Denník N

Samoúnos strednej Európy na východ

Premiéri krajín V4. Foto – TASR
Premiéri krajín V4. Foto – TASR

Postoje poľskej a maďarskej vlády začínajú ohrozovať aj európsku budúcnosť Slovenska a Česka.

Prvým emigrantom z liberálneho Západu, ktorý utečie smerom na východ do Maďarska, bude pravicový extrémista a bývalý politik Nick Griffin z Británie. Ohlásil, že prijíma verejné pozvanie premiéra Viktora Orbána, do pol roka sa tam presťahuje aj s rodinou a bude odtiaľ ďalej burcovať proti západným vládam páchajúcim „národnú samovraždu“.

Znie to ako vtip, ale Griffin (antisemita a bývalý šéf nacionalistickej BNP) svoj úmysel naozaj ohlásil v maďarských médiách a Orbán naozaj verejne sľúbil poskytnúť azyl tým, ktorí pomýšľajú na emigráciu z liberálneho Západu. Nie je to vtip. Je to Orbánov výsmech Západu, ktorým len potvrdzuje, ako vážne to myslí s únosom strednej Európy na východ.

Milan Kundera začína svoju slávnu esej (publikovanú v roku 1983) o strednej Európe práve Maďarskom, keď píše: „V okamihu, keď už Maďarsko nie je európske – to znamená západné –, je vylučované z vlastného osudu, z medzí svojich dejín: stráca podstatu svojej identity.“ Kundera vtedy vinil z únosu strednej Európy na východ Sovietsky zväz a pokúšal sa čitateľom na Západe vysvetliť, že stredná Európa je historickou súčasťou Západu (najmä vďaka kultúre).

Odlišné režimy

Po roku 1989 to vyzeralo na veľké víťazstvo Kunderovej vízie. Vznikla vyšehradská skupina ako politický blok štyroch štátov reprezentujúcich 60 miliónov ľudí, ktorých Európska únia prijala za svojich v presvedčení, že zdieľajú jej hodnoty. V roku 2017 je všetko inak: vlády v Poľsku a v Maďarsku tieto hodnoty otvorene napádajú v mene svojej špecifickej národnej identity, ktorú vraj Západ ohrozuje. Unášajú svoje národy na východ, tentoraz však z vlastnej vôle.

A nielen to. Situácia sa zmenila natoľko, že v Poľsku a v Maďarsku dnes vládnu výrazne odlišné režimy než v Česku a na Slovensku. Stačí si prečítať správu amerického ministerstva zahraničných vecí za rok 2016 o dodržiavaní ľudských práv vo svete.

Je zo svojej podstaty kritická, ale kým v prípade Slovenska a Česka vymenúva jednotlivé chyby a zlyhania (korupcia, diskriminácia Rómov a podobne), v prípade Poľska a Maďarska už píše o systémovom útoku vlád na nezávislosť justície, médií a občianskych slobôd (vrátane slobody zhromažďovania).

Nemá zmysel teraz vymenúvať detaily, ale pri čítaní tejto správy som si tú odlišnosť jasne uvedomil: poľská a maďarská vláda robia kroky, ktoré sú v dnešnom Česku či Slovensku nepredstaviteľné, pretože naše dva štáty majú ešte stále charakter liberálnej demokracie.

Maďarsko a Poľsko zmieňuje aj americký think tank Freedom House ako príklady, že prechod z diktatúry k demokracii po roku 1989 sa môže zvrhnúť opačným smerom. Dodáva tiež varovne, že vzhľadom na „orientáciu hlavných politikov“ môže taký vývoj postihnúť aj Česko a Slovensko.

To sa naozaj nedá vylúčiť, zatiaľ však platí, že – podľa demokratického indexu týždenníka The Economist – vzniká v strednej Európe veľká trhlina, keďže Poľsko a Maďarsko sa nám na demokratickom rebríčku vinou svojho pádu rýchlo vzďaľujú.

Toto rozštiepenie na demokratickej osi je navonok prekryté postojom vlád Vyšehradskej štvorky, ktoré vydávajú spoločné vyhlásenia pred samitmi EÚ a tvária sa naďalej ako jeden politický blok. Tým však Česko a Slovensko mimovoľne oznamujú Západu, že budú držať basu s Poľskom a Maďarskom a že s nimi nemá počítať, ak príde na obranu liberálnej demokracie. Chtiac či nechtiac sa teda nechávajú unášať na východ svojimi susedmi.

Chápem českú aj slovenskú vládu, že si tú poľskú a maďarskú nechcú pohnevať, ale týmto alibistickým postojom začínajú riskovať nielen našu európsku budúcnosť, ale domácej verejnosti ním tiež dávajú najavo, že im na obrane občianskych slobôd príliš nezáleží.

Nemecká otázka

Minulý týždeň sa stal šéfom nemeckých socialistov (SPD) Martin Schulz, vyzývateľ Angely Merkelovej v septembrových voľbách. Tento muž, ktorý sa môže stať nemeckým kancelárom, na zjazde SPD povedal na adresu nepriateľov slobody a demokracie, medzi ktorých zaradil menovite aj Poľsko a Maďarsko, toto: „V SPD máte tých najodhodlanejších protivníkov, akých môžete mať!“

Nemecký postoj voči strednej Európe – bez ohľadu na to, či bude na čele štátu Merkelová, alebo Schulz – sa bude celkom isto vyhraňovať z dôvodov, ktoré pomenoval vplyvný filozof Jürgen Habermas. Nemecko bude podľa neho musieť vytvoriť vo vnútri Únie skupinu štátov ochotných úzko spolupracovať, lebo len tak môže ponúknuť atraktívnu a dôveryhodnú víziu Európy.

Bez nej totiž budú, naopak, „posilňovať autoritárske nacionalizmy v štátoch, ako je Maďarsko a Poľsko“. Nemecko bude musieť podľa Habermasa nakresliť „jasnú čiaru“, lebo bez nej sa budú európske štáty od seba len vzďaľovať.

Otázka znie: Majú česká a slovenská vláda odpoveď na túto výzvu, ktorá z Nemecka určite príde? Isté je, že takou odpoveďou nebude jedna veta vyslovená premiérom Robertom Ficom, že v záujme Slovenska je byť v „jadre“ Európskej únie.

Tento výrok totiž obsahuje mnoho ďalších odpovedí a jednou z nich bude nevyhnutne verejné vycúvanie z vyšehradskej skupiny ako politického bloku dovtedy, kým sa režimy v Poľsku a Maďarsku nevrátia k liberálnej demokracii.

Samozrejme, je tu aj iná alternatíva: pridať sa k našim susedom a vyhlásiť samoúnos strednej Európy na východ. Nič by Nicka Griffina a Orbána nepotešilo viac.

Teraz najčítanejšie