Denník N

Škóti posmelili Kataláncov a Madrid zúri: bez nich by utrpela španielska ekonomika aj futbal

Obyvatelia Katalánska so známou vlajkou, ktorá symbolizuje nezávislosť. Foto - TASR/AP
Obyvatelia Katalánska so známou vlajkou, ktorá symbolizuje nezávislosť. Foto – TASR/AP

Katalánsko sa nevzdáva svojho sna o nezávislosti. Na jeseň sa chystá nové referendum, hoci vláda v Madride je stále proti.

„My už sedíme pri stole. Budú tí ostatní veľmi meškať? A prídu vôbec?“ píšu predstavitelia Katalánska v odkaze, ktorý v nedeľu prostredníctvom denníka El País poslali madridskej vláde.

Tvrdia, že v demokracii neexistuje právo neviesť dialóg a že rozdiely spôsobujú problémy, iba ak ich nikto nechce riešiť.

Znovu tak žiadajú španielsku vládu, aby im dovolila usporiadať referendum o nezávislosti. Odvolávajú sa pri tom na Škótov, ktorým vláda v Londýne v roku 2014 nebránila pri hlasovaní o tom, či sa Škótsko odtrhne od Veľkej Británie.

Škótsko ako príklad

Opakovanie škótskeho referenda o nezávislosti v Británii sa stalo v Španielsku silným argumentom. Katalánci ho dávajú ako príklad toho, ako to vyzerá, keď vláda s regiónmi vedie dialóg, a odkazujú, že hlasovanie bude bez ohľadu na to, či sa to vláde páči alebo nie.

„Vždy sme hovorili, že by sme preferovali škótsky scenár, vďaka ktorému by sme mohli rokovať so štátom a usporiadať koordinované a demokratické referendum. Stále sa o tom snažíme s Madridom hovoriť, ale vracia sa nám len ozvena,“ povedal už minulý rok pre Guardian katalánsky „minister zahraničných vecí“ Raül Romeva.

Katalánsko musí podľa neho ísť separatistickou cestou, pretože španielska vláda im nedáva inú možnosť tým, že sa nechce do debaty o nezávislosti zapojiť. Tvrdí, že Madrid má dve možnosti – akceptovať realitu, ktorou je katalánska nezávislosť, alebo ju aj naďalej odmietať tým, že bude využívať súdy a právnikov na to, aby ju blokovali.

Vláda však katalánske snahy o nezávislosť dlhodobo odmieta. Španielsky premiér Mariano Rajoy predstaviteľom Katalánska prisľúbil diskusiu v senáte, nedá sa však očakávať, že by v otázke nezávislosti poľavil. Obáva sa totiž aj toho, že ak by referendum povolili či ak by sa Katalánsko naozaj odtrhlo, nasledovať by mohli ďalšie regióny so silným nacionalistickým cítením – Baskicko alebo Galícia.

Rajoy už niekoľkokrát oznámil, že hlasovanie bude nelegálne a že vláda ho rešpektovať nebude. Práve naopak, je odhodlaná zakročiť, ak Katalánci uskutočnia ďalšie kroky, ktoré súvisia s nezávislosťou.

Hovorí sa aj o tom, že v krajnom prípade by vláda mohla siahnuť aj na právomoci autonómnej oblasti. Dovoľuje jej to španielska ústava, ktorá zároveň hovorí aj o „neoddeliteľnej jednote“ Španielska, hoci uznáva právo jednotlivých národov a regiónov na autonómiu. Štát má zároveň výlučnú právomoc v otázke referenda.

Kataláncov to však zatiaľ neodradilo a referendum chcú v septembri uskutočniť aj napriek nesúhlasu vlády. Predsedu katalánskej regionálnej vlády Carlesa Puigdemonta dokonca nezastavilo ani to, že jeho predchodca Artur Mas bol v polovici marca odsúdený za to, že v roku 2014 usporiadal hlasovanie o nezávislosti.

Mas nemôže dva roky vykonávať žiadnu verejnú funkciu a dostal aj pokutu 36-tisíc eur. Podobný trest (13 mesiacov a pokuta 30-tisíc eur) dostal v piatok aj Francesc Homs, ktorý bol v čase konania referenda členom katalánskej regionálnej vlády.

Carles Puigdemont (vpravo) v katalánskom parlamente. Foto - TASR/AP
Carles Puigdemont (vpravo) v katalánskom parlamente. Foto – TASR/AP

Aby toho nebolo málo, Carles Puigdemont oznámil, že ešte pred referendom sa parlament pokúsi vytvoriť samostatné inštitúcie – napríklad daňový úrad alebo úrady pre sociálne veci. Tie by potom uľahčili budovanie nového štátu.

Ekonomické dôvody

Myšlienky na osamostatnenie Katalánska siahajú ďaleko do histórie, no aktuálna vlna podpory nezávislosti v Katalánsku zosilnela počas ekonomickej krízy, ktorá Španielov zasiahla veľmi tvrdo.

Španielska vláda musela robiť prísne úsporné opatrenia a Katalánsko ako jeden z ekonomicky najsilnejších regiónov celého Španielska získalo ešte silnejší dojem, že musí doplácať na ostatné chudobnejšie krajiny.

Katalánsko podľa údajov španielskeho štatistického úradu (za rok 2015) produkuje 19 percent španielskeho HDP, čo je najviac spomedzi všetkých autonómnych oblastí (druhý Madrid vytvára 18,9 percenta HDP).

Na hlavu pripadá v Katalánsku HDP 27 663 eur, španielsky priemer je 23 290. Ešte vyššie HDP na hlavu však je v Madride, Baskicku a v Navarre.

Podpora nezávislosti medzi Kataláncami v čase ekonomickej krízy podľa Economistu stúpla z 25 percent na 45 percent. V referende, ktoré sa konalo v novembri 2014, potom podľa katalánskych úradov nezávislosť podporilo až 81 percent hlasujúcich, hoci referenda, ktoré španielska vláda aj ústavný súd označili za ilegálne, sa zúčastnilo len 2,3 z 5,4 milióna oprávnených voličov (42 percent).

Opozícia voči nezávislosti to interpretovala tak, že väčšina ľudí je aj proti samotnému referendu, čo znamená, že nesúhlasí ani s oddelením Katalánska od Španielska.

Potrebujú samostatný štát?

Druhá najľudnatejšia oblasť (7,4 milióna obyvateľov) však už dnes má rozsiahlu autonómiu, ťažko porovnateľnú s akýmkoľvek iným teritóriom v Európe.

Miestna vláda spravuje nielen školy, kde je katalánčina hlavným vyučovacím jazykom, ale aj nemocnice a bezpečnostné zložky.

Katalánske politické strany, ktoré nie sú za nezávislosť, preto často hovoria o politizovaní a získavaní podpory vďaka téme, ktorá mobilizuje mnoho Kataláncov.

„Je fakt, že Katalánsko je súčasťou Španielska, naozaj každodenným problémom Kataláncov?“ pýta sa Inés Arrímadas zo strany Ciudadanos, ktorá v katalánskom parlamente reprezentuje opozíciu proti samostatnosti.

Skutočným a najdôležitejším problémom Katalánska podľa nej nie je nezávislosť, ale korupcia, sociálna nerovnosť či nezamestnanosť (napriek bohatstvu regiónu v Katalánsku nepracuje 14,9 percenta obyvateľov).

Ako by vyzeralo samostatné Katalánsko?

Ak by sa Katalánsku predsa len podarilo získať samostatnosť, čakali by ho viaceré zmeny. Katalánci by zrejme aj naďalej používali euro, hoci Únia im aj Škótom už viackrát odkázala, že v prípade osamostatnenia by si museli prejsť celým predvstupovým procesom (ich vstup do EÚ by navyše práve v súvislosti s Katalánskom mohli blokovať Španieli).

Euro by tak zrejme používali bez toho, aby boli v eurozóne – podobne ako Čierna Hora alebo Kosovo. Možnosťou je aj návrat k španielskej pesete, ten je však veľmi nepravdepodobný.

Okrem meny by Katalánci stratili aj španielske občianstvo. Oznámil to bývalý minister zahraničných vecí José Manuel Garcia-Margallo ešte pred prvým referendom v roku 2014.

Katalánci si však nemyslia, že by Španieli aj EÚ boli takí tvrdí a argumentujú tým, že v Katalánsku je veľa európskych firiem, ktoré by trpeli. „Vyhodenie“ jedného z najbohatších regiónov v Európe podľa nich nie je v záujme EÚ ani Španielov.

Veľkú ranu by dostal aj miestny futbal. Vedenie španielskej La Ligy pred prvým referendom oznámilo, že Barcelona by nemohla hrať v najvyššej španielskej súťaži.

„Ak sa rozbije Španielsko, rozbije sa aj La Liga. Dúfajme, že taká absurdná situácia nikdy nenastane,“ napísal na Twitteri šéf ligy Javier Tebas Medrano. Jeden z najlepších európskych klubov by tak mohol mať problémy hrať v Lige majstrov, čo by ovplyvnilo aj klubové financie a s veľkou pravdepodobnosťou znamenalo aj odchod mnohých hráčov (aj keď UEFA by určite robila všetko preto, aby Barcelonu v Lige majstrov nestratila).

O veľké peniaze a prestíž, ktoré Barcelona prináša, by však prišla aj španielska liga. Naopak, je celkom možné, že Barcelončanov by mohli do svojej ligy zobrať napríklad Francúzi.

Výsledok referenda nie je istý

Obyvatelia Katalánska však v boji o nezávislosť nie sú zjednotení. Minulý víkend sa konala demonštrácia ľudí, ktorí nezávislosť odmietajú a označujú ju za prevrat. Prišli na ňu tisíce ľudí.

Demonštrácia proti referendu o nezávislosti. Foto - TASR/AP
Demonštrácia proti referendu o nezávislosti. Foto – TASR/AP

Tesný výsledok prípadného záväzného referenda dokazujú aj prieskumy verejnej mienky. Katalánske Centrum pre výskum verejnej mienky koncom minulého roka zisťovalo, či si obyvatelia regiónu želajú samostatný štát – 46,8 percenta opýtaných bolo proti, za odtrhnutie od Španielska sa vyslovilo 45,3 percenta.

Väčšina Kataláncov (65,6 percenta) si však myslí, že Katalánsko nie je dostatočné autonómne.

Vo zvyšku Španielska sú však nálady ohľadom katalánskej nezávislosti jednoznačnejšie. Marcový prieskum denníka El Mundo ukázal, že len 27,3 percenta Španielov by Kataláncom referendum povolilo.

Nezávislosť Katalánska

Svet

Teraz najčítanejšie