Denník N

Radšej bližšie k 150 než k 90 hlasom

Prezident Kiska na stretnutí s ústavnými právnikmi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prezident Kiska na stretnutí s ústavnými právnikmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rokovanie o amnestiách je vždy lepšie ako mocenský postup alebo postoj „všetko alebo nič“.

Neveriť premiérovi Ficovi, poťažmo koalícii v otázke amnestií je úplne pochopiteľné. Stačí si položiť tri otázky: prečo tak zrazu, prečo tak rýchlo (prostredníctvom skráteného legislatívneho konania) a prečo okľukou (cez Ústavný súd)?

Pri spomienke na minulé Ficove činy sa na ne dá odpovedať napríklad takto: po prvé, nie je to jeho srdcová záležitosť, ale len ustupuje vonkajšiemu tlaku; po druhé, ponáhľa sa často, keď chce predísť nepríjemnej diskusii alebo chce niečo nepríjemné zakryť; po tretie, mnohí sudcovia vďačia za svoj post Smeru, a aj keby strana a jej predseda skutočne ustupovali, nemôžu celkom stratiť tvár, ktorá sa roky stavala proti. Človek nemusí byť hneď paranoidný, aby čakal úskok, hoci autorom koaličného návrhu nie je samotný Fico, ale o dosť rešpektovanejší právnik Peter Kresák.

To, že prezident v pondelok vyzval poslancov, aby spomalili, a to, že sa v utorok poslanecké grémium (či už vďaka nemu, alebo nie) dohodlo na odklade, bolo asi to najmúdrejšie, čo sa dalo urobiť. Pri zrýchlenom konaní sme mohli mať už v stredu ústavný zákon prijatý bizarnou zostavou Most (ktorého poslanci boli vždy za zrušenie), Smer a SNS (Mečiarovi koaliční expartneri, doteraz vždy proti) a kotlebovci. Bolo by zvlášť tristné, keby ústavnú väčšinu doplnili práve títo obdivovatelia totality, kým nefašistické opozičné strany a poslanci by boli proti.

Odklad dáva priestor na rokovanie, čo je vždy lepšie ako mocenské pretláčanie vlastného rozhodnutia len preto, že doterajší postoj prestal byť populárny. A je vždy lepšie ako postoj „buď všetko, alebo nič“, ktorý je síce hrdinský, vo vzťahu k Ficovi založený na skúsenosti, a preto možno prezieravý, ale v konečnom dôsledku môže znamenať definitívnu prehru.

Ak by koaličné strany boli ochotné ustúpiť vo veci nepremlčateľnosti amnestovaných skutkov a vznikla by dohoda na ráznej obhajobe rozhodnutia Národnej rady, demokratická opozícia by vládny návrh mohla podporiť oveľa ľahšie. Napokon, hádam ani ústavným sudcom asi nebude jedno, či ústavný zákon cez hranicu 90 hlasov prelezie, alebo sa počet hlasujúcich „za“ bude blížiť k číslu 150.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie