V zarážkach Lukáša Filu: Nerozprávať sa

Rozhlasovú reláciu slávnostne ohlásenú v minulom texte síce RTVS autorovi tohto textu nakoniec zrušila, ale aspoň na verejné diskusie v KC Dunaj ostal priestor. Utorková debata na tému „Rok do volieb“ priniesla niekoľko ponaučení:

– Smer nedokáže diskutovať. Ak Robert Fico nechce hovoriť s nikým, kto kedy pôsobil v Sme, tak fajn. Ale že vedenie strany vyhlási embargo, pre ktoré nemôžu ísť hovoriť ani tí členovia vládnej strany, ktorí by vyslovene chceli, je neuveriteľné.

– Politika nie je matematika. Kým boli Daniel Lipšic a Radoslav Procházka v KDH, strana mala možno 7 percent. Odišli, spolu majú v prieskumoch dvakrát toľko a ešte aj samotné KDH sa posilnilo, čiže Procházka a Ján Figeľ sa dnes môžu stretnúť v jednej debate ako lídri dvoch asi najsilnejších strán. Zázrak.

– Ženy majú nádej. Kým Smer organizuje MDŽ, ale vládu má čisto mužskú, kresťanskí demokrati dali verejný záväzok nominovať do budúceho kabinetu aspoň jednu ženu. Aby nebol obraz dokonalý, ostáva tu odpor konzervatívcov k prísnejšej legislatíve na ochranu pred domácim násilím a náznaky strašenia juvenílnou justíciou.

– Umiernený Procházka. Šéf Siete sa vyšvihol okrem iného aj vďaka daru podráždiť a dourážať súperov aj spojencov. Dvanásť mesiacov pred voľbami sa objavuje nová verzia, ktorá chce spájať. Zvykli sme si, že odložil okuliare, zvykneme si aj na odložený sarkazmus.

– Hodnotová nerozlíšiteľnosť. Strany síce rady opakujú, že volič si má vybrať na základe programu, ale ak majú KDH a Sieť pomenovať principiálne odlišnosti, nič uchopiteľné nezaznie a rozdiel je hlavne v slovníku, tóne a tempe reči.

– Odmietnutie Fica. Pred inými voľbami musel šéf Smeru čakať oveľa dlhšie, kým ho jednotlivé strany vylúčili zo spolupráce (ak k tomu vôbec došlo). Teraz zaznelo jasné „nie“ od dvoch najsilnejších opozičných subjektov už dvanásť mesiacov vopred. Okrem nich mu veľa štandardných partnerov so šancou na parlament neostáva. Aby ešte nemal problém nájsť niekoho, kto sa s ním bude po voľbách rozprávať.