Šéf Agrokomplexu z SNS chystá miliónové zákazky, slávne výstavisko môže skončiť v dlhoch
Moderný amfiteáter, prestavané pavilóny aj reštaurácia s terasou pre 200 ľudí. Nový riaditeľ štátnej firmy začal podpisovať stavebné zákazky bez toho, aby povedal, kde na ne zoberie peniaze.
Riaditeľ štátneho podniku Agrokomplex Mário Dinga nemal donedávna k výstavníctvu príliš blízko. Pred vlaňajšími voľbami, v ktorých kandidoval za SNS, sa viac venoval podnikaniu v stavebných firmách než organizovaniu veľtrhov.
Záľuba v stavebníctve mu zostala aj po tom, ako ho SNS v lete poverila, aby viedol najväčšie štátne výstavisko. Dinga naštartoval veľké projekty, ktoré môžu výstavisko zveľadiť, ale aj priviesť do dlhov.
„Plány na zlepšenie nášho areálu môžeme pokojne nazvať ako veľkolepé,“ povedal nedávno novinárom.
Agrokomplex ovláda rozsiahle priestory v širšom centre Nitry. Riaditeľ tam plánuje vybudovať napríklad novú vstupnú bránu, rekonštruovať viaceré pavilóny i postaviť reštauráciu s terasou pre 200 ľudí. To všetko môže vyjsť na milióny eur.
Len na prípravu stavebných projektov už Dinga podpísal zmluvy za takmer 450-tisíc eur. Rozhodol sa totiž, že všetko sa musí urobiť nanovo. Jeho predchodcovia si napríklad objednali menší projekt na vstupnú bránu, ktorého vypracovanie stálo 20-tisíc eur.
Dinga ho založil do zásuvky a objednal vlastný projekt. Nový projektant má vstupnú bránu nakresliť veľkorysejšie a vykonávať aj technický dozor. Jeho služby majú stáť 131-tisíc eur.
Je takéto skokové navýšenie opodstatnené? „Naše zámery sa nepodobajú na žiadne plány z minulosti. Projekty sme riadne obstarali a sú v obvyklých cenách,“ odpovedal riaditeľ bez ďalších podrobností.
Vo výsledku môže ísť o miliónové sumy. „Ten podnik neutiahne niekoľkomiliónové úvery. Buď mu začne hroziť zánik, alebo ho bude musieť štát zachraňovať mimoriadnymi dotáciami,“ varuje bývalý riaditeľ Eduard Krcho.
Svojrázny riaditeľ
Človek, ktorý šéfuje nitrianskemu výstavisku, obvykle nie je verejnosti príliš známy. V najsledovanejších televíziách sa mihne nanajvýš v auguste, keď prebieha známy veľtrh Agrokomplex, na ktorý prichádzajú ministri, premiér aj prezident.
Štyridsaťšesťročný Mário Dinga sa však stihol uviesť tak ako máloktorý z jeho predchodcov. Nedlho po svojom príchode firmu oficiálne premenoval v duchu politiky SNS na „Agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO“. „Nový názov vyjadruje našu pravú podstatu a výnimočnosť,“ vysvetlil.
V podniku zamestnal dcéru poslankyne Evy Antošovej, ktorá je predsedkyňou okresnej organizácie SNS v Nitre, kam patrí aj Dinga.
Popri tom sa pohádal s 50 firmami, ktoré obchodujú s poľnohospodárskymi strojmi. Tie sa následne rozhodli bojkotovať dôležitý veľtrh Agrosalón, ktorý bude na budúci týždeň.
„Jednostranne s nami ukončil rokovanie, obviňoval nás zo šírenia nepravdivých informácií a predovšetkým ukázal, že tomuto odboru vôbec nerozumie,“ sťažoval sa Peter Matejovič z firmy Ematech, ktorá obchoduje s nemeckými traktormi Deutz-Fahr.
Ministerka o Agrokomplexe nevie
Nad Dingom existuje iba slabá kontrola. Agrokomplex sa pri zadávaní zákaziek nemusí držať pravidiel podľa zákona o verejnom obstarávaní. Nemá predstavenstvo či dozornú radu, ktoré by schvaľovali dôležité rozhodnutia. „Za štátny podnik koná riaditeľ vo všetkých veciach samostatne,“ píše sa v obchodnom registri.
Za Agrokomplex síce zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré by malo kontrolovať jeho hospodárenie, ministerka Gabriela Matečná (nominantka SNS) však tamojšie pomery príliš nesleduje.
Keď sa jej Denník N spýtal, čo hovorí na to, že Dinga zamestnal dcéru poslankyne a pohádal sa s 50 vystavovateľmi, nevedela, o čom je reč.
„Ja som v takom v behu, že skoro ani nečítam správy. Čítam iba to, čo mi moji tlačoví úradníci povedia, že je dôležité,“ odpovedala Matečná.
Cesta do miliónových dlhov
Dinga aj úradníci ministerstva zhodne tvrdia, že stavebné zákazky sú nevyhnutné. „Dôvodom je nevyhovujúci a v niektorých prípadoch dokonca havarijný stav priestorov výstaviska,“ argumentuje hovorca ministerstva Vladimír Machalík.
Faktom je, že niektoré projekty pripravovali aj pred Dingovým nástupom, boli však výrazne skromnejšie. Bývalý riaditeľ Eduard Krcho tvrdí, že za jeho éry počítali s investíciami za necelých 700-tisíc eur.
„V priestoroch vstupnej brány mali pribudnúť šatne, turnikety, či toalety, popri tom sme sa chystali areál priebežne opravovať. Všetko sme chceli pokryť z peňazí, ktoré sme mali na účtoch,“ hovorí Krcho.
Po nástupe Dingu sa už v zákulisí hovorí o investíciách za minimálne päť miliónov eur. Tomu by zodpovedali aj náklady na prípravu stavebných projektov, ktoré už dosiahli spomínaných 450-tisíc eur.
Ministerstvo na otázku, prečo sa stavebné plány zrazu znásobili, neodpovedalo. Podrobnosti nechcel uviesť ani riaditeľ. „O všetkom budeme informovať, až dospejeme k finálnemu rozhodnutiu,“ napísal Dinga.
Podnik však na veľkorysé investície vraj nemá dosť peňazí. Podľa Krcha, ktorý vo funkcii skončil pred necelým rokom, malo výstavisko v čase jeho odchodu na účtoch tri milióny eur.
„Väčšinu z týchto peňazí sme držali ako rezervu pre prípad, že môže prísť slabšia sezóna. Len časť z toho mala ísť na stavebné projekty,“ hovorí.
Dinga už aj priznal, že z vlastných zdrojov výstavbu nepokryje. „Pri ďalších investičných akciách budeme potrebovať pomoc ministerstva pôdohospodárstva,“ povedal v januári agentúre SITA.
Či mu ministerstvo prispeje, nie je jasné. Podľa neoficiálnych informácií už Dinga začal rokovať aj s bankami, aby mu poskytli niekoľkomiliónové úvery. Agrokomplex ani ministerstvo to nepopreli. „Aktuálne sa preverujú všetky možné alternatívy,“ odpísalo ministerstvo.
Problém však je, že Agrokomplex dlhodobo negeneruje veľké zisky, ktoré by umožňovali takéto úvery splácať – pred Dingovým nástupom zarábal rádovo desiatky tisíc eur ročne.
Ako obchoduje štátny podnik
Obchody Agrokomplexu vzbudzovali podozrenia už aj pred Dingom. Do majetku firmy napríklad patrí aj kaštieľ Dolná Malanta neďaleko Nitry. Za predchádzajúceho riaditeľa Krcha pripravovali jeho predaj, avšak narýchlo a cez vianočné prázdniny.
Novinári vtedy zistili, že počas obhliadkových dní bol dokonca zatvorený, takže prípadní záujemcovia si ho nemohli pozrieť. To vzbudzovalo podozrenie, že o víťazovi je vopred rozhodnuté. Nová ministerka Matečná dala predaj zastaviť.
„Ten kaštieľ nebol nijak rentabilný, ročne sme naň doplácali a jeho predaj mohol priniesť milión eur. Všetko prebiehalo podľa zákona,“ reaguje exriaditeľ Krcho.
Jeho nástupca Dinga už s predajom kaštieľa nepočíta, namiesto toho venuje energiu stavebným zákazkám. Tento mesiac napríklad s miestnou firmou Dikta Plus podpísal zmluvu za 368-tisíc na opravu chátrajúceho amfiteátra v areáli výstaviska, kde sa za socializmu konali koncerty hudobných skupín.
Ďalšie zákazky môžu prísť čoskoro, Dinga si však detaily necháva pre seba. „Keď dospejeme k rozhodnutiu, budeme o výsledku informovať verejnosť prostredníctvom médií,“ odkázal.
Denník N ho požiadal o informácie k veľkorysému projektu na vstupnú bránu, ktorý má za 131-tisíc nakresliť miestny architekt Peter Haršáni. Akých iných projektantov oslovil a aké boli ich cenové ponuky? Riaditeľ neodpovedal.
Megalomanské plány
Nie je jasné ani to, prečo potrebuje Agrokomplex odrazu reštauráciu pre dvesto ľudí, ktorá má byť súčasťou novej brány. V pavilónoch je už teraz päť reštaurácií, ktoré fungujú počas konania výstav, a niekoľko bufetov.
„Agrokomplex potrebuje reštaurácie iba pre svoje podujatia, celoročná reštaurácia sa tu neuživí. Kúsok od výstaviska je obchodné centrum, kde je viacero reštaurácií, s ktorými by si podnik konkuroval,“ namieta bývalý riaditeľ Krcho.
Okrem toho bude musieť podnik vyriešiť aj situáciu okolo drevenej koliby v areáli výstaviska, ktorá vyhorela vlani začiatkom leta. Nie je známe, či ju Agrokomplex obnoví, alebo využije tento priestor inak.
Vedenie Agrokomplexu zatiaľ nepovedalo ani to, ako chce prilákať nových vystavovateľov a nové podujatia, ktoré by mohli zvýšiť tržby a obhájiť veľkorysú prestavbu. V tomto odvetví mu totiž konkuruje viacero ďalších firiem, na čele s bratislavskou Inchebou alebo výstaviskom v Brne.
Namiesto toho zatiaľ Dinga zaznamenáva skôr straty, medzi ktoré patrí spomínaný výpadok 50 vystavovateľov poľnohospodárskej techniky, ktorí s ním dočasne prerušili spoluprácu.
„Keď nepríde jeden vystavovateľ, nahradí ho iný. Návštevníci môžu aspoň uvidieť aj niečo iné ako v predošlých ročníkoch,“ povedal k tomu Dinga.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
