Denník N

Viem, že všetko bolo inak. Prečo sú konšpiračné teórie stále populárnejšie?

Na televíznej snímke CNN z 11. septembra 2001 letí vpravo lietadlo smerom na výškovú budovu Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku. Toto lietadlo bolo druhé, ktoré narazilo do budovy WTC. Foto – TASR/AP
Na televíznej snímke CNN z 11. septembra 2001 letí vpravo lietadlo smerom na výškovú budovu Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku. Toto lietadlo bolo druhé, ktoré narazilo do budovy WTC. Foto – TASR/AP

Ak veríme, že nám vládnu zákerní, všetkého schopní vykorisťovatelia, prečo by nemohli byť pravdivé aj tie najdivokejšie teórie?

Autor je reportér týždenníka Respekt

Nespadli len dvojičky. Na Manhattane sa 11. septembra 2001 zrútil ešte tretí mrakodrap – 47 poschodí vysoká siedma veža Svetového obchodného centra. Nenarazilo do nej žiadne lietadlo, napriek tomu sa zosypala ako domček z kariet. Alebo presnejšie: spadla úplne rovnako ako dom určený na demolíciu po odpálení nainštalovanej trhaviny.

„Budova číslo 7 je ako dymiaca zbraň v ruke páchateľa, je to dôkaz. Aj žiak šiestej triedy vie, že sa mrakodrap sám od seba nemôže takto symetricky, voľným pádom, bez akéhokoľvek odporu, zosypať na zem,“ opakuje už viac ako desať rokov Richard Gage, zakladateľ združenia Architekti a inžinieri za pravdu o 11. septembri.

Aké je oficiálne vysvetlenie? Veľmi podozrivé.

Veža číslo 7 sa vraj zrútila v dôsledku sedem hodín trvajúceho požiaru, ktorý horel naraz na niekoľkých poschodiach. Rozpútali ho vraj nárazy sutín z padajúceho, dvakrát vyššieho severného dvojčaťa. Žiadny iný mrakodrap však doteraz nespadol pre požiar, a to ich už horelo viac ako sto. Teplota spôsobená ohňom dosiahla len polovicu teploty nutnej na roztavenie oceľových pilierov.

Ponúka sa alternatívne, omnoho temnejšie vysvetlenie: americká vláda v skutočnosti mrakodrap dopredu naplnila výbušninami a 11. septembra popoludní ho odpálila. Bolo to v čase, keď sa médiá venovali iba útoku na dvojičky, Usámovi bin Ládinovi a tézam o strete civilizácií.

Nie je náhoda, že padla práve veža číslo 7. Musela zmiznúť. Okrem mnohých iných firiem v mrakodrape úradovali manhattanské pobočky presne tých zložiek, ktoré mali teroristickým útokom zabrániť – miestne oddelenie FBI, tajných služieb a pohotovostný štáb – kde sa však v skutočnosti útoky na New York plánovali. V takom prípade je predsa jasné, že kancelárie, počítače, diskety, šanóny a tajnými dokumentmi naplnené zásuvky písacích stolov bolo treba zničiť.

Dôkazov je dosť, stačí sa pozerať a klásť nepríjemné otázky. Prečo sa požiarnici vôbec nepokúšali oheň uhasiť? Čo malo znamenať televízne prerieknutie prenajímateľa mrakodrapu, že sa „rozhodli budovu strhnúť“? Prečo sa oficiálna vyšetrovacia komisia 11. septembra pádom tretieho mrakodrapu vôbec nezaoberala? A prečo úrady hneď všetku oceľ zo zrútených pilierov odviezli, roztavili a vyrobili z nej vojenskú loď?

Do tohto veľkolepého sprisahania sú namočené aj mainstreamové médiá. Ako inak si môžeme vysvetliť, že BBC v živom vstupe informovala o páde veže číslo 7 skôr, ako v skutočnosti spadla? Vedeli snáď novinári o všetkom vopred od svojich zdrojov v tajných službách? A ako to, že sa prerušil signál medzi štúdiom a reportérkou v New Yorku práve v momente, keď začala o páde veže číslo 7 hovoriť? Pochybností je toľko, že udivuje hlavne jedna vec – prečo sa o nich vôbec nehovorí a nepíše?

Budova číslo 7. Foto: TASR/AP
Budova číslo 7. Foto – TASR/AP

Komu veriť?

Sú to naozaj vábivé argumenty. Všetky pochybnosti do seba zapadajú. „Vstup do sveta konšpiračných teórií môže človeka dezorientovať ako potápanie v hlbokých vodách. Len čo opustíte dobre známu gravitáciu pevniny – svet toho, čo vám hovoria vlády, médiá a vlastne všetci naokolo – náhle sa ocitnete v novom svete, kde je všetko možné. Už nie je také jasné, čo je vlastne dole a čo hore. V tomto svete má každý svoju skrytú agendu, už nikomu nemôžete veriť,“ píšu autori prehľadu niekoľkých desiatok sprisahaneckých teórií, ktorý vyšiel v cestovateľskej edícii Rough Guide.

Vejár teórií siaha od konkrétnych podozrivých udalostí, ako je smrť Marilyn Monroe, až po superkonšpirácie, v ktorých beh dejín riadia slobodomurári, ilumináti, Židia alebo komunisti. Od úsmevných teórií, ako svet stále ovláda britská kráľovská rodina, až po nebezpečné Protokoly sionských mudrcov, ktoré priživovali desaťročia pred holokaustom európsky antisemitizmus.

A naozaj, pri čítaní niektorých téz, ktoré odštartovali súčasný boom konšpiračných teórií, sa u čitateľa ľahko dostaví závrat. Napríklad pri štúdiu vraždy Johna F. Kennedyho. Vyšlo o nej viac ako dvetisíc kníh a oficiálnej verzii dnes podľa prieskumov verí menej ako tretina Američanov. Ostatní neveria, že smrť prezidenta mohol mať na svedomí osamelý, bláznivý strelec Lee Harvey Oswald. Akurát sa nezhodnú, kto vlastne v pozadí ťahal nitky. Komunisti? Mafia? CIA? FBI? Všetkého schopný republikánsky konkurent Richard Nixon? Americkí nacisti? Slobodomurári? Pre všetky vysvetlenia sa nájdu dôkazy aj motívy.

Pochybnosti o oficiálnej verzii úmrtia vedú k rovnako znepokojivému záveru ako pri alternatívnych verziách udalostí z 11. septembra: ONY – silné elity ovládajúce Ameriku a svet – sa proti NÁM spriahli!

„Ľudia majú potrebu veriť tomu, že významné udalosti majú aj významné príčiny. Preto im oficiálne, príliš obyčajné vysvetlenia nestačia,“ píše na webe BBC o svojom výskume ľudskej slabosti pre sprisahanecké teórie psychológ Patrick Leman.

Útok na Ameriku 11. septembra bol taký bezprecedentný, spektakulárny, že si priamo pýta nejaké veľkolepé vysvetlenie. „Predsa myšlienka, že 19 islamistických fundamentalistov mohlo uniesť štyri lietadlá, prekabátiť najprepracovanejšiu leteckú obranu sveta, a to všetko podľa inštrukcií človeka, ktorý sa skrýva v jaskyni kdesi v Afganistane, je tou najdivokejšou sprisahaneckou teóriou na svete. To nás priviedlo k tomu, že vláda a vládni úradníci v útokoch hrajú oveľa temnejšiu a hlbšiu úlohu,“ tvrdí zakladateľ združenia Učenci za pravdu o 11. septembri James Fetzer a nechcene tak potvrdzuje teóriu psychológov.

Podľa neho nie je možné, aby svet a Amerika boli také zraniteľné, že ich ohrozí partička mladíkov – rovnako, ako sa nechce veriť, že JFK, najsilnejšieho muža planéty, zabil dvadsaťštyriročný čudák z Louisiany.

K 11. septembru preto vzniklo viac ako 50 rôznych konšpiračných teórií. Od tej, že saudskoarabské tajné služby o chystanom útoku vopred vedeli, ale svojim americkým kolegom to nepovedali, až po teóriu, že do Pentagónu nenarazil boeing plný cestujúcich, ale raketa, ktorú vystrelili Američania, a tajná služba dodnes drží pasažierov letu číslo 77 v zajatí. Dáva to predsa logiku: Ako by mohol boeing urobiť v budove Pentagónu takú malú dieru? Prečo vláda neukáže kvalitné zábery dopadajúceho lietadla, ktoré z kamier dobre stráženého Pentagónu určite má k dispozícii? A ako mohol únosca – pilot-začiatočník – urobiť taký náročný manéver? To jednoducho nemôže byť náhoda.

Kto by uveril, že smrť prezidenta Kennedyho mohol mať na svedomí osamelý strelec Lee Harvey Oswald? Iste to boli komunisti, mafia, CIA, FBI alebo slobodomurári. Foto: TASR/AP
Kto by uveril, že smrť prezidenta Kennedyho mohol mať na svedomí osamelý strelec Lee Harvey Oswald? Iste to boli komunisti, mafia, CIA, FBI alebo slobodomurári. Foto – TASR/AP

Náhoda a nuda

Na všetky uvedené pochybnosti o páde tretieho mrakodrapu na Manhattane existujú odpovede. Akurát sú nudné.

Horúčava z požiaru naozaj nebola taká silná, aby oceľové piliere veže číslo 7 úplne roztavila. Podľa Federal Emergency Management Agency, ktorá zrútenie mrakodrapu viac ako dva roky vyšetrovala, bola teplota dostatočne vysoká na to, aby porušila zvary medzi piliermi a konštrukciou budovy. To, že sa dom potom zrútil do seba – podobne ako pri plánovanej demolícii trhavinami – je vraj vysvetliteľné neobvyklou konštrukciou mrakodrapu, pod ktorým bola stanica metra.

Môžeme však veriť takýmto vysvetleniam od úradu, ktorý stojí na strane vlády?

„K riadenej demolícii by bolo potrebné celú vežu číslo 7 prešpikovať výbušninami a prepojiť ich desiatkami metrov drôtov,“ tvrdí napríklad šéf najväčšej americkej demoličnej firmy. To by si určite niekto zo stoviek zamestnancov v budove určite všimol. V troskách by sa potom našli zvyšky z tých drôtov.

Ale pozor: nemohla americká vláda použiť nový typ výbušniny, ktorá nepotrebuje drôty? A hlavne: môžeme veriť argumentom majiteľa demoličnej firmy, ktorý žije zo štátnych zákaziek? Nemusí aj on klamať, aby neprišiel o prácu?

Hasiči zase, aspoň podľa šéfa zásahu, neskúšali požiar polievať vodou z jednoduchého dôvodu: po zrútení dvojičiek a celodennom hasení vraj už na juhu Manhattanu nefungovali hydranty, vodu museli čerpať z rieky Hudson a požiarnici sa v tom čase sústredili na zachraňovanie ľudí. Veríte tomu?

BBC o zrútení budovy informovala predčasne, pretože dostala chybnú informáciu z tlačovej agentúry. „V chaose toho dňa sme určite povedali veci, ktoré sa neskôr ukázali ako chybné a nepresné. Bola to chyba, nič viac,“ povedala na obvinenia BBC.

Nie je to trochu veľa náhod? Vo svete konšpiračných teórií nie je miesto pre takéto nezrovnalosti a náhody. Všetci v ňom konajú premyslene, všetci majú svoje postranné ciele, nikto len tak nerobí chyby. Iba niekedy však úplne nezametú stopy po svojich zločinoch. A to je chvíľa, keď musí zasiahnuť poctivý, neskorumpovaný, vždy pripravený konšpiratívny teoretik, bloger, alternatívny novinár. Nenechá sa rozhodiť ani tým najbanálnejším a asi najdôležitejším argumentom mainstreamu: do prípadného sprisahania 11. septembra by museli byť zapojené stovky a asi skôr tisícky ľudí. Tí všetci by si v sebe museli toto tajomstvo niesť až do hrobu. Aj novinári z kvalitných, mainstreamových médií, ktorí v minulosti odhalili desiatky škandálov a zločinov, by tentoraz museli mať klapky na očiach alebo byť súčasťou hry.

11. september je trauma, stále viac ľudí však neverí, že to bolo tak, ako hovoria oficiálne úrady. Foto: TASR/AP
11. september je trauma, stále viac ľudí však neverí, že to bolo tak, ako hovoria oficiálne orgány. Foto – TASR/AP

Výskumy ukázali, že kto má tendenciu veriť sprisahaneckým teóriám, ten obvykle príliš neuznáva prácu bežných novinárov. Dôvera v mainstreamové médiá pritom klesá všeobecne. Na stovkách internetových fór a blogov si dnes každý môže nájsť akékoľvek argumenty, ktoré potvrdia jeho výklad reality. V kyberpriestore sú si zrazu všetky informácie rovné, poctivo editované a rešeršované správy z New York Times aj názorové blogy aktivistov.

Kto chcel v šesťdesiatych rokoch hľadať dôkaz napríklad o teórii, že ľudia nikdy neboli na Mesiaci a všetko to bolo iba zinscenované v hollywoodskych štúdiách, ten sa dosť zapotil. Dnes stačí pár kliknutí a nájdete akúkoľvek alternatívnu teóriu o hocičom. Internet navyše konšpirátorov z celého sveta prepojil.

Prominentmi svetovej koalície konšpirátorov v prípade dvojičiek sú už citovaný Richard Gage zo združenia Architekti a inžinieri za pravdu o 11. septembri a James Fetzer zo spolku Učenci za pravdu o 11. septembri. Fetzer je emeritný profesor filozofie, kurzov o umelej inteligencii, teórii vedy a kritického myslenia. V minulosti už spochybňoval pravosť záberov streľby na prezidenta Kennedyho a publikoval úvahy o tom, kam sa stratil Kennedyho mozog.

K ďalším ikonám hnutia patrí emeritný profesor filozofie a teológie David Ray Griffin a fyzik Steve Jones, muž, ktorý publikoval desiatky odborných článkov a vynašiel malý varič poháňaný solárnou energiou. Po tom ako, sa Jones stal vyznávačom „skutočnej pravdy“ o 11. septembri, poslala ho jeho domovská univerzita v Utahu na nútenú dovolenku. Konšpiračnú teóriu o útokoch na dvojičky však asi najviac spopularizoval dvadsiatnik Dylan Avery.

Prečo by nemohli?

Dylana Averyho nezobrali na filmovú školu. On sa však nevzdal a rozhodol sa s kamarátmi natočiť krátky film, príbeh fiktívneho sprisahania okolo 11. septembra. Začal študovať priebeh osudného dňa a vtedy mu to došlo: toto nie je fikcia, toto je realita.

„Niekto na internet zavesil fotku bežnej demolície a vedľa toho padajúce veže Svetového obchodného centra. Tá podoba ma dostala. Potom si k tomu začneš čítať články, každý ťa odkáže na desať ďalších, a kým si to uvedomíš, je šesť ráno a ty si ešte stále za počítačom. Informácie ťa úplne pohltia,“ spomínal Avery pred rokmi v týždenníku Vanity Fair na moment, keď pochopil, čo sa 11. septembra naozaj stalo a že o tom musí natočiť dokument.

Vanity Fair už v roku 2006 vyhlásil jeho film za prvý filmový trhák internetového veku. Loose Change (Drobné vo vrecku), ktorý 11. september interpretuje ako akýsi americký štátny prevrat, totiž vtedy na internete videlo už viac ako desať miliónov ľudí.

Prvú verziu klipovitého dokumentu s množstvom rýchlych strihov, krátkych otázok a odpovedí Avery vyrobil za dve tisícky dolárov na svojom laptope. Tretia verzia z roku 2007 už stála dvestotisíc dolárov.

Každá nová edícia revidovala predchádzajúce konšpiračné teórie. „Netvrdíme predsa, že všetko je stopercentne pravdivé. Vieme, že v dokumente sú chyby,“ odpovedal producent filmu a veterán z Afganistanu Korey Rowe na námietky, že film má množstvo vecných chýb. „Nechali sme ich tam úmyselne, aby nás ľudia mohli kritizovať, aby sme ich tým povzbudili k vlastnému výskumu skutočnosti.“

Anonymita internetu neumožňuje zistiť, kto a ako hlboko v americké sprisahanie verí. Napriek tomu sa nejaké čísla dajú zohnať. Podľa prieskumu z roku 2006 napríklad dve tretiny Newyorčanov mladších ako 30 rokov verili, že americká vláda hrala v útokoch nejakú úlohu.

Tvrdenie, že si všetko vymysleli samotní Američania, by sa v prvých dňoch po 11. septembri neodvážil nikto vysloviť. Aj vďaka celosvetovej nenávisti voči administratíve Georgea Busha sa to však postupne stalo salónnym. Ak si Bush a spol. vymysleli zámienky pre útok na Irak, prečo by si nemohli podobne vymyslieť aj 11. september?

Kto by uveril, že dvojičky napadli 19 islamistickí fundamentalisti riadení chlapíkom v jaskyni niekde v Afganistane? Iste to muselo byť inak. Foto: TASR/AP
Kto by uveril, že dvojičky napadli 19 islamistickí fundamentalisti riadení chlapíkom v jaskyni niekde v Afganistane? Iste to muselo byť inak. Foto – TASR/AP

Jednou z hlavných príčin rastúceho množstva konšpiračných teórií, ktoré sa teraz internetom šíria prakticky ku každej väčšej udalosti, je stále menšia dôvera v autority. V šesťdesiatych rokoch vláde dôverovali tri štvrtiny Američanov, dnes už iba štvrtina. Do šesťdesiatych rokov podľa historika konšpirácií Petra Knighta ľudia verili hlavne sprisahaniam rôznych uzavretých menšín, či už to boli Židia, slobodomurári alebo komunisti. Od vraždy prezidenta Kennedyho sa podozrenie obracia hlavne na mocných – na vlády, politikov a tajné služby.

Ak veríme, že nám vládnu zákerní, všetkého schopní vykorisťovatelia, prečo by nemohli byť pravdivé aj tie najdivokejšie teórie? Napríklad, že zemetrasenie na Haiti spôsobili testy novej americkej superzbrane HAARP. Alebo v americkej pravici veľmi rozšírený názor, že sa Barack Obama v skutočnosti narodil mimo Spojených štátov, sfalšoval rodný list a jeho zvolenie za prezidenta preto bolo protiústavné.

Konšpiračné teórie okolo 11. septembra a Obamu odrážajú momentálnu vzájomnú nedôveru v americkej politike. Ak bol Obama prezidentom neústavne, nemusia ho ani rešpektovať a mohli ho tak otvorene nenávidieť. Tézam o jeho narodení v Keni, Indonézii či vo Francúzsku verili najmä republikáni, muži a belosi. Obvineniam, že George Bush bol schopný naplánovať 11. septembra hromadnú vraždu svojich spoluobčanov, zase prepadli hlavne voliči demokratov, ľavičiari a príslušníci chudobnejších etnických menšín.

Dôkazy? Ďakujem, neprosím

Štúdie a filmy konšpirátorov sú si podobné. David Aaronovitch v knihe Voodoo Politics. How conspiracy theories shaped modern history (Politika voodoo: Ako konšpiračné teórie formovali moderné dejiny) vybral niekoľko znakov, ktoré ich obvykle spájajú.

Bývajú populistické – autori ukazujú na protiľudové sprisahanie mocnej, nedosiahnuteľnej elity. Tí, ktorí takéto sprisahanie však odhalia, sa tiež stávajú svojho druhu elitou. Už nie sú ovcami, ktoré si nechajú klamať, ale osvietenou vrstvou, ktorá spoznala hlbší zmysel vecí. Bežne pritom argumentujú historickými precedensmi. Američania si v šesťdesiatych rokoch preukázateľne vykonštruovali incident v Tonkinskom zálive, ktorý potom použili ako zámienku k prvému bombardovaniu Vietnamu. Prečo by sa teda 11. septembra 2001 nemohli správať podľa rovnakého scenára?

Teoretici konšpirácií tiež neustále tvrdia, že len kladú nepríjemné otázky – akurát žiadna oficiálna odpoveď nie je dostatočná, aby ich obvinenia vyvrátila. Radi sa vo svojich knihách a dokumentoch zaštiťujú expertmi – názor inžiniera, vysokoškolského pedagóga, spisovateľa má zvýšiť dôveryhodnosť odvážnych tvrdení, oslabiť dojem, že je to celé iba bláznovstvo. Preto majú sklon pri vychvaľovaní niečej autority preháňať.

Autori obskúrnych publikácií dostávajú u konšpirátorov punc vedcov, analytikov, pedagógov. Konšpiračné štúdie mávajú množstvo poznámok pod čiarou, odkazov, citácií spriatelených autorov. To všetko má posilniť zdanie odbornosti. Keď sa to autorom hodí, siahnu k citáciám z inokedy nenávidených a opovrhovaných mainstreamových médií.

Lenže konšpiračné teórie by neexistovali, ak by v histórii neexistovali naozajstné konšpirácie. Okrem už zmieneného incidentu v Tonkinskom zálive sa napríklad v osemdesiatych rokoch potvrdila aféra Iran-contras. Vplyvní ľudia zo CIA a z administratívy Ronalda Reagana vtedy – s prezidentovým vedomím – organizovali ilegálny predaj zbraní znepriatelenému Iránu ajatolláha Chomejního. Zo získaných peňazí potom podporovali vražedné milície contras v občianskej vojne v Nikarague.

Začiatkom šesťdesiatych rokov zase CIA dopodrobna rozpracovala operáciu Northwoods. Chcela organizovať teroristické útoky na americké mestá, lietadlá a občanov, ktoré by potom vláda pripísala komunistickej Kube a získala tak podporu pre zvrhnutie režimu Fidela Castra. Projekt sa však nakoniec neuskutočnil.

Vyzradili sa aj iné citlivé informácie, v ktorých nešlo o sprisahanie – mučenie väzňov na Guantáname a v Iraku, tajné prelety so zajatcami z Bushovej „vojny proti teroru“ cez menšie európske letiská. Nepodarilo sa ich utajiť, i keď do nich bola zapojená len malá skupinka politikov, vojakov a agentov. Aspoň v porovnaní s 11. septembrom, kde by sprisahanie museli tutlať aj stovky civilistov.

Príklad vyzradených veľmi citlivých afér ukazuje, že novinári a politická opozícia neváhajú zverejniť machinácie mocných. Lenže iba za predpokladu, že na to majú dostatok dôkazov. A to sa napriek všemožnému pátraniu v prípadoch 11. septembra a Obamovho rodného listu nestalo.

Foto: Fotolia
Foto – Fotolia

Za všetko môžu cyklisti

„Svet je plný nevysvetliteľných udalostí. Tajné služby a vojenské zložky sú zavalené informáciami, ktoré nemôžu poriadne spracovať, a ktoré sa môžu zdať významné až s odstupom času,“ odpovedal známy ľavicový kritik amerických vlád Noam Chomsky svojim priaznivcom, keď ho vyzývali, aby sa pridal k Hnutiu za pravdu o 11. septembri. „Navyše by podľa mňa bolo úplne bláznivé, keby sa akákoľvek vláda niečo také pokúsila urobiť,“ dodal konkrétne k teóriám o americkom podiele na útoku na dvojičky.

Väčšina konšpiračných teórií totiž odporuje tomu, ako tisícky historikov v minulých storočiach rozumeli pohybu dejín: ako pohybu komplikovaných spoločenských síl, kde sa jednotlivé sprisahania síce môžu objaviť, ale len čas od času a na okraji.

Udalosti sú však oveľa zrozumiteľnejšie a jednoduchšie pochopiteľné, ak veríme, že ich organizujú hŕstky sprisahancov v pozadí. Napríklad tí, ktorí si už pred 11. septembrom nechali zaregistrovať dnes už neexistujúcu doménu www.wtc2001.com.

Boli to organizátori majstrovstiev sveta v dráhovej cyklistike.

To predsa nemôže byť náhoda.

Tento článok vyšiel ako súčasť N magazínu (3/2017), v ktorom bola vložená príručka pre stredné školy o tom, ako sa vyznať v správach na internete. Príručku si môžete zadarmo stiahnuť vo formáte PDF a vytlačiť. Ďalšie články z N Magazínu nájdete tu.

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie