Denník N

Biznis s pôdou, na ktorom zarobil Bugár aj jeho sused, poslanci odmietli zverejniť

Viktor Stromček (uprostred) stál od začiatku pri investícii štátu do obchvatu Bratislavy za takmer 2 miliardy eur. Foto N – Tomáš Benedikovič
Viktor Stromček (uprostred) stál od začiatku pri investícii štátu do obchvatu Bratislavy za takmer 2 miliardy eur. Foto N – Tomáš Benedikovič

Transparency International žaluje ministerstvo dopravy: nechce totiž zverejniť údaje, ktoré kataster prezradí za poplatok.

Najväčší známy obchod s pozemkami v histórii Slovenska zostane naďalej tajný. Poslanci neschválili, aby minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) prezradil, komu štát vyplatil približne 400 miliónov eur za pozemky pod budúcou diaľnicou pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu.

„Ľudia si zaslúžia vedieť, kto na pozemkoch zarobil, prípadne ktorý z politikov,“ zdôvodnil šéf OĽaNO Igor Matovič svoj návrh, aby sa odtajnil biznis s pôdou.

Za tento návrh hlasoval šéf strany Most-Híd Béla Bugár. Sám na pozemkoch pod rýchlostnou cestou cez Kvetoslavov zarobil pol milióna eur; kupoval ich pred vyše desiatimi rokmi, keď diaľnica na papieri nebola presne vytýčená.

Bugár svoju zmluvu novinárom ukázal; neskôr sa ukázalo, že hneď vedľa dohodli podobne výhodný biznis so štátom aj bývalí nominanti v Slovenskom pozemkovom fonde. K pozemkom sa dostali, keď už sa diaľnica črtala aj v projektoch.

Za zverejnenie zmlúv hlasoval z koaličných poslancov okrem Bugára iba poslanec z klubu Most-Híd Igor Janckulík (kandidoval za Sieť).

Diaľnica urobí z pôdy stavebnú parcelu

Išlo pritom už o opakovaný Matovičov pokus donútiť ministerstvo vedené nominantom strany Most-Híd, aby odhalilo detaily o nákupe pôdy. Prvýkrát zverejnenie zmlúv Matovič navrhol v lete minulého roka.

V prípade bratislavského obchvatu ide pri výkupe pôdy takmer o takú sumu, ako majú sociálne balíčky druhej vlády Roberta Fica. Štát totiž vykupuje ornú pôdu za cenu stavebných parciel, tie sú pri metropole Slovenska zvlášť cenné.

K takejto pôde sa dostali aj prezieraví podnikatelia okolo Mareka Nogu, ktorý sa zviditeľnil aj nákupom pôdy pri Nitre, na ktorej – ako sa neskôr ukázalo – bude stáť závod Jaguar.

Bratislavčanku Oľgu napríklad podľa jej slov presvedčili, že urobí dobrý obchod, ak im predá pozemky za približne 3-tisíc eur. V skutočnosti z nich diaľnica urobila investíciu hodnú bratislavského bytu v dobrej lokalite.

O zmluve bude súd

Štát pri úvahách o odtajnení biznisu s pôdou argumentuje, že musí chrániť osobné údaje predávajúcich.

Slovenská správa ciest však napríklad bežne sprístupňuje všetky svoje pozemkové zmluvy. Navyše sú informácie zo zmlúv, ktoré štát tají, prístupné za poplatok z katastra. Zmlúv je spolu viac než 5000.

Ministerstvo dopravy má pre ich utajovanie na stole už aj žalobu od Transparency International. Tej totiž, podobne ako Denníku N, štát odmietol sprístupniť zmluvy cez infožiadosť.

„Vo veci zmlúv na výkup pozemkov pod D4 a R7 sme 23. februára podali žalobu proti ministerstvu dopravy a výstavby, pričom napadáme rozhodnutie ministra, ktoré sa rovnako ako NDS a aj prvostupňové rozhodnutie ministerstva odvoláva na ochranu osobných údajov predávajúcich, napriek tomu, že ich údaje sú prístupné za poplatok z katastra,“ uvádza Matej Šimalčík, právnik Transparency International.

Celú vec podľa posledných informácií preveruje aj Národná kriminálna agentúra.

Obchvat Bratislavy

Teraz najčítanejšie