Denník N

Útok v Londýne: stále môžeme vylepšovať ochranu, no do hláv všetkých teroristov vidieť nebudeme

Londýn po teroristickom útoku. Foto – TASR/AP
Londýn po teroristickom útoku. Foto – TASR/AP

Incident v Londýne potvrdil, že teroristi často nepotrebujú prepracované plány či moderné zbrane. Obyvatelia mesta však svoj spôsob života aj napriek tomu neplánujú zmeniť.

V Londýne sa nestalo nič, čo by sa nedalo čakať, ani nič, čo sme už nevideli. Na hlavné mesto Británie len udrel teror v inej podobe. Útok tiež potvrdil niekoľko momentálnych trendov terorizmu a jeho schopnosť veľmi rýchlo sa pretransformovať a adaptovať na nové pomery.

To všetko tu už bolo

Londýnsky incident potvrdil, že na zabíjanie, mrzačenie a stresovanie ľudí netreba sofistikované zbrane ani pedantne vypracované plány. Stačia na to predmety dennej potreby ako nôž. Na miesto činu sa dá úplne nepozorovane doviezť obyčajným autom. Páchateľ nemusí byť ani špeciálne vycvičený. Na to, aby vrazil autom do ľudí a vyrútil sa na niekoho s nožom v ruke, postačí radikalizácia, fanatizmus a presvedčenie, že zabíjanie ľudí je nejaké „posolstvo“.

Je celkom možné, že už v minulosti sa dostal na radar tajných služieb a že tie napokon jeho správanie nevyhodnotili ako akútnu hrozbu. Lebo tajné služby takmer všade na svete sú personálne podhodnotené, komunikačné prepojenia medzi jednotlivými zložkami bezpečnostných orgánov nie sú stopercentné a demokracie ctia slobodu prejavu aj práva svojich občanov a nezatýkajú ľudí len tak.

Stále tiež platí, že ani najlepší operatívec v teréne, ani analytik, čo číta komunikáciu medzi extrémistami online, nemá kapacitu vidieť do hlavy každému, kto má radikálne názory, šíri nenávisť, či sa zúčastňuje podujatí, kde sa takéto názory prezentujú.

To sa ešte viac vzťahuje na prípad, ak ide o niekoho, kto sa navonok správa „normálne“, je domáci, nie je na zozname top priorít, a až potom, keď niečo hrozné vykoná, začínajú vyliezať na povrch varovné signály, ktoré všetci ignorovali. S tým, že sito vždy nezachytí každého šialenca, treba rátať. Rovnako ho treba robiť čoraz hustejším. To chce ľudí, peniaze, podporu od politických predstaviteľov aj dôveru verejnosti.

Otvorené mesto

Stopercentné nebudú ani fyzické prekážky, bariéry, kontroly zabraňujúce útokom a nedostatočná bude aj nezištná odvaha tých, čo nasadzujú svoje životy, aby zastavili útočníkov a chránili verejnosť. Pred britským parlamentom v stredu zomrel neozbrojený policajt Keith Palmer. Mal 48 rokov a doma ho márne čakali žena a deti.

Hoci Londýn po sérii predchádzajúcich teroristických útokov posilnil ochranu svojich obyvateľov, návštevníkov aj významných miest, vždy sa dá nájsť slabé miesto, „malá medzera“, cez ktorú sa dá vojsť. Je jasné, že po strede sa opäť prehodnotia bezpečnostné opatrenia v okolí parlamentu aj ďalších budov či pamiatok, ale mesto ako Londýn sa nedá hermeticky uzavrieť, lebo by to znamenalo jeho smrť. A tú si okrem fanatikov nikto neželá.

Tak ako vo Francúzsku či v Nemecku, kde tiež teroristi útočili autami, aj v Londýne sú medzi zranenými a mŕtvymi aj cudzinci. Londýn opäť potvrdil, že terorizmus je globálny, zasahuje všetkých bez ohľadu na ich vek, rasu, presvedčenie, náboženstvo a ideológiu.

Aj preto sa okamžite objavila solidarita s britskou metropolou, lebo takmer každý na svete tam bol, niekoho tam pozná alebo videl zábery z Londýna niekde v správach či vo filme. A je zrejmé, hoci smutné, že miera empatie s Londýnom bude vždy vyššia ako s Mosulom, Aleppom či Kábulom.

Atak na demokraciu

To, že útok sa odohral pred britským parlamentom, vyhodnotili tamojší politici ako útok na demokraciu, na jeden z jej významných symbolov, ale aj na miesto, kde sa reálne rozhoduje o osudoch ľudí a smerovaní krajiny a kde majú zastúpenie všetci občania.

„Nemýľte sa: toto je váš parlament. Jednou z mojich najobľúbenejších činností je to, že ukazujem mojim voličom jeho priestory. Hoci sa, bohužiaľ, niekedy správa ako súkromný klub, je to miesto, kde si vy ľudia vyberáte tých, čo vás budú reprezentovať a rozhodovať o ďalšom vývoji. Hoci má mnoho chýb, je to centrum nášho národného života a na to zaútočili,“ napísal konzervatívny poslanec Gavin Barwell.

Odborník na terorizmus Benjamin Cole magazínu Atlantic povedal, že útoky na orgány štátu sú na rozdiel od prípadov, keď atentátnik zasiahne mäkké ciele (trhy, nočné kluby, vonkajšie podujatia), zamerané na „podkopávanie základov štátu a demonštrujú, že štát zlyháva pri ochrane svojich lídrov a strategických objektov“.

Britský parlament už v roku 1974 zažil bombový atentát Írskej republikánskej armády, k stredajšiemu útoku sa prihlásil Dáiš, ale či naozaj páchateľa priamo „vyslal“, alebo sa ten len nechal inšpirovať ideológiou islamistických teroristov, je otázne.

Pravdou je, že Dáišu, ktorý v Iraku aj Sýrii rapídne stráca územie aj silu, a zdá sa, že aj financie, útok v Londýne prišiel veľmi vhod (hoci jeho analýza ukazuje, že o ňom vopred nevedel) a ukázal, že hoci hnutie má zrejme svoje najlepšie dni za sebou, jeho ideológia a názory jemu podobných hnutí stále dokážu zabíjať.

Ako s tým žiť

To, čo sa stalo v Londýne, sa mohlo stať kdekoľvek na svete a nikto z nás netuší, či práve v tejto chvíli niekde nevzniká podobný plán alebo nenastala „ideálna“ situácia, keď ho v tichosti bezpečnostné zložky zastavili ešte pred realizáciou.

Po najhoršom teroristickom útoku v Londýne od roku 2005 nastane obdobie prehodnocovania bezpečnostných opatrení, otázok, či sa mu nedalo zabrániť, a zrejme aj zintenzívnenia viditeľných aj neviditeľných protiteroristických operácií.

Ako však vyhlasujú Londýnčania, nič to nezmení na spôsobe ich života. „Pôjdeme do práce ako zvyčajne. Toto nás nezlomí. Myslím si, že bezpečnostné služby odviedli skvelú prácu a môžeme im dôverovať,“ zhrnul v BBC názory mnohých obyvateľov metropoly Eric Lomas, ktorý pracuje neďaleko parlamentu. „Úprimne povedané, niečo takéto sme mnohí čakali. Len sme presne nevedeli, akú to bude mať formu. Našťastie, zranení a úmrtí je oveľa menej, ako keby sa stal nejaký veľký výbuch, ale aj tak mi je veľmi ľúto tých, ktorých to zasiahlo. My sme však stále v strehu,“ dodáva.

Rovnako ako v minulosti, aj teraz sa objavili iniciatívy volajúce po zjednotení všetkých Britov, či odmietajúce škandalizovať nejakú skupinu obyvateľov, len preto, že útočník z nej pochádza.

Oportunisti

To však neplatí pre niektorých politikov, ktorí tragédiu vedia využiť na presadzovanie svojej politickej agendy. Hoci britská premiérka Theresa Mayová vyhlásila, že páchateľ sa narodil vo Veľkej Británii, populistický politik Nigel Farage neváhal v americkej televízii Fox News povedať, že útok ukazuje, aké správne bolo rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zakázať občanom šiestich (pôvodné nariadenie sa vzťahovalo na sedem štátov) prevažne moslimských krajín cestovať do USA.

Poľská premiérka Beata Szydlová zase vyhlásila, že medzi udalosťami v Londýne a európskou imigračnou politikou existuje súvislosť. „Často v Európe počúvam: nespájajte migráciu s terorizmom. Ale je nemožné nespájať ich.“

Poľsko, podobne ako ďalšie stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska, odmietlo prijať utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe systému kvót.

S kritikou za zneužívanie útoku sa stretol aj syn amerického prezidenta Donald Trump mladší, ktorý vytiahol starší a z kontextu vytrhnutý výrok starostu Londýna Sadiqa Khana o tom, že teror je súčasťou života vo veľkom meste, a predstieral, že to Khan povedal po stredajších udalostiach.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Londýne

Svet

Teraz najčítanejšie