Denník N

Nová štúdia otriasla rodokmeňom dinosaurov: zrejme sú ešte staršie a pochádzajú z územia dnešnej Európy

Ilustrácia tyranosaura. Foto – Fotolia
Ilustrácia tyranosaura. Foto – Fotolia

Vedci zmenili 130 rokov staré delenie dinosaurov na dve základné skupiny podľa pozícií panvových kostí.

Nová štúdia, ktorá vyšla túto stredu v prestížnom časopise Nature, spochybňuje 130-ročné delenie dinosaurov na dve evolučné línie, vtákopanvé (lat. Ornithischia) a plazopanvé (lat. Saurischia).

Z výskumu vyplýva, že prvé dinosaury sa na Zemi objavili asi o 15 miliónov rokov skôr, pred 245 miliónmi rokov.

„Predpokladalo sa, že najstaršie dinosaury pochádzali z územia dnešnej Južnej Ameriky, ktorá v tom čase predstavovala súčasť prapevniny Gondwany. Ale z novej štúdie vyplýva, že pôvod dinosaurov zrejme musíme hľadať inde, v Laurázii, prapevnine na severnej pologuli, možno dokonca na území dnešného starého dobrého Anglicka,“ objasnil nové zistenia pre Denník N geológ a paleontológ z UK v Bratislave Matúš Hyžný.

Hlavný autor štúdie Matthew Baron z Cambridgeskej univerzity v tejto veci pre BBC News povedal: „Severné kontinenty nepochybne hrali oveľa väčšiu rolu v evolúcii dinosaurov, ako sme si doteraz mysleli. Dinosaury možno vznikli na území dnešného Spojeného kráľovstva.“

Delenie podľa typu panvy

Základné delenie dinosaurov na dve evolučné línie zaviedol pred viac ako sto rokmi paleontológ Harry Govier Seeley z Kings College v Londýne.

„Dinosaury boli rozdelené na dve skupiny podľa typu ich panvy. V panve sú tri základné kosti. Podľa toho, v akej základnej pozícii boli, rozdelili ich na vtákopanvé a plazopanvé. Chápalo sa to tak, že každá z týchto evolučných línií je samostatná, nezávislá a spolu tvoria dinosaury,“ hovorí Hyžný.

Nový výskum Barona a jeho tímu spochybnil dôležitosť pozície panvových kostí ako rozlišovacieho znaku, ktorý by dinosaury rozdelil na dve samostatné evolučné línie.

„Vedcom z analýzy vyšlo, že ten znak nie je taký spoľahlivý, takže to, čo sa javilo ako dve samostatné evolučné línie, sa rozpadlo do viacerých skupín,“ hovorí slovenský odborník.

Sprehádzali línie

Hyžný vysvetlil, že vtákopanvých dinosaurov, medzi nimi stegosaura alebo triceratopsa, sa zmeny nedotkli. To už neplatí pre plazopanvé dinosaury. Radíme k nim teropódy – dravé dinosaury na dvoch nohách, napríklad Tyrannosaurus Velociraptor – a sauropodomorfy, ťažké dinosaury s dlhými krkmi, medzi ktoré patrili aj známe „brontosaury“.

Vedec z UK vraví, že nová štúdia teropódy a sauropódy od seba oddelila. „Vedci zistili, že drvivá väčšina teropódov – známych mäsožravých dinosaurov – je viac príbuzná s vtákopanvými. Zvyšok menej známych primitívnych teropódov sa ocitol v príbuzenstve so sauropódmi. Celé to vedie k zaujímavej situácii: ak sa dlhokrké sauropódy vydelia od teropódov, zrušíme ich príslušnosť k dinosaurom.“

Vyplýva to z platnej definície dinosaurov, ktoré sú vymedzené podľa koncových zástupcov príslušných evolučných línií a ich spoločného predka. Donedávna bola v platnosti definícia, ktorá využívala vrabca domového (ako príslušníka dravých dinosaurov) a triceratopsa.

Podľa štúdie Barona a jeho kolegov však skupina zahŕňajúca spoločného predka linií s vrabcom a triceratopsom nezahŕňa sauropódy. Pre stabilitu v používaní termínu „dinosaury“ vedci navrhli redefinovať skupinu tak, aby zahŕňala aj evolučnú líniu s „brontosaurami“, hovorí paleontológ.

Redefinície ako bežná prax

Čo takéto „hry“ s definíciami znamenajú, si môžeme predstaviť na výraze „lietanie“. Ak povieme, že lietať môžu iba vtáky, vedie to k tomu, že hmyzu, netopierom a lietadlám schopnosť lietať uprieme. Ak mierne zmeníme definíciu tak, aby lietanie zahŕňalo aj iné subjekty ako vtáky, potom môžeme pojem lietanie rozšíriť aj na drony, stíhačky alebo vrtuľníky.

Hyžný povedal, že k podobnému typu redefinovania, ktorý mení naše porozumenie evolučnému stromu, dochádza v ostatných desiatich rokoch pomerne bežne. Je to preto, lebo máme k dispozícii čoraz väčšie množstvo dát, ktoré vedia výkonné počítače kvalitnejšie spracovať.

„Pri desaťnožcoch, ktoré sledujem pozorne, boli za ostatných päť rokov evolučné línie výrazným spôsobom poprehadzované. Skupiny bezstavovcov, medzi ktoré desaťnožce a iné organizmy patria, však nevzbudia toľko pozornosti. Inak je to v prípade dinosaurov, ktoré ľudí zaujímajú oveľa viac,“ vraví paleontológ.

„Vezmite si také veľryby,“ pokračuje vedec. „Ich najbližšie žijúce príbuzenstvo sú hrochy, čo sú kopytnaté cicavce. Donedávna sme však všetky cicavce s párnym počtom kopýt, teda aj hrochy, klasifikovali v samostatnej skupine odlišnej od veľrýb.

Nová štúdia o dinosauroch spravila niečo podobné: upozornila nás, že niektoré živočíchy sa na seba podobajú viac alebo menej, ako sme si doteraz mysleli. Výsledkom je, že sa celá sústava vnútorne reštrukturalizovala.“

Dostupné z: doi:10.1038/nature21700

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie