Denník N

Dáiš vie, že už prehral bitku o Mosul, jeho snajperi zúrivo strieľajú a míny dávajú aj do masových hrobov

Záchranári z Akadémie urgentnej medicíny bojujú o život mladého dievčaťa, ktorému mína odtrhla nohu. Foto – JURAJ MRAVEC
Záchranári z Akadémie urgentnej medicíny bojujú o život mladého dievčaťa, ktorému mína odtrhla nohu. Foto – JURAJ MRAVEC

Fotoreportér Juraj Mravec so slovenskými záchranármi sleduje od začiatku bitku o druhé najväčšie iracké mesto, ktoré v roku 2014 získali bojovníci Islamského štátu.

Ešte pred dva a pol rokom mali teroristi z Dáišu (takzvaný Islamský štát) pod kontrolou viac ako tretinu irackého územia. Po spustení veľkej ofenzívy získala iracká vláda v januári späť východnú časť mesta Mosul.

Tie zásadné boje však prebiehajú až teraz.

V posledných dňoch sa iracké špeciálne jednotky (ISOF) výrazne posunuli. Prešli na západný breh rieky Tigris a majú na dosah Veľkú mešitu v historickom centre, kde sa zakladateľ Dáišu Abú Bakr Bagdádí vyhlásil za kalifa.

Ich postup od začiatku sleduje slovenský reportér Juraj Mravec.

Najprv s kurdskými pešmergami sledoval boje neďaleko mesta v otvorenej púšti, v januári oslobodenie východného Mosulu a posledné tri týždne sa s dvomi slovenskými záchranármi postupne presúval s frontom bližšie a bližšie k centru druhého najväčšieho irackého mesta, ktoré v roku 2014 šokujúco padlo do rúk teroristom.

Po takmer troch rokoch ich nadvláde má byť koniec.

Päť vriec s mŕtvymi

Boje sprevádza množstvo mŕtvych a zranených ako medzi civilistami, tak aj vojakmi.

„Denne ošetríme priemerne 30 až 40 zranených, teraz, keď sú boje najväčšie, sme mali aj 132 zranených za jeden deň. Viac ako 60 je už naozaj veľmi náročné,“ rozpráva Slovák Oliver Valentovič, ktorý si spolu s ďalším kolegom, Matejom Karlákom, založil Akadémiu urgentnej medicíny. V minulosti už spolu pracovali v bratislavskej záchrannej službe.

„Veľakrát sa nám stáva, že nám ľudia zomierajú pod rukami. Často nám irackí vojaci privezú polomŕtvych vojakov či civilistov. Keď nenaplníš denne päť vriec mŕtvolami, ako keby si tam ani nebol,“ dodáva Matej, ktorý so skupinou dobrovoľníkov z celého sveta už druhý rok v Iraku poskytuje prvú pomoc čo najbližšie pri fronte proti Dáišu. Sú jedinou záchranárskou organizáciou, ktorá je tak blízko pri frontovej línii.

FOTO - JURAJ MRAVEC
Ostreľovanie Mosulu. Foto – JURAJ MRAVEC

Pohreb muža zastreleného snajperom. FOTO - JURAJ MRAVEC
Pohreb muža zastreleného snajperom. Foto – JURAJ MRAVEC

_mgl0231
Príslušník irackých špeciálnych jednotiek (ISOF) stráži budovu nemocnice. Foto – JURAJ MRAVEC

Snažia sa s ňou čo najviac pomáhať pri oslobodzovaní irackých miest ako zdravotnícka pomoc. Od septembra 2016 ošetrili s tímom vyše tritisíc ľudí. Reportér Juraj Mravec sa k ním pripojil a má tak prístup k miestam, kam sa bežne novinári nedostanú. 

„Postup irackých jednotiek smerom k historickému centru Mosulu vidno na tom, ako sa posúvame. Vo februári sme mali ‚CCP-čko‘ (Casualty Collection Point), teda miesto, kam sa vozia zranení, na okraji mesta. Triážne centrum sme zriadili pod bilbordom na diaľnici Bagdad – Mosul. Postupne za posledné tri týždne sme sa priblížili k historickému mestu. Provizórne miesta na kopci nahradili staré školy. Keď vyjdete na strechu, vidíte čierny dym, ktorý stúpa po leteckých náletoch irackej armády aj koaličných jednotiek.“

Triážne centrum. FOTO - MATEJ KARAK
Triážne centrum. Foto – Matej Karlák

Bombarduje sa intenzívne cez deň aj v noci.

S frontom sa posúvajú aj Slováci a ich kolegovia z viacerých krajín z Akadémie urgentnej medicíny, ktorá má okolo 12 ľudí. „Hlásia sa nám ľudia z celého sveta. Požadujeme od nich, aby mali zdravotnícke vzdelanie, a najlepšie je, ak pôsobili v ozbrojených zložkách,“ vysvetľuje Oliver.

Finále so snajpermi

Finále v historických úzkych uličkách, kam nemôžu obrnené vozidla, je komplikovanejšie a nebezpečnejšie. Mnohé mesta sú zamínované a všade striehnu snajperi.

„Dáiš už vie, že túto bitku o Mosul prehrá, o to je však zúrivejší,“ rozpráva Mravec, ktorý sa sám dostal pod paľbu strelca a situáciu sa mu podarilo aj natočiť.

„Našťastie ma netrafil,“ hovorí, „videl som však šesťdesiatročného dedka, ktorého trafil do hlavy snajper, čistý priestrel. Keby zabil mňa, nedivil by som sa – biely, vysoký a cudzinec, takže ich hnevám, ale tento dedko v tradičnom šemagu, nerozumiem, prečo ho len tak odstrelili.“

Tento týždeň pred ich centrom prvej pomoci stúpili vojaci na nášľapnú mínu, zabilo dvoch ľudí. Zamínovaných miest je mnoho, doplatila na ne aj slávna 30-ročná kurdská novinárka Šifa Gardiová, keď si prezerala so štábom masový hrob a jej kameraman stúpol na mieste na kus drôtu improvizovanej výbušniny, ktorý trčal zo zeme.

Tých je podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch veľké množstvo. Nedávno objavili miesto v odpadovej diere pri Mosule, kde sú zrejme až stovky tiel obetí Dáišu. Do masového hrobu navyše nainštalovali výbušniny.

Na začiatku podporoval Dáiš

„Vďaka záchranárom mám všetky dvere otvorené. Neberú má ako novinára, ale ako člena tímu. Mohol som sa tak rozprávať s jedným Mosulčanom, oproti ktorému sídlil štáb Dáišu, ktorý vyhodila do povetria bomba. Radšej zostal na mieste so svojím synom, a nešiel s ostatnými do tábora, aby strážil majetok rodiny – dve kravy,“ hovorí Mravec.

Podobne ako viacerí obyvatelia dvojmiliónového mesta na začiatku starší Mosulčan podporoval Dáiš.

„Ťažké to bolo už pred jeho príchodom, šiítski politici sa nesprávali priateľsky k sunitom, preto som na začiatku Dáiš podporoval. Život s Islamským štátom však začal byť veľmi komplikovaný. Keď za fajčenie začali sekať prsty, prestal som ich podporovať,“ hovoril slovenskému reportérovi.

FOTO - JURAJ MRAVEC
Foto – JURAJ MRAVEC

FOTO - JURAJ MRAVEC
Hummer šiítskych milícií. Foto – JURAJ MRAVEC

FOTO - JURAJ MRAVEC
Foto –  JURAJ MRAVEC

„Medzi zranenými sme videli mnohých, čo boli bez prstov, Dáiš tak trestal naozaj veľmi často,“ dodáva Oliver. Podľa neho sa nenaplnili obavy, že iracká armáda rozbehne v meste odvetné masakry sunitov. „Nevideli sme, že by popravovali bojovníkov Dáišu, najnajvýš dali niekomu facku,“ dodal.

„Vidno u nich tréning západných armád, snažia sa k civilistom pristupovať veľmi korektne. Utešujú deti so ženami. Medzi generálmi sú šiiti, suniti, Kurdi aj kresťania,“ dopĺňa Matej z Akadémie urgentnej medicíny.

Obavy sa neskončia

O prehre Dáišu tu už nikto nepochybuje, viac sa hovorí, čo príde po páde islamistov. Na mieste žijú mnohé etniká, panuje medzi nimi mocenská nevraživosť. Do toho kurdské ambície založiť Kurdistan.

„A medzi obyvateľmi tu stále ostávajú aj stúpenci Dáišu. Islamisti môžu prejsť do partizánskej vojny, ako to vyzeralo po americkej invázii. Stačí sa pozrieť, ako často vybuchujú samovražední atentátnici v Bagdade,“ hovorí Oliver.

O tom, že život v Iraku bude komplikovaný aj potom, čo sa podarí vyduriť zvyšky Dáišu z irackých miest, nepochybuje ani Mravec.

„Stačí sa pozrieť, čo sa deje v Sindžári, ktorý sa podarilo oslobodiť od teroristov. Teraz je tam znovu otvorený konflikt, akurát sa nebojuje proti Dáišu, ale kurdské frakcie medzi sebou. Môj miestny jezídsky kamarát, Ronaldo, ktorého rodina ušla do Nemecka, tam už nemohol zostať,“ hovorí Mravec.  Jezídska menšina bola najväčšou obeťou islamistov, ktorí z ich žien robili sexuálne otrokyne a snažili sa tento malý národ s vlastným náboženstvom vyhladiť.

Boj o semiačka

Odkedy sa začala operácia na oslobodenie západného Mosulu, utieklo z mesta asi stotisíc obyvateľov. Podľa UNHCR len za posledný týždeň to bolo 32-tisíc. „Humanitárna kríza je veľká, videl som, ako sa ľudia trhali len o slnečnicové semiačka,“ rozpráva Mravec.

Zažil však aj úsmevné situácie.

„Tri dni dozadu sme tu mali veľmi peknú pacientku s nie veľmi vážnym zranením oka. Mala mierne odhalenú tvár a všetci ju tu chodili tajne obdivovať. Obyčajne irackí vojaci vezú ľudí na korbe svojich pick-upov, keď si však všimli, o akú krásnu ide ženu, vystúpili z auta, uvoľnili jej miesto a sami si sadli na korbu auta,“ smeje sa Mravec.

Odhaduje sa, že v západnom Mosule žilo pred operáciou okolo 750-tisíc ľudí. Iracká vláda má pod kontrolou dva mosty nad Tigrisom, letisko aj vládny komplex a historické múzeum. Podľa Economistu polovica starého mesta je v jeho rukách.

Obyvateľka mesta sa práve dostala do bezpečia z ostreľovaných miest. Čaká ju prevoz do tábora. FOTO - JURAJ MRAVEC
Obyvateľka mesta sa práve dostala do bezpečia z ostreľovaných miest. Čaká ju prevoz do tábora. Foto – JURAJ MRAVEC

FOTO - JURAJ MRAVEC
FOTO – JURAJ MRAVEC

FOTO - JURAJ MRAVEC
FOTO – JURAJ MRAVEC

„Sú pred úplným kolapsom,“ cituje britský týždenník veliteľa operácií Kaísa Jákúba o boji v meste, kde proti nim bojovníci Dáišu nachystali mnoho pascí a tunelov, kde sa skrývajú pred náletmi. Odhaduje sa, že vyše dvetisíc irackých vojakov padlo len v novembri.

V blízkej štvrti dobrovoľníci z medzinárodnej organizácie Four Paws International rozbehli záchranu posledných dvoch zvierat v miestnom zoo – leva a medveďa. Organizácia sa špecializuje na záchranu zvierat vo vojnových zónach. Podobnú misiu rozbehli miestni aj na záchranu historických pamiatok, ktoré islamisti nestihli zničiť a vládne bombardovanie nezasiahlo.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash