Denník N

Cuper pred študentmi tvrdil, že Remiáš si za svoju smrť mohol sám

Ján Cuper na diskusii o amnestiách pred študentmi Právnickej fakulty UK v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ján Cuper na diskusii o amnestiách pred študentmi Právnickej fakulty UK v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Diskusia o zrušení Mečiarových amnestií sa napokon zvrhla na argumentačný súboj bývalého poslanca HZDS Jána Cupera a exposlanca KDH a Novy Daniela Lipšica. Obaja mali medzi študentmi fanúšikov.

Vražda Róberta Remiáša nebola vraždou a korunný svedok únosu prezidentovho syna Oskar Fegyveres bol kúpený za milión šilingov. Remiáš „si ublížil sám svojou neopatrnosťou“. Aj to si dnes vypočuli študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského na diskusii o zrušení Mečiarových amnestií od svojho pedagóga Jána Cupera.

Bývalý poslanec HZDS a niekdajší právny zástupca exriaditeľa SIS Ivana Lexu bol napokon jediný, kto medzi diskutujúcimi amnestie obhajoval.

„Hanba, hanba! Fuj!“ zakričali mu po tomto výstupe študenti. Diskutovalo sa už viac ako hodinu a v tom čase sa už debata zvrhla skôr na slovnú prestrelku medzi Cuperom a exposlancom Novy a bývalým ministrom spravodlivosti či vnútra Danielom Lipšicom. Nedá sa povedať, ktorý z nich mal medzi študentmi prevahu. Tlieskali pri každej replike. A aj sa pýtali.

Napríklad Lipšica aj na to, ako môže prísť diskutovať o zrušení amnestií, keď je voči nemu vedené trestné konanie. A hoci dekan chcel túto otázku zbrzdiť, on napriek tomu odpovedal: „Myslím si, že po tom, čo sa mne stalo, som urobil to, čo som považoval za správne. To, čo som hovoril celý život: zákon platí rovnako pre každého – tak som sa aj zachoval.“

Cuper hovorí o krycej hre

Cuper sa nechcel vyjadrovať ku kauze zavlečenia prezidentovho syna, pretože spis je utajený a on je viazaný mlčanlivosťou. Pokiaľ ide o „údajnú vraždu“ Remiáša, tak tá bola podľa neho riadne vyšetrená. Študenti si vraj môžu požiadať o odtajnenie spisu. Celé to podľa neho bola krycia spravodajská hra, ktorá súvisela s tým, že „tu chcel niekto získať moc“.

Lipšic študentom odporučil na internete zverejnenú obžalobu, na základe ktorej si ako právnici vytvoria názor.

Aj pred novinármi Cuper opakoval, že Lexa je nevinný, no nepovedal, kedy ho o tom presvedčil.

Bývalý poslanec HZDS popieral aj to, že by Lexa telefonoval vtedajšiemu ministrovi vnútra Ľudovítovi Hudekovi. Išlo o medializovaný telefonát o „kopnutí do gulí“ vyšetrovateľa kauzy únos. Existuje z neho aj nahrávka.

Nahrávka Hudek – Lexa

„Takých telefonátov sa na zariadeniach, ktoré sa používajú spravodajskými službami, dá vytvoriť množstvo,“ reagoval Cuper.

Ďalej s otázkami odkázal na Lexu, lebo už nie je jeho obhajcom a nemyslí si, že ten ho bude do budúcnosti potrebovať. Každopádne, Cuper mu už právne zastupovanie ponúknuť nemôže, lebo – ako hovorí – už nie je advokátom a venuje sa len fakulte. Napokon začal pred novinármi odchádzať, a keď neustupovali, povedal: „Zmiznite!“

Cuper bol v posledných parlamentných voľbách na kandidátke ĽSNS Mariana Kotlebu.

Osamotený docent

Počas vyše dvojhodinovej diskusie napokon ostal Cuper sám, kto obhajoval zrušenie amnestií.

Niektorým študentom sa táto presila nepáčila. „Bol sám na piatich,“ reagoval študent Jakub Zacharovský. V roku 1998 mal sedem rokov a dnes „obdivuje docenta za to, že išiel do diskusie, o ktorej musel vedieť, že v nej prehrá“. Osobne si myslí, že Mečiarove amnestie boli správnym riešením, aby upokojili štát, ktorý bol veľmi krehký. „Aby tu bol zachovaný sociálny zmier,“ vraví študent.

Dekan fakulty Eduard Burda už v úvode diskusie vysvetlil, že bolo zložité nájsť niekoho, kto by bol ochotný verejne zhrnúť argumenty proti zrušeniu amnestií. Napokon sa na to podujal profesor Libor Cibulka, ktorý vyhlásil, že nesúhlasí s Mečiarovým postupom, no amnestie sú podľa neho nezrušiteľné.

Každá otázka spojená s nimi vyvoláva protiotázku. Najnovšie podľa Cibulku takúto: „Ak sa zmení rozloženie politických síl, ktoré zrušia ústavný zákon o zrušení amnestií, čo sa bude diať?“ Na odpoveď si nepočkal, musel totiž z diskusie odísť.

Ján Cuper, bývalý poslanec za HZDS, robil advokáta Ivanovi Lexovi. Dnes učí na Právnickej fakulte UK. Foto – TASR
Ján Cuper, bývalý poslanec za HZDS, robil advokáta Ivanovi Lexovi. Dnes učí na Právnickej fakulte UK. Foto – TASR

Väčšina študentov je za zrušenie

Väčšina študentov, ktorí prišli diskutovať, chodili v roku 1998 do škôlky. Reálne teda vtedajšie udalosti nevnímali. Aj tak ich prišlo do auly toľko, koľko ich tam nebolo od Novembra 1989, čo viacerí rečníci zopakovali hneď niekoľkokrát.

Podľa záverečného hlasovania by bolo za zrušenie amnestií 90 percent študentov v aule. Väčšina (75 percent) z nich sa priklonila k zrušeniu cestou opozičného návrhu poslanca Jána Budaja a len 15 percent riešením navrhnutým vládnou koalíciou.

Cuper si napriek tomu myslí, že amnestie sú nezrušiteľné. „Ten názor, čo mám ja, má 98 percent slovenských právnikov. Okrem tých vašich 26,“ povedal v diskusii.

Reagoval tak na Lipšica a ďalších zástancov rušenia amnestií, ktorí podpísali výzvu za ich zrušenie. „Je divné, na čo všetko som zabudol, keď sme tú ústavu tvorili,“ povedal po vypočutí si argumentov, prečo sú amnestie zrušiteľné. On je presvedčený, že sa to prieči všetkým princípom právneho štátu. „To, čo sa tu deje, nie je o amnestiách, ale o politike a o nastolení novej moci. To je revolúcia a o tej hovoriť nechcem. Ja som revolucionár nikdy nebol.“

Lipšicova Hlava XXII a Baránikov príklad so zlodejom

V diskusii okrem Lipšica vystúpili aj spolupredkladateľ vládneho riešenia Peter Kresák (Most-Híd) a poslanec SaS Alojz Baránik.

Keď Cuper upozornil, že Mečiar vyhlásil amnestie ako zmier spoločnosti, tak mu Baránik pripomenul radu, ktorú ako mladý právnik dostal od skúsenejšieho kolegu: „Ak zlodej niečo ukradne, povie tomu okradnutému, aby sa všetko nechalo tak a nič si nevyčítajme.“

Baránik kritizoval vládne riešenie, a to najmä to, aby zrušenie v konečnom dôsledku posudzoval Ústavný súd. Aj Lipšic hovoril, že je to zlý návrh. Pripomína mu povestnú Hlavu XXII. Amnestia alebo milosť sú totiž brzdami voči súdnej moci. A tento vládny návrh dáva konečné slovo opäť súdnej moci, teda aby rozhodovala o tom, čo jej bolo zrušené.

Tak ako prodekan Právnickej fakulty UK Marián Giba, aj Lipšic si myslí, že konečné slovo má ostať parlamentu, pretože poslanci sú priamo volení občanmi. Nemali by sa teda zbavovať svojej zodpovednosti.

Kresák: Všetko je ešte otvorené

S Kresákom sa Lipšic nezhodol na tom, či by v prípade rušenia amnestií rozhodovali ústavní sudcovia o právnej alebo hodnotovej otázke. Lipšic si myslí, že o tom druhom, a preto hovorí, „bez urážky ústavných sudcov“, že „ich názor na morálku amnestií je rovnako dôležitý ako názor človeka z ulice“.

Kresák pripomenul, že predložený návrh je len na začiatku a dá sa ešte o ňom diskutovať. Priznal, že vznikal do neskorých nočných hodín od pondelka do stredy minulého týždňa a je výsledkom kompromisu. Jeho strana mala preto s viacerými ustanoveniami problém. O politike sa však veľmi diskutovať nemohlo. Ako neustále pripomínal dekan, boli na akademickej pôde.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Mečiarove amnestie

Slovensko

Teraz najčítanejšie