Denník N

Akú úlohu zohrá Slovensko v budúcej Európe?

Foto – TASR
Foto – TASR

Odolá Európa tlaku pravicového populizmu a zostane spoločným priestorom demokracie a mieru, akým bola od konca druhej svetovej vojny?

Martin Dubéci je výkonným riaditeľom OZ Progresívne Slovensko.
Michal Šimečka pracuje v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe,
spolupracuje s OZ Progresívne Slovensko.

Európska únia tento týždeň oslavuje 60 rokov od podpisu Rímskych zmlúv. Keď v roku 1957 vznikalo Európske hospodárske spoločenstvo, jej zakladatelia ho vnímali ako symbol nádeje a optimizmu. Zanechávajúc za sebou starý svet – plný vojen, utrpenia a nacionalizmu – vykročili do nového veku, z ktorého, ako boli presvedčení, vzíde iná a lepšia Európa. Do veľkej miery mali pravdu. Príbeh moderného Slovenska je toho najlepším dôkazom.

Ich dediči, vrátane slovenského premiéra, prichádzajú do Ríma s obavami a so strachom: z toho, ako skončí brexit, z geopolitického chaosu, čo rozpúta Donald Trump, z odcudzenia svojich voličov a z vášne svojich populistických vyzývateľov. Ich odpoveďou je model viacrýchlostnej Európy. Na prvý pohľad ide o recykláciu debaty, ktorú európske štáty vedú prakticky od Ríma. No nie je to úplne tak.

To, čo sa zmenilo, je atmosféra, z akej sa dnes vynárajú obrysy viacrýchlostnej integrácie. Impulzom už nie je viera v nový začiatok – ako pri vzniku Schengenu či eurozóny – ale naopak strach z úpadku. Jej hybnou silou bude vzrastajúca obava zakladajúcich štátov, že nacionalistické a euroskeptické vlády – najmä tie v strednej Európe – sú balvanom, ktorý sťahuje EÚ do politického a morálneho bahna.

Proti tomu stojí strach stredoeurópskych elít zo Sofiinej voľby, ktorá bude logickým vyústením posunu k viacrýchlostnej Európe: buď prijmú liberálne hodnoty a princíp solidarity – aj v citlivých oblastiach ako migrácia, azylové právo, obrana či sociálne veci – alebo zapadnú čoraz hlbšie do svojho neliberálneho bahna, a ocitnú sa mimo jadra EÚ, v šedej zóne na pomedzí západného a ruského vplyvu.

Preskupovanie síl

Aktuálne preskupovanie síl v západnej Európe túto voľbu približuje. Po prezidentských voľbách v Rakúsku sa Holandsko minulý týždeň stalo ďalšou krajinou, kde xenofóbna a proti-európska strana utrpela porážku. Spolu s popularitou Emanuela Macrona vo Francúzsku a Martina Schulza v Nemecku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie