Denník N

Martin Poliačik: Opätky som pred Sulíkom rozhodne nezrazil

Martin Poliačik. Foto - archív SaS
Martin Poliačik. Foto – archív SaS

Či niečo pôsobí ponižujúco, je jedno. Po troch dňoch situáciu strávim, tvrdí poslanec SaS.

MARTIN POLIAČIK sa narodil v roku 1980 v Považskej Bystrici, vyštudoval Filozofickú fakultu Trnavskej univerzity. Desať rokov tancoval a spieval vo folklórnom súbore, neskôr pracoval ako výkonný riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie a personalista. V roku 2007 odišiel do Anglicka, kde robil osobného asistenta ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, potom do Peru, kde sa zaujímal o šamanizmus. Po návrate sa zamestnal ako učiteľ, od roku 2010 je poslancom parlamentu za stranu Sloboda a Solidarita.

O jeho odchode zo strany SaS sa hovorí už dlho. Miesto toho sa nedávno stal členom jej vedenia, pričom za neho hlasoval aj jeho dlhodobý kritik – predseda Richard Sulík.

Koľkokrát ste za posledné roky uvažovali o odchode zo strany?

Určite boli minimálne dva momenty, keď som už bol postavený na čiare. Obvykle sa tak stalo po prečítaní si nejakého statusu alebo blogu. Vtedy som si hovoril, že na moje vnímanie a akceptáciu je toho už veľa.

Máte na mysli blogy a statusy predsedu Sulíka?

Väčšinou áno.

Vo februári Sulík pre postoj.sk povedal, že ste uleteli, lebo vítanie migrantov a všetko, čo hlásate o islame a multikulturalizme, k SaS nepatrí. Vaše názory sa vraj tak vzdialili od programu strany v tejto oblasti, že sa to s ňou už nezlučuje. Dodal, že váš vplyv na politiku SaS nie je veľký. Bolo v tom jasné posolstvo – je mu jedno, či odídete, trápiť ho to nebude.

Paradoxne vtedy som pocit, že by som mal zo strany odísť, nemal. Tento typ vyjadrení mi totiž v zásade neprekáža, lebo vypovedá len o vzťahu a ten je vždy modelovateľný. Veci, ktoré sa týkajú vzťahov, prehryznem veľmi ľahko, lebo sa s nimi dá pracovať.

Akú emóciu ste mali, keď Sulík na Facebooku zdieľal článok, v ktorom vás urážali?

Zamrzelo ma to.

Čo je za tým, že to dokážete opakovane vydržať a povedať si, že ešte má zmysel ostať? Lebo skôr či neskôr prídu zase ďalšie Sulíkove statusy a vyjadrenia.

Zle rámcujete situáciu, lebo Sulíka som si nevzal za manžela, nežijeme spolu v jednej domácnosti a svet sa netočí okolo toho, či mi ráno pripraví raňajky alebo večer pomasíruje nohy.

Spolu sme pracovali na vybudovaní niečoho, čo je dnes stranou, obaja sme pritom predstaviteľmi silnej značky. Voličom, ktorí potrebujú, aby sa dal tento štát do poriadku, je šumafuk, ako sa správam ja k Sulíkovi a ako on ku mne.

Chcú vidieť výsledky, preto nie je dôležité, či niekto zdieľa články, kde niekoho urážajú. Aspoň do chvíle, kým to nepresiahne únosnú mieru. Nejde tu teda o mňa, lebo nad to všetko sa dokážem ľahko povzniesť, ale výhradne o to, či ešte stojíme za rovnakým myšlienkovým svetom. A ja si myslím, že stojíme.

Nemyslím si, že zle rámcujem situáciu. Sulík nie je váš manžel, ale istú úroveň, tobôž pred voličmi, musí mať aj komunikácia medzi kolegami v strane. Realita je taká, že Sulík vás verejne opakovane ponižuje a uráža, prípadne sa vás nezastane, keď má. A naozaj si nie som istý, že zdieľate rovnaké myšlienky. Kým vy ste obrazne povedané slniečkar, on má bližšie k Borisovi Kollárovi.

Aj jedno, aj druhé označenie je výsledkom niekedy zbytočnej polarizácie. Zo SaS neodchádzam, lebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie