Denník N

Genocída v krajine nositeľky Nobelovej ceny za mier

Rohingovia utekajúci z Barmy. Foto – TASR/AP
Rohingovia utekajúci z Barmy. Foto – TASR/AP

Barmská politička Aun Schan Su Ťij prichádza o povesť bojovníčky za demokraciu, keď obhajuje vraždenie moslimskej menšiny.

Barmskú političku Aun Schan Su Ťij pozná západný svet predovšetkým ako ikonu boja za ľudské práva a demokraciu. Pod vládou vojenskej junty zažila dlhoročné väznenie a represie voči svojej politickej strane Národná liga za demokraciu (NLD).

Charizmatická Ťij sa v 90. rokoch stala hlavnou postavou boja za demokraciu v Barme. Je dcérou Aun Schana, politika, ktorého v Barme považujú za otca národa.

Jej britské vzdelanie, silná vôľa a dlhoročný politický boj proti vojenskej junte z nej spravili miláčika Západu. V roku 1991 získala Nobelovu cenu za mier. Západné krajiny ju dlhoročne podporovali, či už symbolicky, alebo vyvíjaním tlaku na barmskú vládu. Počas prezidentskej návštevy v roku 2012 Barack Obama pochválil Ťij za jej „nezničiteľnú statočnosť a pevnú vôľu“ v boji za demokraciu.

Nová hlava Barmy

V posledných rokoch začala vojenská junta postupne strácať absolútnu moc nad Barmou. Na jeseň 2015 Ťij so svojou stranou získala 86 percent kresiel v parlamente, vďaka čomu sa stala v podstate hlavou Barmy. Po voľbách získala funkcie ministerky zahraničných vecí, ministerky prezidentského úradu a štátnej konzultantky pre Barmu.

Je de facto premiérkou krajiny a čaká ju ťažká úloha – naučiť svoj národ rešpektovať osobnú slobodu, parlamentnú demokraciu a modernú multikulturálnu spoločnosť.

Či už z presvedčenia, alebo z premysleného populizmu, Ťij zastáva silné predsudky voči islamu a moslimskej menšine v Barme. Po získaní Nobelovej ceny za mier vyhlásila, že nevie, či môže považovať moslimov za občanov Barmy. Keď sa v roku 2012 začali nepokoje medzi väčšinovými budhistami a moslimskou menšinou, Ťij odmietla odsúdiť násilie páchané na barmských moslimoch a snažila sa ospravedlniť činy budhistických extrémistov.

V rozhovore z roka 2013 odmietla slovne odsúdiť aj skupinu budhistických mníchov, ktorí šírili nenávistnú kampaň proti barmským moslimom. Bývalej bojovníčke za demokraciu neprekážalo, keď moslimom odobrali právo hlasovať v posledných parlamentných voľbách. Jej vlastná strana na to reagovala pragmaticky: vyškrtla z kandidátskej listiny moslimských kandidátov.

Pred rokom vyjadrila zhnusenie pri zistení vierovyznania redaktorky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Genocída Rohingov

Teraz najčítanejšie