Denník N

Genocída v krajine nositeľky Nobelovej ceny za mier

Rohingovia utekajúci z Barmy. Archívna foto – TASR/AP
Rohingovia utekajúci z Barmy. Archívna foto – TASR/AP

Barmská politička Aun Schan Su Ťij prichádza o povesť bojovníčky za demokraciu, keď obhajuje vraždenie moslimskej menšiny.

Barmskú političku Aun Schan Su Ťij pozná západný svet predovšetkým ako ikonu boja za ľudské práva a demokraciu. Pod vládou vojenskej junty zažila dlhoročné väznenie a represie voči svojej politickej strane Národná liga za demokraciu (NLD).

Charizmatická Ťij sa v 90. rokoch stala hlavnou postavou boja za demokraciu v Barme. Je dcérou Aun Schana, politika, ktorého v Barme považujú za otca národa.

Jej britské vzdelanie, silná vôľa a dlhoročný politický boj proti vojenskej junte z nej spravili miláčika Západu. V roku 1991 získala Nobelovu cenu za mier. Západné krajiny ju dlhoročne podporovali, či už symbolicky, alebo vyvíjaním tlaku na barmskú vládu. Počas prezidentskej návštevy v roku 2012 Barack Obama pochválil Ťij za jej „nezničiteľnú statočnosť a pevnú vôľu“ v boji za demokraciu.

Nová hlava Barmy

V posledných rokoch začala vojenská junta postupne strácať absolútnu moc nad Barmou. Na jeseň 2015 Ťij so svojou stranou získala 86 percent kresiel v parlamente, vďaka čomu sa stala v podstate hlavou Barmy. Po voľbách získala funkcie ministerky zahraničných vecí, ministerky prezidentského úradu a štátnej konzultantky pre Barmu.

Je de facto premiérkou krajiny a čaká ju ťažká úloha – naučiť svoj národ rešpektovať osobnú slobodu, parlamentnú demokraciu a modernú multikulturálnu spoločnosť.

Či už z presvedčenia, alebo z premysleného populizmu, Ťij zastáva silné predsudky voči islamu a moslimskej menšine v Barme. Po získaní Nobelovej ceny za mier vyhlásila, že nevie, či môže považovať moslimov za občanov Barmy. Keď sa v roku 2012 začali nepokoje medzi väčšinovými budhistami a moslimskou menšinou, Ťij odmietla odsúdiť násilie páchané na barmských moslimoch a snažila sa ospravedlniť činy budhistických extrémistov.

V rozhovore z roka 2013 odmietla slovne odsúdiť aj skupinu budhistických mníchov, ktorí šírili nenávistnú kampaň proti barmským moslimom. Bývalej bojovníčke za demokraciu neprekážalo, keď moslimom odobrali právo hlasovať v posledných parlamentných voľbách. Jej vlastná strana na to reagovala pragmaticky: vyškrtla z kandidátskej listiny moslimských kandidátov.

Pred rokom vyjadrila zhnusenie pri zistení vierovyznania redaktorky BBC: „Nikto mi nepovedal, že budem mať interview s moslimkou.“ V máji 2016 požiadala diplomatov v OSN, aby sa nevyjadrovali o Rohingoch (moslimské menšinové etnikum v Barme, pozn. red.) pod ich menom, lebo sa tým legitimizujú ako etnická menšina.

Keď sa na jeseň toho roku nepokoje prehĺbili, a zvyšok sveta so zdesením sledoval násilie, ktoré naberalo rozmery etnických čistiek, Ťij bola ticho. Zatiaľ čo si spravila politickú kariéru v boji s barmskou armádou, v otázke zabíjania Rohingov si s ňou zjavne potichu rozumie.

Ťij stratila veľa zo svojej povesti bojovníčky za demokraciu. Je predmetom čoraz ostrejšej kritiky neziskových organizácií a vlád krajín, ktoré ju v minulosti podporovali. Zatiaľ čo jej postavenie na Západe upadá, jej pozícia v barmskej politike zostáva pevná vďaka podpore budhistických pravičiarov.

Prečo toleruje etnické čistky?

Pre mnohých je dvojtvárnosť laureátky Nobelovej ceny za mier a jej tichá tolerancia etnických čistiek záhadou, ale situáciu treba vnímať v kontexte politickej situácie Barmy. Ťij je napriek dlhoročnej aktivite pomerne čerstvou političkou. Jej strana síce v posledných voľbách získala ústavnú väčšinu, ale vplyv vojenskej junty je stále silný.

V krajine je jasná väčšina budhistov, pričom to boli práve budhistickí mnísi, ktorí viedli boj za nezávislosť. NLD závisí od podpory pravičiarskych budhistov, a práve táto skupina obyvateľstva je v konflikte s moslimskou menšinou. Je preto pravdepodobné, že Ťij koná populisticky – snaží sa udržať si dominantnú pozíciu v barmskej politike utláčaním Rohingov.

Prešla vlastným osobným vývojom od mladej a idealistickej bojovníčky za demokraciu ku staršej a pragmatickej političke. Je zosobnením nemilej pravdy, že každý z nás sa mení vplyvom svojho okolia a príkladom toho, ako môže laureátka Nobelovej ceny za mier tolerovať vo vlastnej krajine genocídu.

Budhistickí extrémisti

Barmská provincia Arakanský štát je v súčasnosti dejiskom etnicky a nábožensky motivovaného násilia voči Rohingom. Okrem armádnych zložiek sú jeho hlavnými aktérmi budhistickí nacionalisti, ktorí získavajú v Barme čoraz väčšiu popularitu, pričom vláda pod vedením Ťij odmieta akúkoľvek kritiku násilia a podozrenia z etnických čistiek. Správy zahraničných médií o genocíde Rohingov považuje barmská vláda za propagandu a za vyfabrikované.

Na západnom pobreží krajiny sú Rohingovia historickou anomáliou, zachovali si svoju vieru v prevažne budhistickej krajine. Obyvatelia Barmy ich považujú za prisťahovalcov z moslimského Bangladéša. Počet moslimov v Barme bol do príchodu Britov minimálny. Po násilnej kolonizácii Barmy v 19. storočí začali Briti ponúkať územie severnej a západnej Barmy prisťahovalcom z Indie.

V dôsledku etnických a náboženských rozdielov vznikol konflikt medzi prevažne budhistickými Barmčanmi a Rohingmi. Tieto rozdiely sa zvýraznili počas japonskej okupácie v časoch druhej svetovej vojny, keď Briti ozbrojili Rohingov na severnej hranici Barmy pri svojom taktickom ústupe do Indie.

V tom čase väčšina Barmčanov považovala japonskú inváziu za oslobodenie od britskej nadvlády a hrozbu ozbrojených Rohingov vnímala ako pokračovanie koloniálneho vplyvu. Od získania nezávislosti v roku 1948 boli Rohingovia barmskou vládou považovaní za cudzincov. Utláčanie Rohingov sa tak v novovzniknutej krajine stalo normou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Genocída Rohingov

Komentáre

Teraz najčítanejšie