ma naučil hrať tímovo – hovoril: stále môžeš skórovať, no pozri sa aj na iné možnosti. Veľa mu dlhujem, o basketbale ma naučil veľmi veľa. Zrejme je to najbystrejší tréner, akého som v basketbale mal.

TJ Bannister

  • narodil sa 29. júna 1984 v Melbourne, Florida, USA
  • meria 180 cm, hrá na pozícii rozohrávača
  • pôsobil v nemeckom Schalke, v Libanone aj v Číne
  • na Slovensku hral za Komárno, Inter Bratislava a momentálne je hráčom Levíc
  • stal sa najlepším hráčom a rozohrávačom sezóny 2014/15

Som kresťan. Ľudia si možno myslia, že som hlúpy

V rozhovoroch často rozprávate o náboženstve. Čo pre vás znamená?

Je to pre mňa najväčšia vec v živote. Keď sa pozriete okolo seba, vidíte stromy a budovy, ľudí z rôznych kultúr. Je ťažké uveriť, že všetko prišlo len po veľkom tresku. Myslím si, že tu bol jeden stvoriteľ. Už len spôsob, ako sa rozmnožujeme – z malej spermie a vajíčka sa vyvinie dieťa. Je to šialené, niekto to musel vymyslieť.

K akej cirkvi patríte?

Vyrastal som v baptistickom kostole, no teraz chodím do kostola, v ktorom sa stretáva viacero kresťanských spoločenstiev. Verím v Krista, ktorý zomrel na kríži, aj jeho matku Máriu. O vašom pápežovi Františkovi však neviem. Na bohoslužbách u nás každý spieva a tlieska, ako to poznáte z televízie.

Chodíte tu do kostola?

Snažím sa chodiť, ale teraz to nie je pravidelné. Na internete však sledujem Joyce Meyerovú a iných. V Amerike tiež nechodím každú nedeľu, niekedy si len pozriem bohoslužbu na počítači.

Sú americkí kresťania dogmatickí tak, ako je vykreslený napríklad Ned Flanders v seriáli Simpsonovci?

Áno, sú aj takí, ktorí tvrdia, že „treba robiť presne to a to, inak pôjdeš do pekla“. Pozriem sa na nich a poviem: „To vážne, bratku?“ Ťažko sa mi verí, že tam dole na nás čaká nejaký veľký nahnevaný chlap. Všetci sme nedokonalí. Boh pre nás vytvoril svet, v ktorom sa máme snažiť byť dokonalí. Keď som sa snažil zasmečovať loptu do koša, strýko mi hovoril, že ak sa budem snažiť, raz to dokážem. Nakoniec som to aj dokázal. Každý deň sa snažím byť dokonalý, hoci je to nemožné. Ak však zvládnem spraviť už len šesť z desiatich vecí, ktoré som si zaumienil, možno sa mi o rok podarí spraviť sedem. To je najdôležitejšie v živote – snažiť sa zlepšovať a pomáhať ľuďom.

Na predlaktí má vytetové slová Grace (úcta) a Mercy (zľutovanie). Foto - tasr
Na predlaktí má vytetované slová GraceMercy (milosťmilosrdenstvo). Foto – TASR

O viere rozprávate otvorene, ľudia si z vás preto niekedy aj uťahujú.

Keby som sa zamýšľal nad tým, čo si o mne ľudia myslia, bol by som lúzerom. Ľudia si moju vieru zamieňajú s tým, že si myslím, že som dokonalý. Reči ľudí pre mňa nie sú dôležité, pretože viem, kým som a čo som urobil v živote. Vždy budem veriť, aj keď si ľudia budú myslieť, že som hlupák. Nebudem sa však na teba pozerať inak, pretože neveríš v to isté, čo ja.

Keď ste hrali za Inter Bratislava, boli časy, keď ste sa nedostávali do základnej zostavy. Ľudia vtedy na vás kričali: „Kde je teraz ten tvoj Boh?“

Ale zostavu určil tréner, nie Boh. Niektorí jednoduchší ľudia si môžu pomyslieť, že som neodohral dobrý zápas, tak je to preto, lebo mi to nedovolil Boh. Možno len chcú byť vtipní. To ma však neštve. Boh nie je tréner. Vyhľadám ho, keď sa chcem modliť alebo mu poďakovať. Ráno sa mu poďakujem, že som sa zobudil. Ale neprosím ho, aby som dosiahol tridsať bodov.

To už by bol alibizmus.

Áno. (smiech) Samozrejme, niekedy sa modlím: „Bože, daj, aby sme vyhrali tento zápas.“ Ale ak nevyhráme, nepomyslím si, že nevypočul moje modlitby. Vyhrávanie a prehrávanie nemá nič s Bohom. On má niečo spoločné s mojou dušou a srdcom. Aj keby som až do konca kariéry prehral každý zápas – ak budem mať srdce a myseľ v poriadku, Boh bude spokojný.

Keď som bol pár mesiacov v USA, bol som prekvapený, ako veľmi je to konzervatívna krajina. Predtým som poznal New York, Los Angeles, Las Vegas a zrazu som videl čosi iné…

Áno, je to pravda. Ľudia sa tvária, že každý môže vyjadriť svoj názor, no v skutočnosti nemôžete. Sú ľudia, ktorí sú sklamaní z toho, že Trump je prezidentom. Ak si však dáte tričko s nápisom „F… Trump“, zrejme sa dostanete do problémov.

V mnohých situáciách sa treba správať rozumne. Cítim, že policajti sa na mňa môžu pozerať inak, pretože som čierny. Záleží však aj na tom, ako sa prezentujem navonok. Ak pôjdem okolo policajtov a budem mať hlúpe reči, samozrejme, že si pomyslia: s týmto budú problémy. Ale ak pôjdem slušne oblečený a budem zdvorilo rozprávať, je to úplne iný príbeh. Áno, je to strašné, ale mnohým situáciám sa dá predísť. Keď vás zastaví policajt, vypýta si vodičák a povie vám, aby ste pokojne sedeli, tak ho poslúchnite. Mám drahé auto, na prvý pohľad môže pôsobiť, že si o sebe namýšľam. Keď ma však zastavia, správam sa úctivo, ako ma naučili rodičia.

Je to tak, že veľa ľudí si povie, že ich zastavili, lebo sú čierni?

Presne! Ale zastavili ťa, lebo si prekročil rýchlosť, nie pretože si čierny. Je síce fakt, že si čierny, ale podozrivo vyzeráš preto, lebo máš nízko spustené nohavice a podobne. Ja radím: čokoľvek od vás policajti chcú, preukážte im rešpekt. Väčšinou je to len o tom.

tj bannister auto
Foto – archív TJ Bannistera

Za rasistov sa modlí

Čitatelia to síce nepočujú, ale nemáte afroamerický prízvuk. Ten si zachovávajú aj mnohí herci vo filmoch, vy však rozprávate ako beloch.

Obaja moji rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, mama tiež rozpráva s akcentom ako bieli Američania. Vyrastal som v Melbourne na Floride, čo je strašné miesto. Bežne tam niekoho zastrelili na ulici. Ja som však nechcel byť len ďalšie číslo v štatistike. Keď som mal dvanásť, tak sme sa presťahovali do Jacksonvillu, v ktorom ma dali na súkromnú školu. Bolo to síce drahé, no mal som basketbalové štipendium. Mojimi trénermi boli dvaja bývalí hráči NBA. Hovorili mi, že sa mám správať istým spôsobom. Nepoužívaj fakt, že si čierny, ako výhovorku na určitý typ správania. Použi to ako výhodu. Že si čierny, ale vieš sa správať. Možno to vyznieva, že som nerád čiernym, ale to nie je pravda, mne sa to páči.

Tiež tvrdíte, že na európskych uliciach sa cítite bezpečnejšie ako na amerických. Prečo?

Ľudia v Amerike vyrastajú v kultúre, ktorá im nahovára, že treba mať pekné auto, šperky, oblečenie. Aby ste ukázali, že ste veľký boss. A veľa z tých, ktorí na to nemajú, si povie, že si to ukradnú. V Amerike sa mi pomerne ľahko môže stať, že na mňa niekto namieri zbraň a povie, nech mu dám peňaženku. Tiež by som sa nečudoval, keby som stál na semaforoch a chlapík z vedľajšieho auta by na mňa vytiahol zbraň a povedal, že chce moje auto. V takomto niečom som vyrástol. Nehovorím, že tu nenastanú žiadne problémy, keď idem v noci po ulici. Ale cítim sa tu oveľa bezpečnejšie ako v Amerike.

Stretli ste sa na Slovensku s rasizmom?

Už som počul ľudí, ako mi nadávajú počas zápasu.

Boli to jednotlivci či celá masa?

Iba jednotlivci. Chcem však povedať toto: či je to černoch, beloch, alebo Ázijčan – ak komukoľvek z nich odtnú ruku, bude mu tiecť červená krv. Nevyzeráme rovnako, ale sme rovnakí. Ľudia, ktorí ma urážajú pre farbu pleti, sú podľa mňa jednoduchší.

Vo futbale sa už stalo, že keď rasisticky urážali hráča, ten sa rozplakal. Čo sa vtedy deje s vami?

Za tých ľudí sa modlím, takéto veci ma netrápia. V angličtine sú dva tvary označenia černoch: nigger (rasisticky) a nigga (ten používajú černosi medzi sebou). Ja však každého oslovujem bro (bratku – pozn. red.). Spoluhráči by vám to potvrdili.

Jedno z prvých upozornení pre cudzincov v Amerike je, aby černochov neoslovovali nigga, lebo to smú len oni medzi sebou.

Môj najlepší priateľ je Tony Carter, ktorý hráva NFL za New Orleans. O tomto sa bavíme veľmi často. Tonymu hovorím, že keby sme boli bieli a černocha oslovili nigga, tak by nás asi zabil. Nedáva to zmysel.

Je rasizmus pre historický kontext stále viac rozšírený na juhu USA?

Stále to tam je. Neviem však posúdiť, ako je to na severe. Nie je to však také zlé, ako to bývalo. Na vysokú školu som chodil vo Virgínii, bieli ma tam brali ako rodinu.

S deťmi. S ich matkou doteraz podľa vlastných slov udržuje dobrý vzťah. Foto - archív TJ Bannistera
S deťmi. S ich matkou doteraz podľa vlastných slov udržuje dobrý vzťah. Foto – archív TJ Bannistera

Zvolenie Trumpa? Už mali dosť čierneho prezidenta

Ako vnímate migračnú krízu?

Všetci by sme mali žiť spolu. Čudné sa mi zdá už to, že ľudia z Európy potrebujú v USA zelenú kartu. Nikto z nás nestvoril tento svet. Ak niekto chce niekde žiť, mal by dostať tú možnosť.

Jednu sezónu ste strávili v Libanone, čo je nábožensky najrozmanitejšia krajina na Blízkom východe. Moslimovia tvoria 54 percent obyvateľstva, kresťania 40. Ako spolunažívajú?

Vôbec som si to nevšimol. Kresťania boli na jednom mieste, ostatní na inom. Jediný rozruch, ktorý som tam zažil, bol počas volieb nového premiéra. Ľudia v meste protestovali, pálili pneumatiky a autá. Mama mi zavolala a naliehala, aby som čo najskôr prišiel domov. Podľa nej sa v Libanone mala každú chvíľu začať vojna. Povedal som jej: „Mami, to myslíš vážne?“ Áno, videl som nejaké horiace pneumatiky, ale nebolo to nič vážne, rýchlo bolo po tom. Ale v televíznych správach to vyzeralo horšie, ako to bolo v skutočnosti.

Preto správy nepozerám, nesledoval som ich ani počas prezidentských volieb. Všetko sa v nich podáva tak, aby človek upadol do smútku a strachu. Keď nepozeráte správy, môžete sa sústrediť na dôležitejšie veci, napríklad na Boha či rodinu.

Správy však nie sú nato, aby vyvolávali depresiu. Na druhej strane sa televízie musia uživiť a potrebujú predať reklamu. A je zmerané, že ľudia radšej sledujú zlé ako dobré správy.

Áno, rovnako je to aj v živote. Keď poviem kamarátovi, čo skvelé sa mi stalo, tak len kývne rukou. Ale ak za ním prídem s klebetou alebo klamstvom, hneď sa začne zaujímať. Svet riadia lži, prezident klame, lži sú všade. V správach však nepočujete, že niekto daroval bezdomovcom dvetisíc dolárov. Počujete len to zlé.

Ako vnímate zvolenie Donalda Trumpa? Vraj ho zvolili frustrovaní bieli muži zo strednej triedy.

A vraciame sa k rasizmu. Veľkému množstvu bielych ľudí podľa mňa prekážalo, že sme mali čierneho prezidenta. Tak zvolili Trumpa, pretože sa im nepáči, že doteraz tam bol černoch. Ale to je hlúpe!

Niečo podobné sa stalo v basketbale. NBA je plná bielych trénerov, no zrazu sa objavil černoch a bol aj úspešný. Nie najlepší, ale dobrý. Ľudia však hovorili, že sa ho musíme zbaviť. Možno je viac dobrých čiernych trénerov, ale zoberú aj slabšieho bieleho – a to je prejav rasizmu.

Počas rozhovoru som si všimol, že na každej situácii sa snažíte hľadať len to dobré a zlé prehliadať.

Ľudia nás môžu klamať, ohovárať alebo nás okrádať. Bratku, nakoniec sa aj tak na nich musíme pozrieť ako na ľudí. Ak ja súdim teba, tak Boh súdi mňa. Buď opatrný a nesúď ľudí. Pretože ak súdiš, sám budeš súdený oveľa prísnejšie. Ak ma niekto zraní, hneď sa mu snažím odpustiť. Ešte by som chcel, aby sa v rozhovore objavil tento citát z Biblie: „Preto vám hovorím: Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať. Keď sa chystáte na modlitbu, odpúšťajte všetko, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie