Denník N

Kiska je pri živých kauzách čoraz aktívnejší a Fica to čoraz viac dráždi

Bývalý premiér a bývalý prezident. Foto – TASR
Bývalý premiér a bývalý prezident. Foto – TASR

Na prezidenta za posledný týždeň zaútočili Danko, Fico aj Kaliňák. Po jeho aktivite pri rušení Mečiarových amnestií, kauze Gorila či kritike Tibora Gašpara bude parlament zasa debatovať o jeho letoch vládnym špeciálom do Popradu.

Skúste si na chvíľu predstaviť, že ste premiér Robert Fico. V Prezidentskom paláci sedí človek, ktorý vás vo voľbách porazil o takmer 20 percentuálnych bodov, je najpopulárnejším politikom v krajine a podľa zatiaľ posledného merania Focusu z vlaňajšieho augusta sú s ním spokojné tri štvrtiny voličov vašej vlastnej strany.

Navyše predseda vlády pozoruje, že nový prezident politiku nesleduje s taktným odstupom a čoraz viac sa do politiky zapája. Stačí sa pozrieť na udalosti posledných mesiacov.

V novembri prezident prijal bývalého vyšetrovateľa Gorily Mareka Gajdoša, ktorého minister vnútra označil na neschopného.

O mesiac, po blogu Zuzany Hlávkovej, ktorá sa podľa vedenia vlády mala podieľať na cielenom útoku na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, prezident vyzval mladých ľudí, aby si ju zobrali za vzor. V januári si zasa predvolal policajného prezidenta Tibora Gašpara a žiadal ho vysvetliť podpis pod vyhlásením plným konšpirácií a dezinformácií.

vb23r-2

V rýchlom slede nato prezident požiadal ministra práce Jána Richtera preveriť situáciu v resocializačnom zariadení Čistý deň a posledné dni aktívne tlačí na zrušenie Mečiarových amnestií. Ak by ste boli premiér – nemali by ste pocit, že je prezident republiky až príliš aktívny?

A čo si o tom, ako Kiska vykonáva svoju funkciu, myslia ústavní právnici?

Ministri na koberčeku

Prezidenta je v posledných dňoch počuť najmä pri téme Mečiarových amnestií. Politikov vyzval na ich zrušenie po premiére filmu Únos, v pondelok si pozval dvadsiatku ústavných právnikov, ktorí vo svojom vyhlásení z januára napísali, že zrušenie amnestií je možné. Včera prezident prijal svedka únosu Michala Kováča mladšieho, Oskara Fegyveresa.

Nie je to pritom tak, že by prezident na začiatku svojho funkčného obdobia mlčal a teraz z ničoho nič pridával na tempe. Už po necelom roku v úrade si Kiska do paláca predvolal ministra zdravotníctva druhej Ficovej vlády Viliama Čisláka a tvrdo ho skritizoval za to, že nerobí nič proti netransparentnosti v zdravotníctve, a ešte si dovolil kauzu piešťanského cetečka nazvať „pseudokauzou“.

Podobne si za druhej Ficovej vlády predvolal ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a vyzval ho, aby zastavil chaos v súdnictve, ktorý začal vznikať po rozsudkoch sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Kiska si volal, alebo kritizoval ministrov aj po vzniku tretej vlády Roberta Fica. Ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (nominant SNS) vlani v novembri povedal, že po ňom nie je vidieť nič iné, len koncepcie, ktorých má štát plné skrine.

Najtvrdšie išiel Kiska proti Kaliňákovi, ktorého vlani v júni vo svojej správe o stave republiky po kauze Bašternák napriamo vyzval, aby odstúpil. „Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať,“ vyhlásil prezident.

Foto – TASR
Foto – tasr

Všetky tieto stretnutia s ministrami majú pomerne silnú oporu v ústave, ktorá prezidentovi priznáva právomoc „vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh“. Keď si však prezident pozval policajného prezidenta Tibora Gašpara, prijal vyšetrovateľa Gorily Mareka Gajdoša, o ktorom tento týždeň premiér povedal, že „tára do médií“, alebo podporil Zuzanu Hlávkovú, išiel ešte o kus ďalej.

Ústavní právnici sa sporia

Kiskovi predchodcovia, najmä Ivan Gašparovič, známy výrokom, že je akoby členom Smeru, sa od aktuálnej politiky držali viac bokom. Medzi ústavnými právnikmi nie je zhoda na tom, či Kiska iba aktívne využíva svoje právomoci, alebo ich už prekračuje a robí to, čo od neho ústava nežiada.

Tí, ktorí majú bližšie k vládnemu Smeru, prezidentov výkon funkcie kritizujú. „Frekvenciou a charakterom svojho zasahovania do aktuálneho politického diania vybočil z ustálenej praxe, ktorú už možno označiť aj ako ústavnú zvyklosť,“ hovorí Eduard Barány, bývalý podpredseda Ústavného súdu a dnes poradca premiéra pre spravodlivosť.

„Zvlášť problematické je jeho zasahovanie do aktuálnej politiky tam, kde za ňu zodpovedá niekto iný, to sa týka zahraničnej politiky či sociálnych vecí. Prezident sa svojimi aktivitami dostal do úlohy najvýznamnejšieho opozičného politika, čo nezodpovedá základom jeho ústavného postavenia.“

Ústavný právnik Ivan Trimaj s Radom Ľudovíta ŠŠtúra I. triedy. Foto - TASR
Ústavný právnik Ivan Trimaj s Radom Ľudovíta Štúra I. triedy. Foto – tasr

Ivan Trimaj, bývalý sudca Ústavného súdu Českej a slovenskej federatívnej republiky, ktorý v časoch úradovania Michala Kováča pracoval v prezidentskej kancelárii, s týmto hodnotením nesúhlasí. Mlčanie nie je ústavná zvyklosť, veď už prezident Kováč svoje právomoci využíval aktívne, pripomína Trimaj.

Ako príklad aktívneho prístupu sa dá spomenúť Kováčova iniciatíva v 90. rokoch, keď sa polícia pokúsila stíhať členov petičného výboru za vznik Demokratickej únie. Prezident požiadal o vysvetlenie ministra vnútra za HZDS Ľudovíta Hudeka, ktorý sa spolu s vládou obrátil na Ústavný súd s otázkou, či minister musí prezidentovi vyhovieť. Ústavný súd skonštatoval, že áno, ale prezidentovi zároveň nepriznal možnosť stanoviť členom vlády lehotu, dokedy to musia urobiť.

To síce Hudek využil a Kováčovi nikdy neodpovedal, ale ako pripomína Ivan Trimaj, prezidentova právomoc žiadať vysvetlenia od členov vlády je potvrdená aj Ústavným súdom.

„Vo všeobecnosti podľa mňa platí, že ak má prezident právo záväzne si vyžiadať správy od ministrov, predpokladá to aj právo aktívne vstupovať do živých vecí,“ hovorí Trimaj s tým, že prezident Kiska zvykne pýtať vysvetlenia, a neukladá priamo úlohy.

„Prezident má zabezpečovať riadny chod štátnych orgánov. Nemôže zabezpečovať riadny chod štátnych orgánov, ak nemá dostatok informácií. Napríklad ak sa sám nepresvedčí, prečo vyšetrovateľ Gajdoš odišiel z vyšetrovacieho tímu. Či to bolo tak, ako to tvrdí minister vnútra, teda, že nemal dobré výsledky, alebo preto, že mal plné zuby toho, ako mu bránia vo výkone povolania.“

Lengyel: Dôvodov môže byť viac

Politický marketér Martin Lengyel, ktorý komunikuje aj s ľuďmi z mediálneho tímu premiéra Roberta Fica, vraví, že prezident môže byť aktívnejší z viacerých dôvodov. „Prvým môže byť, že prezidentovi podporovatelia od neho jednoducho väčšiu aktivitu očakávajú,“ zamýšľa sa Lengyel.

„Možno na to prišiel sám so svojím poradným tímom alebo na to môžu mať vplyv aj prieskumy. To nie je vylúčené, každý politik by mal pracovať aj s číslami, aby vedel, kde sa nachádza.“ Druhým relevantným dôvodom podľa Lengyela môže byť, že sa blížia prezidentské voľby.

Martin Lengyel. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Lengyel. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Jeho vlastná kampaň v posledných prezidentských voľbách mu dala príklad, že treba začať s dostatočným odstupom, vtedy kandidatúru ohlásil rok a pol pred voľbami. Zrejme má dobrú skúsenosť so skorším nástupom, môže to byť teda už predpoveď volebnej kampane.“

Lengyel zároveň nevylučuje, že Kiska môže myslieť na založenie politickej strany, ako to hovorí aj premiér Fico. „To ale teraz nikto nevie povedať, či sa to reálne stane. No ak je to tak, potom je jeho aktivita logická. Tým motívom zároveň môže byť, že na pravej strane spektra v poslednom čase rastie SaS. Ak niekto uvažuje o založení politickej strany, musí reflektovať aj tento trend.“

Malá odveta? Lety špeciálom

Faktom je, že Kiskova aktivita vládnu koalíciu dráždi. V pondelok predseda parlamentu Andrej Danko prezidenta vyzval, aby „nezneužíval na politické teátra takú vážnu tému, ako bola vražda Róberta Remiáša“. A rovno mu pripomenul víkendové lety vládnym špeciálom domov, do Popradu.

„Dnes som videl pompéznu tlačovú besedu. Nepáči sa vám, keď vravím o letoch do Popradu. Vedel by som hovoriť aj o iných súkromných letoch. Následne vždy zožnem búrku, lebo povedať niečo na Andreja Kisku nie je v tejto spoločnosti vhodné, však je najobľúbenejším politikom. Ale stojím si za tým, že ja na lietadle domov nelietam.“

Kiskove lety vládnym špeciálom novinárom pravidelne predhadzujú aj politici Smeru a vyčítajú im, že o nich nepíšu.

Najnovšie mediálny priestor pre túto tému koalícii vytvoril poslanec Smeru Martin Nemky, ktorému na aktuálnej schôdzi parlamentu prešiel návrh, aby minister vnútra Robert Kaliňák do Národnej rady predložil informáciu o využívaní letky ministerstva vnútra za roky 2015 až 2017. S návrhom súhlasilo 128 poslancov zo všetkých, teda aj opozičných klubov.

Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič
Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezident vždy hovorí, že využívanie vládnej letky mu ponúkol sám minister vnútra Kaliňák. Nemkyho iniciatíva však môže naznačovať, že koalíciu aktívny prezident vyrušuje. Premiér to dáva najavo čoraz častejšie, naposledy sa sťažoval cez víkend. „Prezident útočí na mňa na dennej báze, ide medzi študentov a útočí na mňa. To som si ja nikdy nedovolil útočiť na neho medzi študentami,“ hovoril v TA3.

„Mňa prezident priamo dvakrát oklamal,“ vyhlásil Fico minulý týždeň, keď sa do Kisku dôrazne pustil pre nevymenovanie ústavných sudcov.

Fico sa drží aj svojej osvedčenej taktiky a Kisku napáda aj cez jeho poradcov. „Mohol by si niekedy ešte predtým, ako niečo od poradcov prečíta, si ten prejav prečítať. To sú veci, ktoré mu evidentne niekto píše. Potom nemá odvahu odpovedať na otázky a odíde preč,“ tvrdil premiér a pridal aj hypotézu o Kiskovej strane. „Rieši sa tam politická budúcnosť prezidenta a možné založenie politického subjektu.“

Minister vnútra Robert Kaliňák dokonca po rokovaní vlády prirovnal Kiskove prednášky na školách s tým, ako študentov oslovuje Marian Kotleba. „Môžem vysloviť len osobný názor, že politika na školy vôbec nepatrí. Tak ako ju prekračuje pán Kotleba, ju prekračuje pán prezident,“ povedal.

„Prednášam na stredných školách desať rokov, v živote ste odo mňa nepočuli, že by som tam hovoril o Lipšicovi alebo ľubovoľnom predstaviteľovi opozície – Sulíkovi, Miklošovi, Dzurindovi. Nikdy. Otázka na politickú scénu na strednú školu nepatrí. A kto si to neuvedomuje, porušuje základné zásady, ktoré tu máme od roku 1989.“

Slovensko

Teraz najčítanejšie