Denník N

Katia a Marielle Labèque: Je vzrušujúcejšie hľadať nové veci

Táto verzia West Side Story bola príjemným spestrením obvyklého repertoáru v bratislavskej Redute. Nebol to koncert z programu Slovenskej filharmónie, ale v rámci externého cyklu Gesamtkunstwerk. Foto – Robert Tappert
Táto verzia West Side Story bola príjemným spestrením obvyklého repertoáru v bratislavskej Redute. Nebol to koncert z programu Slovenskej filharmónie, ale v rámci externého cyklu Gesamtkunstwerk. Foto – Robert Tappert

Sú sestry, od tínedžerských čias hrávajú spolu na klavíri starú aj súčasnú hudbu, a v rámci turné sa zastavili na Slovensku.

Aj svet klasickej hudby má hviezdy, ktoré sú známe širšiemu publiku. Medzi ne bezpochyby patria sestry KATIA a MARIELLE LABÈQUE. Francúzske pianistky sa venujú rôznym projektom od barokovej hudby až po premiéry súčasných autorov. Tento týždeň prišli do Bratislavy a pred koncertom venovali štvrťhodinu Denníku N.

Odkiaľ prichádzate a kam budete pokračovať zo Slovenska ďalej?
KATIA: Pred pár dňami sme robili šou v Nemecku s breakdanceovými tanečníkmi, v Bratislave sme s francúzsko-americkým programom. Potom sa vraciame do Nemecka hrať Mozartov koncert a Saint-Saënsov Karneval zvierat, čo sú ďalšie nahrávky, ktoré nám okrem Bernsteinovej West Side Story v poslednom čase vydal Deutsche Grammophon. Potom nás čaká nový koncert, ktorý pre nás píše Bryce Desner, a nahrávanie skladieb Moondoga. To bol veľmi originálny autor, na väčšinu ľudí pôsobil ako bezdomovec, stával v New Yorku na ulici vo vikingskej prilbe a hral. Bol priekopníkom minimal music, ktorú začal robiť už v 50. rokoch, o dekádu skôr než Riley, Glass a Reich. Oni s ním často spolupracovali. Milovali ho Toscanini aj Bernstein, chystal nahrávku s Charliem Parkerom, no ten zomrel skôr, než to stihli dokončiť. Na tento projekt sa veľmi tešíme, ale máme aj veľa ďalších plánov a veľa cestujeme.

Mohli by ste vlastne urobiť týždňový festival, kde by ste hrali iba vy, a každý večer by bol úplne iný program.

Možno aj celý mesiac, ale neviem, či by to niekto vydržal (smiech). Ale víkendový festival už sme robili v Dortmunde, a bolo to veľmi príjemné.

Prečo ste sa v Bratislave rozhodli hrať práve Debussyho, Ravela a Bernsteina?

Navrhovali sme aj Stravinského Svätenie jari, ale s promotérom sme sa nakoniec dohodli takto. Asi je to lepší kontrast, Debussyho Šesť antických epigrafov a Ravelova Španielska rapsódia nie sú také podobné skladby ako West Side Story.

Bernsteinov muzikál West Side Story existuje v rôznych verziách, vaša je dosť špe­ciálna. Hovorí sa, že klavír obsiahne celý orchester, vy máte klavíry dva a ešte k tomu aj dvoch hráčov na bicie. Ako to vzniklo?

MARIELLE: Tento aranžmán urobil Bernsteinov aranžér Irwin Kostal. Bernstein nikdy nerozpisoval svoje skladby pre iné nástroje, na to mal dvoch ľudí. Keď sme ho poprosili o inštrumentálnu verziu West Side Story, zavolal Irwinovi, ktorý sa pre ten nápad okamžite nadchol, a pustil sa do toho.

K: Je to majstrovské dielo. Irwin bol Bernsteinov rovesník, a Leonardovi sa táto nová verzia veľmi páčila. Tvrdil, že mu tam vôbec nechýbajú hlasy spevákov. Mohla to byť verzia len pre dva klavíry, ale máme fantastických hráčov na bicie. Najmä I Feel Pretty znie podľa mňa výborne. Dostala úplne nové farby aj ducha.

Už od mladosti ste vedeli, že chcete hrávať ako duo?

M: Začínali sme ako sólistky, hrávali sme Chopina a taký klasický repertoár. Začali sme spolu hrávať dosť neskoro, ale postupne sme prichádzali na to, že existuje repertoár ako Bartókova Sonáta pre 2 klavíry a bicie, rýchlo sme však prišli na to, že je vzrušujúcejšie hľadať alebo iniciovať nové skladby. Vzniklo to ešte na parížskom konzervatóriu, kde sme hrali Visions De L‘Amen Oliviera Messiaena. On bol v budove a počul, že niekto hrá jeho hudbu. Zaklopal, vstúpil dnu a poprosil nás, aby sme pokračovali. Keď sme dohrali, poďakoval sa a spýtal sa, či by sme nechceli urobiť nahrávku tejto skladby. Že sa postará o produkciu aj o vydanie. Bolo to veľmi povzbudivé, úžasný zážitok. Nie každý študent dostane takúto možnosť. Mali sme veľké šťastie. Vtedy sa začala naša spolupráca so súčasnými skladateľmi. Vždy, keď sa nám páčila niečia hudba, snažili sme sa s ním stretnúť osobne. Keď sme napríklad prišli za Lucianom Beriom, najskôr povedal, že nás nepozná. Tak sme navrhli, že mu niečo zahráme. Robili sme vlastne konkurz a zjavne sme prešli (smiech).

K: Jediný problém je, že stále musíme hľadať dva dobré nástroje a dobré priestory, kde sa dá cvičiť a nahrávať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie