Referendum sme mali naraz, v Slovinsku sa už LGB ľudia sobášia, u nás Ficove sľuby neplatia
V Slovinsku vlani schválili manželstvá pre páry rovnakého pohlavia a od februára 2017 sa môžu sobášiť. Prečo sa o tom na Slovensku ani len nediskutuje?
Pár dní pred slovenským referendom o rodine premiér Robert Fico (Smer) povedal, že by s pármi rovnakého pohlavia chcel riešiť napríklad dedenie alebo prístup k zdravotníckym informáciám. „Nemôžeme sa pred touto realitou zatvárať. Našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote,“ hovoril vtedy Fico a odrážal tak kritiku, že jeho oficiálne sociálno-demokratická strana v skutočnosti nepomáha sexuálnym menšinám.
Prešli dva roky a práva LGB komunity v našom parlamente stále nie sú témou. Na rozdiel od toho slovinského, ktorý nedávno schválil manželstvá pre páry rovnakého pohlavia.
Slovinci mali pritom v roku 2015 podobné referendum ako my. To naše bolo neplatné a ich referendum, naopak, uspelo. Slovinským anti-LGBT organizáciám pomohol najmä fakt, že referendové kvórum je u nich na hranici 20 percent, kým u nás až na 50.
Nebáli sa slovinskí politici po tomto referende schváliť zákon o manželstvách pre LGB ľudí? Nie. Už na druhý deň po referende predložili návrh nového zákona o zväzkoch pre gejov, lesby a bisexuálnych ľudí.
Dve ženy našli darcu spermií na internete, vyberali pol roka
Autor: Martina Koník
Naše súdy rozhodli podobne
Slovinský Anton Chromík sa volá Ales Primc. Je na čele organizácie „V stávke sú deti“ a práve on bol v Slovinsku iniciátorom referenda v decembri 2015 (a aj predchádzajúceho v roku 2012).
„V roku 2015 sa do parlamentu dostala novela o manželstvách, ktorá mala zmeniť jednu frázu v jednom zákone. Manželstvo sa malo stať vzťahom dvoch ľudí, a nie muža a ženy. Proti tomu sa však zdvihlo množstvo protestných hlasov,“ vysvetľuje Lana Gobec zo slovinskej organizácie Legebitra, ktorá obhajuje práva LGBT ľudí.
Práve z dôvodu zmeny tohto zákona začali slovinské anti-LGBT organizácie zbierať podpisy na referendum. Podporu im vyjadril aj pápež František. Politici im odkázali, že o ľudských právach sa nehlasuje, a preto im ho nevypíšu. Aktivisti následne podali sťažnosť na ústavný súd a ten im referendum odobril.
Náš Ústavný súd stál pred podobnou otázkou. A aj rozhodol podobne. Z referendových otázok síce vyškrtol tú o registrovaných partnerstvách, ale definíciu manželstva ponechal v rukách ľudí. Napriek tomu, že náš Ústavný súd nepriamo uznal, že určitý druh ochrany zväzkov je vlastne ústavným právom aj pre rovnakopohlavné páry, táto skupina ľudí sa svojich práv zatiaľ nedočkala. Po vyčerpávajúcej referendovej kampani si mnohí skôr vydýchli, že táto téma už nie je na stole.
Takmer žiadna ochrana
Aj keď v Slovinsku sú schválené registrované partnerstvá už od roku 2005, takmer nikto sa z toho v tom čase netešil. „Nebol to pre nás šťastný okamih. Zákon bol schválený bez prítomnosti LGBT komunity. Organizácie a združenia ľuďom dokonca ani neodporúčali sa registrovať, ak to skutočne nepotrebujú,“ hovorí Lana Gobec z Legebitry.
Schvaľovanie registrovaných partnerstiev v tom čase pohorelo na tom, že sa k moci po voľbách dostala pravicová vláda. Tá pôvodný plán liberálnych demokratov schváliť civilné zväzky pre LGB ľudí okresala na registrované partnerstvá, v ktorých viaceré práva chýbali.
„Dva páry sa v rokoch 2009 a 2013 obrátili na ústavný súd a v oboch prípadoch im dal za pravdu, že zákon o registrovaných partnerstvách je diskriminačný a parlament by ho mal upraviť,“ vysvetľuje Lana Gobec.
Podľa Eurobarometra v roku 2006 podporovalo manželstvá osôb rovnakého pohlavia len 31 percent Slovincov. Neprešlo ani desať rokov a v roku 2015 číslo stúplo na 59 percent. Čo sa zmenilo? „Klíma, práca mimovládnych organizácií, politici, kultúra. Mení sa to na celom svete, tak aj u nás,“ hovorí Lana Gobec.
Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2015 súhlasilo na Slovensku s nejakou formou zväzku pre tých, čo nemôžu uzavrieť manželstvo, až 50,4 percenta ľudí. Proti sa vyjadrilo asi 35 percent. U nás však dosiaľ neexistuje taká politická strana, ktorá by sa touto témou v parlamente chcela vážne zaoberať.
Nie tak celkom manželstvo
V Slovinsku pred dvanástimi rokmi schválili nie veľmi funkčné registrované partnerstvo. Tento rok tam začali platiť manželstvá, ktoré nie sú rovnoprávne s tými pre heterosexuálov.
V čom je rozdiel? „Už len v názve. Nevolá sa to priamo manželstvo, ide o civilný zväzok. Ľudia v takomto zväzku si navyše nemôžu adoptovať dieťa a ženy nemôžu podstúpiť umelé oplodnenie,“ konštatuje Lana Gobec.
Video: Tradičnú rodinu a pár gejov spája tango. Jedni zatancovali pred kamerou
autorka: Martina Koník
Diskusia o manželstvách v Slovinsku nebola o tom, či ich schváliť, alebo nie. Politici, ktorí ich chceli presadiť, im chceli priznať všetky práva, aké dnes majú aj heterosexuálne páry. Opozícia bola v podstate za to isté, prekážala jej len možnosť, že takéto páry si budú môcť osvojiť dieťa alebo ho získať umelým oplodnením.
Aj v prejavoch Alesa Primca, slovinského Antona Chromíka, sa väčšinou hovorilo o deťoch. „Tento výsledok je víťazstvom pre naše deti,“ povedal po zverejnení výsledkov referenda v roku 2015.
Aktivistka Lana Gobec napriek tomu tvrdí, že civilný zväzok už v takejto forme odstránil až 90 percent diskriminácie zo slovinských zákonov.
Na Slovensku pritom napríklad aj predseda našej najliberálnejšej parlamentnej strany Richard Sulík (SaS) hovorí, že nie je a nikdy nebol za homosexuálne manželstvá a vždy bol proti adopcii detí homosexuálnymi pármi.
Máme viac veriacich
Konzervatívne hnutia v Slovinsku nedávno chytili druhý dych. Ales Primc z iniciatívy „V stávke sú deti“ sa chystá kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. K bojkotu práva LGBT ľudí pridali aj boj proti potratom.
„Robia napríklad protesty pred klinikami, kam ženy chodia na potraty. Preberajú všetky konzervatívne témy. Sformovala sa tu napríklad aj skupina veriacich gejov, ktorí sú proti rovnakým právam pre LGBT ľudí. Tieto organizácie sú vždy viac alebo menej prepojené s rímskokatolíckou cirkvou,“ hovorí Lana Gobec.
Počas sčítania ľudu v roku 2012 sa za veriacich označilo viac ako 56 percent Slovincov. U nás sú podľa sčítania ľudu z roku 2011 veriace asi tri štvrtiny obyvateľov.
Slovinsko je spomedzi krajín zo sovietskej sféry vplyvu považované za jednu z najliberálnejších. Slovensko sa skôr radí ku krajinám na opačnom konci spektra. Spolu s Rumunskom, Bulharskom, Litvou, Lotyšskom a Poľskom patrí do skupiny posledných šiestich krajín v Európskej únii, ktoré párom rovnakého pohlavia neposkytujú ani registrované partnerstvo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
