Je to vyprážanie snehových gulí, hovoril ústavný sudca Brňák o rušení amnestií, keď bol poslancom HZDS

Už v roku 2000 odznel v Národnej rade návrh na zrušenie Mečiarových amnestií, ktorý sa podobá na to, čo teraz ako riešenie predkladá vládna koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd. Zaujímavé na tom je najmä to, kto takýto návrh predniesol – vtedajší poslanec SDĽ a súčasný sudca Ústavneho súdu Ladislav Orosz.

Pohľad na parlamentnú rozpravu spred sedemnástich rokov ukazuje, že riešenie mohli nájsť politické elity oveľa skôr. Oroszov bývalý stranícky kolega Robert Fico (Smer), Andrej Danko (SNS) a Béla Bugár (Most-Híd) však „historický kompromis“ urobili až pred týždňom.

Vráťme sa do jesene 2000, keď sa poslanci KDH už po druhý raz v roku pokúsili cez ústavný zákon amnestie zrušiť. A aktívny bol aj vtedajší poslanec SDĽ Ladislav Orosz, ktorý bol presvedčený o tom, že našiel čistejšie riešenie rušenia Mečiarových amnestií.

Podstatou jeho návrhu bolo „prijatie ústavného zákona, ktorým by sa Ústavnému súdu ad hoc zverila právomoc posúdiť, či amnestie Vladimíra Mečiara boli vydané v súlade s ústavou“. Ak by ústavní sudcovia povedali, že amnestie sú v rozpore s ústavou, bolo by podľa Orosza možné „nespochybniteľne pokračovať v trestnom konaní“.

Riešenie teda nenechával poslancom, chcel ho zveriť  „do právomocí orgánu na to povolaného, orgánu ochrany ústavnosti“.

Oroszovi sa amnestie vrátia, tentoraz na Ústavný súd

Orosz teda už pred rokmi navrhoval priamo zakomponovať do rušenia problematických amnestií Ústavný súd. Dnes je to jeden z problémov, pre ktorý sa nevie dohodnúť koalícia s opozíciou. Smer, SNS a Most-Híd navrhujú, aby sa najskôr zmenou ústavy rozšírili kompetencie parlamentu rozhodovať o prezidentových amnestiách.

Ak by nejakú, ktorá je v rozpore s princípmi právneho štátu, zrušili, začal by automaticky konať Ústavný súd, aby posúdil súlad tohto parlamentného uznesenia.

Nie je to teda totožné riešenie s tým, čo priniesol pred rokmi Orosz, o podobnosti sa však hovoriť dá. Ak koaličný návrh prejde v nie výrazne zmenenej podobe, Mečiarove amnestie skončia aj na stole ústavného sudcu Orosza a jeho ďalších deviatich kolegov.

„Nikdy som sa netajil s názorom, že amnestie Vladimíra Mečiara hodnotím ako brutálne zneužitie práva, ako potlačenie princípu slušnosti a spravodlivosti v práve,“ hovoril pred sedemnástimi rokmi Orosz. Poslancom dohováral, že ich úlohou je posúdiť, či miera zneužitia práva Mečiarovou vládou bola taká závažná, že to odôvodňuje spraviť neštandardný krok, pre ktorý sa rozhodli poslanci KDH, teda navrhnúť ústavný zákon o zrušení amnestií.

Nikdy ho nepodporil. Pri hlasovaní sa zdržal.

Ako sa však zachová teraz ako sudca Ústavného súdu? Bude sa namietať zo zaujatosti, pretože v minulosti opakovane prezentoval svoje názory na tento problém? Odpovede zatiaľ nie sú známe.

Keď Brňák vyprážal

O možnej zaujatosti sa však nedá hovoriť len pri Oroszovi. V parlamente v rovnakom čase ako on sedel za HZDS už druhé volebné obdobie aj Peter Brňák, ďalší súčasný ústavný sudca.

„Všetci, ktorí vo vzťahu k teraz predloženému návrhu ústavného zákona sa snažia hľadať nejaké právne argumenty, v skutočnosti sa pokúšajú o vyprážanie snehových gulí,“ hovoril v rozprave v roku 2000 Brňák, ktorý legislatívne riešenia zrušenia Mečiarových amnestií neprinášal.

HZDS bolo vtedy po ére vládnutia v 90. rokoch opozičnou stranou a Brňák bol ochotný diskutovať aj o témach minulosti, ktoré ťažili v roku 2000 Dzurindovu koalíciu (SDK, SDĽ, SMK, SOP), ale aj opozíciu (HZDS a SNS). Už vtedy hovoril, že by to nemalo byť len o amnestiách, ale aj o milosti prezidenta Michala Kováča pre svojho syna, čo je moment, ktorý sa diskutoval už aj v prípade Budajovho návrhu na rušenie amnestií – vládne strany mu vyčítali, že tam tento prvok chýba.

„Táto individuálna milosť neobstojí, keď otec omilostí svojho syna a jeho spolupáchateľov alebo jeho ‚parťákov‘ pri spáchaní podvodu presahujúceho 100 miliónov korún,“ dodal Brňák.

Dnešný návrh koalície sa zaoberá aj touto milosťou. Nie však pre „parťákov“, medzi ktorými je aj človek z mafiánskych zoznamov Marián Kočner, ale len Kováč mladší.

Keď sa dalo, snažil sa návrh potopiť

No zároveň, keď bola možnosť, tak sa pokúsil tému amnestií skôr potopiť, ako o nej rokovať. Napríklad v novembri 2000 na ústavnoprávnom výbore trval na tom, aby dal výbor odporúčanie, nech už poslanci o rušení amnestií ďalej nerokujú.

Návrh KDH vtedy nepodporil okrem kultúrneho výboru žiaden iný. „Ak navrhol návrh ústavného zákona schváliť iba jeden výbor, nie je politická vôľa na to, aby sa parlament týmto zákonom zaoberal,“ hovoril vtedy Brňák vo výbore. Neuspel. Poslanci o návrhu rokovali, no podporu nezískal. Zo 133 poslancov hlasovalo za len 61. Potrebných bolo 90 hlasov. Brňák bol proti a Orosz sa zdržal.

Rovnako to bolo aj pri ďalších hlasovaniach o rušení Mečiarových amnestií v marci 2000 a v júli 2002 – až na to, že Brňák vtedy chýbal.

Orosz aj Brňák sú na Ústavnom súde od roku 2007. Na otázku, čo urobia, keď do Košíc príde návrh na zrušenie Mečiarových amnestií, neodpovedali. Cez hovorkyňu Martinu Ferencovú odkázali, že   „v danom momente, vzhľadom na požiadavku zdržanlivosti, pokiaľ ide o verejné vyjadrenia pre médiá, nepovažujú za vhodné vyjadrovať sa k otázkam, ktoré majú hypotetický charakter“.