Mestá si môžu konkurovať aj v inováciách, nielen v miere rozkrádania

Transparency International Slovensko vznikla v roku 1998. Už pár rokov po jej vzniku začala na Slovensku veľká vlna decentralizácie – vznik samosprávnych krajov a najmä presun kompetencií aj peňazí zo štátu na obce, mestá či župy.

Otázkou pre TIS bolo, ako na to zareagovať. Objavila sa požiadavka na vytvorenie lokálnych pobočiek Transparency, na čo sme kapacitne nemali – ani ľudí, ktorí by robili základnú certifikáciu pobočiek a ich „kormidlovanie“, a ani peniaze. Silná vlna prenosu kompetencií a riziko decentralizácie korupcie si však vyžadovali aktivitu TIS.

Alternatívou pobočiek TIS sa tak stali pravidelné stretnutia ľudí, ktorí sa podieľali na moci na lokálnej úrovni (starostovia či poslanci), ako aj tých, ktorí danú moc kontrolovali (aktivisti a novinári) a časť z nich sa postupne rozhodla o dôveru spoluobčanov a verejnú moc uchádzať.

Uvedené skupiny ľudí z celého Slovenska sa stretávajú dodnes a vymieňajú si skúsenosti z dobrého spravovania samospráv. V roku 2015 tak bude Transparency organizovať už dvanásty ročník týchto stretnutí. Práve na nich sme sa dozvedeli o inováciách miest Šaľa, Levice či Nová Dubnica  a mohli o nich diskutovať.

Iná planéta

Pamätám si, ako nám šéfka verejného obstarávania v Leviciach vysvetľovala záujem ich primátora o elektronické aukcie, aj keď vtedy neboli povinné: úspora verejných peňazí a dôvera občanov. V roku 2008 to znelo ako komunikácia s inou planétou.

Zároveň sa TIS zapojila do medzinárodných aktivít, organizovaných napríklad Svetovou bankou či Nadáciou otvorenej spoločnosti,  ktoré nám umožnili naučiť sa čosi o dobrých praktikách obmedzovania korupcie na úrovni samospráv z iných krajín.

Vypracovali sme prvé príručky a kumulovali potrebné vedomosti. V tomto bode prichádza na TIS prvá požiadavka z mesta Martin, a to pomôcť zreformovať túto samosprávu. Konkrétne – uskutočniť audit jednotlivých procesov rozhodovania (celkovo ich bolo 17) a navrhnúť opatrenia na obmedzenie priestoru pre korupciu.

Napriek tomu, že sme nikdy predtým konkrétny úrad nereformovali a bola to pre nás nová skúsenosť, v roku 2008 sme sa tejto výzvy mesta Martin nezľakli. Mali sme skvelý tím ľudí, ktorí poznali jednak systémy práce v miestnych samosprávach, mali sme víziu toho, ako má transparentné mesto rozhodovať, ako aj  chuť ponoriť sa do konkrétnej práce, ktorá môže inšpirovať aj ostatné mestá.

Konkurencia

Na Slovensku totiž máme takmer tritisíc obcí, z toho viac ako 130 miest, a verili sme, že konkurovať si môžu nielen v miere rozkrádania, ale aj v inováciách zlepšujúcich kvalitu života. Preto sme do Martina išli.

Celkovo sme Martinu predložili viac ako 200 konkrétnych odporúčaní v 17 oblastiach a časť z nich postupne zavádzali. Príkladom sú elektronické aukcie či otvorenosť zasadania komisii mesta. Transparency neskôr uskutočnila protikorupčné audity pre mestá Žiar nad Hronom, Prievidza, Banská Bystrica a mestskú časť Bratislava-Ružinov. V súčasnosti spolupracujeme so žilinským VÚC.

Skúsenosť z konkrétnych miest a práca s ľuďmi, ktorí sa zaujímali o obmedzovanie decentralizovanej korupcie, boli dôležité z viacerých hľadísk. Jednak boli zavedené inovácie, ktoré prebrali nielen viaceré ďalšie mestá, ale niektoré z nich boli inšpiráciou aj pre Radičovej vládu a prenos dobrej praxe zo samospráv do zákonných povinností v celom verejnom sektore. Mestá sa stali laboratóriom inovácií, ktoré motivovali aj centrálnu vládu.

Príkladom je inovácia mesta Šaľa, ktoré ako prvé v roku 2007 začalo zverejňovať zmluvy a faktúry na internete, čo je dnes úplná samozrejmosť, či elektronické aukcie, ktoré začali už v spomínaných Leviciach.

Aj Ficova vláda vylepšuje

Súčasná vláda Roberta Fica zas v rámci novely infozákona napríklad navrhuje zaviesť povinné zverejňovanie materiálov v komisiách aj zastupiteľstvách pred ich rokovaním, či zverejňovať platy manažérov mestských firiem.

Zároveň to Transparency umožnilo zadefinovať sadu indikátorov na porovnávanie všetkých slovenských miest a tlačiť na plošné zlepšenie transparentnosti rozhodovania v samosprávach. TIS tak za ostatných päť rokov trikrát hodnotila rozhodovacie procesy 100 najväčších slovenských samospráv a z porovnania vyplývajú nasledovné zistenia: slovenské samosprávy majú záujem o zvyšovanie otvorenosti, učia sa od nás, ako aj od iných poradcov, a čerpajú aj zo skúsenosti iných samospráv. Najviac sa samosprávy posunuli v oblasti prístupu k informáciám o práci úradu. Zverejňovanie materiálov na rokovanie zastupiteľstva či elektronická úradná tabuľa na stránke mesta sú už dnes takmer štandardom. Narastá aj počet miest s video- alebo aspoň audiozáznamami zo zastupiteľstiev.

Žiadna slovenská samospráva nedosiahla plnú mieru otvorenosti v našom hodnotení. Aj keď je mesto Martin na tom relatívne najlepšie (72 percent), ani toto mesto nemá záujem meniť pravidlá spojené s predajom a prenájmom majetku, lepšie informovať o verejných obchodných súťažiach či meniť pravidlá spojené s prideľovaním bytov. To ukazuje na akýsi súčasný strop v ochote meniť pravidlá hry, keďže predaj a prenájom majetku je oblasťou, kde väčšina hodnotených samospráv dosiahla slabé výsledky.

Viaceré samosprávy, ktoré pozvali TIS na pomoc s protikorupčným auditom, nedosiahli zlepšenie v hodnotení TIS, a to z jednoduchého dôvodu: s odporúčaniami samosprávy nepracovali dostatočne. Lepšie hodnotenie sa tak nedá kúpiť, lepšie hodnotenie sa musí poctivo odpracovať. Odporúčania TIS totiž nemôžu mať pridanú hodnotu, ak sa nezavedú do praxe samosprávy. Dáta dokonca ukazujú, že  najväčšie zmeny v hodnotení TIS dosiahli samosprávy, pre ktoré Transparency nevykonala audit.

Úspech závisí najmä od voličov

Na záver zhrnutia 17-ročného príbehu o tom, ako sa TIS pokúša pomôcť obmedziť decentralizovanú korupciu, ešte pár poznámok. Súťaž slovenských samospráv o zvyšovanie miery otvorenosti a transparentnosti bola naštartovaná a zatiaľ funguje.

V TIS sme stavili na mäkké techniky tlaku na zlepšovanie samospráv, ako je sieťovanie aktérov, výmena dobrých skúseností, porovnávanie miery otvorenosti slovenských samospráv a odmeňovanie lídrov. Tento prístup nie je dokonalý a to, že mesto má relatívne dobre nastavené procesy rozhodovania, ešte neznamená, že sa tam nekradne.

Umiestnenie na popredných priečkach rebríčka TIS znamená len to, že riziko odhalenia kradnutia a nesprávneho rozhodovania je vyššie. To, či bude pokračovať záujem o zlepšovanie aj v budúcnosti, ako aj to, či nastane odhaľovanie konkrétnej korupcie v konkrétnej samospráve, však nezávisí len od TIS.

Úspech obmedzovania korupcie v slovenských samosprávach, tak ako doteraz, závisí hlavne od voličov, teda od toho, či budú odmeňovať vo voľbách tých, ktorí nielen rozprávajú, ale aj menia pravidlá hry v prospech otvoreného a transparentného spravovania, a či budú aktívne kontrolovať rozhodovanie svojej samosprávy.

A úplne posledné poznanie, ktoré uvádzame, sa týka rozhodovania mimovládnych organizácií a ich spolupráce, a financovania z rôznych, aj z verejných zdrojov.  TIS svojím profesionálnym prístupom ukazuje, že je možná korektná a vzájomne prospešná spolupráca s verejným sektorom a že kooptácia či marginalizácia mimovládok nie je jediný prístup, ktorý na Slovensku existuje.

Emília Sičáková-Beblavá je predsedníčka Správnej rady TIS
a docentka verejnej politiky na UK,
Katarína Klingová je analytička TIS