Denník N

Vyšetrovateľ Lutter: Kaliňák u mňa stratil akýkoľvek rešpekt (+video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Policajt Jozef Lutter podal trestné oznámenie za priebeh prehliadky v Bašternákovej firme. Hovorí, že bývalý sponzor Smeru a šéf finančnej polície Slobodník mu len v dvoch prípadoch povedal, aby sa do vyšetrovania nestaral. Jeden z nich bol Bašternák.

Zástupcom riaditeľa bratislavskej finančnej polície ste boli jedenásť rokov, aká je náplň tejto funkcie?

Bol som zástupca pre oblasť vyšetrovania. Vyšetrovateľa som robil 23 rokov. Posledných 11 rokov ako zástupca na Úrade boja proti korupcii a keď sa zriadila NAKA, prešiel som na finančnú políciu. Mojou náplňou práce bolo prijímať podania, naštudovať ich, zanalyzovať, či sme príslušní to vyšetrovať, a potom som musel prideliť spisu číslo z Denníka vyšetrovacích spisov a prideliť ho vyšetrovateľovi, prvotne ho usmerniť. Mnohé veci potom so mnou vyšetrovatelia odborne konzultovali, boli pracovné porady, niekedy aj s ďalšími nadriadenými.

Takto to prebehlo aj v decembri 2013, keď ku vám dorazilo trestné oznámenie Kriminálneho úradu Finančnej správy na Ladislava Bašternáka?

Áno, toto oznámenie som dostal na stôl, naštudoval a pridelil.

Pridelili ste ho vyšetrovateľke Tatiane Ujváryovej?

Áno ja.

Podľa čoho vyberáte vyšetrovateľa?

U nás nie je elektronická podateľňa ako na súde. Rozhoduje sa podľa zaťaženosti a toho, čoho sa prípad týka – či je to bankovníctvo, akcie a podobne. Viem, ktorý vyšetrovateľ už niečo podobné vyšetroval, že to má naštudované. U nás sa nedá hovoriť o počtoch prípadov, pretože niektorý vyšetrovateľ má len jeden spis, ale veľmi náročný a iný má desať menej náročných spisov.

Video: Dlhoročný policajt Lutter: Kaliňák ma sklamal
autorka: Martina Koník

Čo sa dialo ďalej?

Štandardne to fungovalo tak, ako som opísal. Ale keď nastúpil za riaditeľa finančnej polície Bernard Slobodník, tak v dvoch citlivých prípadoch dal hneď na začiatku ústny pokyn, že vyšetrovateľ bude podávať informácie priamo jemu a nie mne. Jedným z tých prípadov bol aj prípad Bašternák. Tým pádom som sa o prípad viac osobne nezaujímal.

Vedeli ste, kto je Bašternák?

Vôbec, mne to meno nič nehovorilo. Keby som aj vedel, tak na mojom prístupe k prípadu by to nič nemenilo. To, že je to nejaká zvláštna osoba, som sa dozvedal až potom, čo sa rozbehli rôzne chodbové šumy. Zistil som, že to má súvis s rezidenciou Bonaparte a tak ďalej. Tým, že išlo vyšetrovanie mimo mňa, už som sa o to nezaujímal. Nebol som na žiadnej pracovnej porade s vyšetrovateľom alebo prokurátorom, nezaujímal som sa o to, aké dôkazy kto zabezpečil. Bol som informovaný len z takzvaných pravidelných týždenných správ od vyšetrovateľov, a potom som videl až rozhodnutie. Dával som ho aj do systému.

Pýtali ste sa Slobodníka, prečo dal takýto ústny pokyn?

Nie. Akceptoval som to.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako ste to uznesenie o odmietnutí vnímali? Vyplývalo z neho, že vyšetrovateľka neurobila viac základných úkonov, hoci tam lietalo 12 miliónov eur v hotovosti.

Rozhodla na základe dôkazov, ktoré zabezpečila, nechcem sa k tomu vyjadrovať, je to živá vec. Nemal som vedomosť, že by na ňu niekto robil nátlak, ani sa mi nikdy s ničím takým nezdôverila. Verím tomu, že keby to tak bolo, tak by mi to povedala. Dnes aj mne veľa súvislostí dáva iný význam ako vtedy. Vtedy som vôbec nevedel ani o problémoch na Kriminálnom úrade Finančnej správy, ich podanie som tiež považoval za trochu nedostatočné, ale tým, že som mal dať od toho ruky preč, venoval som sa iným veciam. Dostával som len od vyšetrovateľky týždenné správy, z ktorých som formálne spracovával záznamy z kontrol. Fyzicky som spis videl, až keď som rozhodoval o jej vylúčení z prípadu na jej vlastnú žiadosť. Neskôr som bol znechutený aj z vyjadrení pána ministra.

Takže aj to uznesenie ste brali tak, že to nie je vaša vec? Policajný prezident teraz hovorí, že ste za prvé nevyšetrenie Bašternáka tiež zodpovedný.

Nie som pod ním podpísaný, nezúčastňoval som sa na pracovných poradách,  po prečítaní som ho len vložil do interného systému. Bol tam aj dozorový prokurátor. Neviem, čo iné by som mal v tej veci urobiť, keď právo byť informovaný o priebehu vyšetrovania a kontroly nad spisom si vyhradil pán Slobodník. Vyšetrovateľka rozhodla na základe zistení, ktoré sa asi na základe trestného poriadku podarili urobiť. Vychádzala z podkladov príslušných daňových úradov, nám neprislúchalo robiť revíziu ich zistení.

Znovuotvorenie prípadu išlo tiež mimo vás?

Áno, bola to tá istá vec. Akurát keď sa robili domové prehliadky, tak som sa podieľal na zabezpečení dostatočného počtu ľudí, samotný proces som nijak nevyhodnocoval. Bol som tam však nadriadený, tak viem, čo sa tam dialo.

Jozef Lutter (1963)

V polícii pracuje od roku 1993, začínal ako vyšetrovateľ, do civilu odchádzal z pozície zástupcu riaditeľa bratislavskej finančnej polície. V októbri sa rozhodol z polície odísť, hoci do odslúženia 25 rokov mu už nezostávalo veľa. V januári podal trestné oznámenie, v ktorom podozrieva ministra vnútra a iných funkcionárov policajného zboru, že úmyselne zbabrali prehliadku vo firme Vega plus, ktorú spolu vlastnia Bašternák a spoločník ministra vnútra Marek Turčan. Je ženatý, má štyri deti.

O čo išlo v tom druhom prípade, z ktorého vás vynechali?

Bola to takzvaná kauza nákupu odpočúvacieho systému na ministerstve vnútra, ktorá prebehla aj médiami. Keď sa spis prerozdelil po vyšetrovateľovi, ktorý na prípade pracoval a bol zaradený do tímu, riaditeľ jednotky dal novej vyšetrovateľke pokyn, aby informovala výlučne priamo jeho. Dovtedy som aktívne s vyšetrovateľom na tejto veci pracoval, mal som prehľad, aký úkon čo priniesol, čo je potrebné ešte zabezpečiť.

Hovoríme o prípade, kde boli neskôr obvinení Milan Krajniak a Marcel Klimek, vtedy ešte obaja členovia strany Nova?

Áno, písalo sa o tom. V tomto prípade som nemal vôbec prehľad ani o počte vykonaných úkonov, alebo čo sa tam robí. Najviac ma zarazilo, že ako nadriadený vyšetrovateľky som sa o tom, že ich obidvoch obvinila, dozvedel náhodou pri otváraní pošty. To bol prvý moment, keď sa mi riadne zdvihol žalúdok. S takýmito praktikami sa nikdy nestotožním. Vtedy som aj prvýkrát začal rozmýšľať, že si nájdem iné zamestnanie. Nechcel som sa tohto zúčastňovať. Môj právny názor na celú vec bol iný ako vyšetrovateľky, aj dozorového prokurátora.

Čo ste si o obvinení mysleli?

Od začiatku som hovoril, že skutok nie je trestným činom, pretože tam nebola zadefinovaná žiadna škoda. Pod uznesenie o ich obvinení by som sa ako vyšetrovateľ nikdy nepodpísal. Obvinenie zrušil až generálny prokurátor Jaromír Čižnár, to sú všetko známe veci. Predtým som sa v živote s ničím podobným nestretol – aby som ako funkcionár priamo zodpovedný za vyšetrovanie nemal žiadne informácie. Na druhej strane – riaditeľovi nič nebráni, aby si právo na výhradné informovanie uplatnil, ale bolo to pre mňa veľmi čudné.

Bernard Slobodník je bývalý sponzor Smeru, ako ste jeho nástup do funkcie brali?

Je schopný manažér, vie sa ľudí aj zastať. Aké iné úlohy plnil, k tomu sa neviem vyjadriť. Môžem si o tom myslieť svoje, ale pokiaľ nemám relevantný dôkaz, o ktorý by som oprel svoje tvrdenia, tak nič konkrétne tvrdiť nemôžem. Môžem len povedať, že to bolo veľmi čudné a počas mojej profesnej kariéry som sa s ničím podobným nestretol.

Prečo policajti hovoria o pomeroch v polícii, až keď odtiaľ odídu a sú v civile? Minister vnútra aj policajný prezident tieto svedectvá automaticky spochybňuje.

Mal som už niečo odslúžené, ale najlepšie roky sú z hľadiska percent, ako to my voláme, 20 až 25 rokov. Každý sa snaží tých 25 rokov dotiahnuť. Mohol som tam ešte dva roky chodiť, o nič sa nestarať, každý mesiac by mi pípla výplata, ale už som na to nemal žalúdok. Aby som tam bol len štatista, hoci som bol vo funkcii, kde som mal na starosti vyšetrovanie. Bol som si vedomý, aké môže mať to, čo som oznámil, dôsledky a zvažoval som, či to vôbec podať, či to nebude politicky zneužité. To, čo sa stalo s prehliadkou (vo firme Bašternáka – pozn. red), vedeli všetci. Videl som tlačovú besedu policajného prezidenta, kde hovoril zrejme  to, čo mu predostreli jeho podriadení. Tak, ako poznám policajného prezidenta, neverím, že by sa niečo také dialo s jeho vedomím. Poznám ho 11 rokov a vždy presadzoval zákonnosť. Bol by som nemilo prekvapený, keby o tom vedel. Trestné oznámenie, ktoré som podal, nie je obyčajné trestné oznámenie. Netýka sa to obyčajného človeka, ale možno funkcionára alebo vyššieho štátneho úradníka-ministra.

Prečo ste to neurobili hneď v júni, keď sa tá zmarená prehliadka uskutočnila? Prečo ste nešli rovno na inšpekciu?

Moji kolegovia vedeli, že som rozhorčený. Svoje emócie a názory na to som netajil. Na inšpekciu? Ani dnes by som nešiel na inšpekciu. Nepochybujem o kolegoch, že by to tam nevedeli vyšetriť, no trestné oznámenie som podával do rúk pána Čižnára a očakával som, že to bude vyšetrovať prokuratúra. Keďže to vyšetruje ministerstvo vnútra a inšpekcia, nemám veľké očakávania. Sú tam schopní vyšetrovatelia, ale systém je zlý a je v ňom veľa politiky. Stále pevne verím, že osoby, ktoré môžu k môjmu trestnému oznámeniu niečo povedať, budú vystupovať charakterne a budú vypovedať pravdivo. Nenechajú sa zastrašiť alebo kúpiť sľúbenou funkciou. Korupcia a strach privádzajú túto spoločnosť tam, kde je.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Policajný prezident o prehliadke u Bašternáka a Turčana povedal, že je v poriadku, ak policajti odídu z miesta a vrátia sa neskôr, keď príde aj konateľ. Je to tak?

Ja by som ako vyšetrovateľ nikdy neodišiel. Prehliadka sa robí na základe príkazu, ktorý je utajovaný, až do momentu jeho vykonania. Ak prídem niekde s policajtmi na objekt, tak aj keď nikto nevie, aký mám príkaz, čo idem hľadať, tak už nastane rozruch.

Stretli ste sa s nejakými tlakmi aj počas iných ministrov?

Vždy existujú nejaké predstavy nadriadených. Raz ma chceli odvolávať aj za Radičovej vlády, pretože môj riaditeľ povedal zase svojmu riaditeľovi, že už so mnou nevládze bojovať.  Veľmi som sa tomu čudoval a chcel som si to vykonzultovať. Bolo to len preto, lebo som trval na tom, aby sa nerobilo nič neštandardné. Napríklad, keď sa vznieslo obvinenie voči exministrovi Janušekovi za nástenkový tender, tak chceli hneď zvolať tlačovú besedu a pripísať si za to politické body. Ja som trval na tom, že tlačovka sa nemôže urobiť skôr, ako sa doručí obvinenému uznesenie. Tak chceli, aby sme my doručili uznesenie. To som odmietol, policajti nie sú poštári. Takýchto momentov bolo zopár a zrejme to vyhodnotil riaditeľ tak, že asi so mnou musí bojovať.

Ako ste vnímali vyjadrenia ministra vnútra Kaliňáka v kauze Bašternák?

Pán minister určite urobil v rezorte veľa dobrej práce, ale práve pri kauze Bašternák som bol veľmi sklamaný, ako sa pustil do verejnej obhajoby človeka podozrivého zo závažného trestného činu. Bol som sklamaný aj z toho, keď popieral s Bašternákom akékoľvek vzťahy a potom sa podarilo preukázať po úniku informácií, že nejaké vzťahy mal. Bol prichytený pri klamstve a u mňa stratil akýkoľvek rešpekt.

Prečo ste sa stali policajtom?

Predtým som učil na učilišti technické odborné predmety. Vyrástol som v kresťansky založenej rodine, kde pokora, úcta, pravdovravnosť a česť boli na prvom mieste, za čo svojim rodičom a starým rodičom ďakujem a snažím sa rovnako vychovať aj svoje deti. Vždy ma iritovalo, keď som videl nejakú skrivodlivosť. Hneď po roku 1989 som sa začal zaujímať o prácu policajta, dával som si žiadosť na kriminalistického technika. Vtedy mi odpísali, že ešte nevedia, čo sa urobí s bývalými pracovníkmi ŠtB, kde ich umiestnia a neprichádzalo to do úvahy. Potom som sa dozvedel o voľnej funkcii vyšetrovateľa. Nastúpil som v auguste 1993. Táto práca ma veľmi uspokojovala, videl som v nej zmysel.

Ako ste vnímali mečiarizmus?

Únos prezidentovho syna je niečo hrozné, čo sa vtedy nemalo stať. Bol som vtedy na vyšetrovačke vo Zvolene. Nikdy som sa nebál vyjadriť svoj názor. Štýl politiky pána Mečiara mi bol veľmi nesympatický. Nemám rád arogantných ľudí, ktorí si myslia, že vyhraj voľby a môžeš všetko. Keď Marián Leško napísal knihu o Mečiarovi, tak niektoré citáty som si vytlačil na A3 a zavesil som si to v kancelárii na steny.

Čo vám na to povedali nadriadení?

Nikto si to nevšimol. Až jedna pracovníčka z úradu školstva si to všimla a pýtala sa, či sa nebojím.

Ako sa vám pracovalo u Jozefa Šáteka, ktorý viedol Odbor obzvlášť závažnej trestnej činnosti a vyšetroval najvážnejšie kauzy mečiarizmu?

Šátek, to bol pojem, bol som šťastný, keď som sa k nemu dostal. Je to obdobie, na ktoré spomínam najradšej. Vyšetrovateľ bol pánom konania, nemusel sa doprosovať žiadnemu politikovi, žiadosti na predvolanie nemusel adresovať cez neviem koho. Keď sa rozhodol, že niekoho predvolá, tak zaslal predvolanku na výsluch a nikto sa nad tým nezamýšľal.

Dnes je to inak?

Dnes si niektorí politici myslia, že sú nadľudia a je pre nich urážkou, keď im obyčajný vyšetrovateľ pošle predvolanie na výsluch. Pamätám si, ako mal jeden vyšetrovateľ vypočúvať prezidenta Gašparoviča. Ten sa vyjadril, že on u vyšetrovateľa vypovedať nebude, iba pred prokurátorom. Tento papalášizmus mi je strašne odporný.

Riešili ste aj Lexu?

Áno, zastavil som jedno trestné stíhanie, ktoré sa vrátilo na doplnenie vyšetrovania zo súdu. Išlo o kauzu krycie firmy. Zistil som, že Lexa, keď urobil jedno rozhodnutie, nebolo ošetrené nariadením, ale následne prijali nariadenie, ktoré to konanie oprávňovalo. Absentovala tam subjektívna, ale aj objektívna stránka trestného činu, konkrétne úmysel, aj následok. Lexa sa veľmi čudoval, že som to zastavil, že sa našiel vyšetrovateľ, ktorý dokázal niečo objektívne vyhodnotiť. Beriem to ako iróniu. Lexa mi bol odporný za to, čo všetko sa udialo a za ten telefonát, ktorý prebehol medzi ním a ministrom vnútra – vôbec som nepochyboval o tom, kto je Lexa.

Čo ste ešte vyšetrovali?

Napríklad podozrenie voči Pavlovi Ruskovi. Písal som aj žiadosť o jeho zbavenie imunity do parlamentu. Ale urobil som tam chybu, že som tam nenapísal len jeden skutok, pri ktorom sme mali najviac dôkazov, ale dal som im tam všetky. Potom to bolo celé zastavené. Dnes by som už pokračoval inak – predložil by som len žiadosť na skutok, ktorý bol najviac podložený.

Aké to bolo, keď nastúpil Tibor Gašpar?

Spoznal som ho na zahraničnej ceste v Paríži ako veľmi dobrého človeka a odborníka na svojom mieste. Tam sme si aj potykali. Keď som sa dozvedel, že on nahradí pána Šáteka, tak sa mi trochu aj uľavilo. Mohol tam prísť hocikto iný a o Gašparovi som nemal pochýb, že je to vhodný kandidát.

Nie je Gašpar zodpovedný za to, čo sa na NAKA deje? On je priamy nadriadený všetkých funkcionárov.

Aj preto som váhal s podaním trestného oznámenia. Určite za to nejakú zodpovednosť pociťuje, ale mám pochybnosť, či skutočne o všetkých  krokoch svojich podriadených vie. Som presvedčený, že by nesúhlasil s mnohými postupmi svojich podriadených. Keby to tak nebolo, bol by som ním osobne veľmi sklamaný.

Prečo potom teraz tú nevykonanú prehliadku obhajuje?

Pán Gašpar by nikdy nesúhlasil s nezákonným postupom. Ako má teraz vystupovať? Vychádza z informácií, ktoré mu poskytli podriadení. Nemá informácie, ktoré mám ja. Viete, ja mám tendenciu veriť ľuďom, ktorých poznám, až kým ma niečo stopercentne nepresvedčí, že som sa sklamal.

Úrad boja proti korupcii pod vedením Gašpara poriadne nevyšetril ani kauzu Gorila. Ako si na to spomínate?

Vyšetrovali sme myslím korupciu pri hlasovaní poslancov, kde sme ako jedného zo svedkov vypočúvali aj novinára Toma Nicholsona. Na výsluchu predložil spis Gorila, vtedy som ho mal prvýkrát v ruke. Keď som to čítal, ježili sa mi vlasy, aj tie, ktoré nemám. Bol som zarazený a celé sa mi to zdalo vyfabrikované. Spomínal sa tam Rejda, ktorého som poznal ako môjho dobrého kolegu policajta. S materiálom som hneď išiel s nadriadeným za Tiborom Gašparom, aby rozhodol, čo s tým. Dal to preverovať. Druhýkrát prišlo oznámenie od pána Holúbeka, v ktorom už boli vážne skutočnosti, ktoré bolo treba preveriť. Snažili sme sa preto zistiť, či SIS reálne odpočúvala daný byt alebo nie. Dlho sme sa s tým pasovali. Nechceli nám poriadne odpísať, ani nič potvrdiť. Keďže sme to chceli preukázať alebo vyvrátiť, tak som odporučil vyšetrovateľke, aby napísala na parlamentný výbor na kontrolu SIS, nech sa pozrie na to, či SIS koná zákonne, keď sa odmieta na otázky orgánov činných v trestnom konaní výjadriť. Do toho prišiel pokyn generálneho prokurátora Trnku, ktorý vec zastavil. Tým pre nás Gorila skončila.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo sa polícii nedarí pozatvárať veľké ryby?

Najťažšie sa dokazuje domáce násilie, pretože sa odohráva medzi dvoma ľuďmi a ak to nezanechá žiadne stopy, nemáte sa čoho chytiť. To isté platí aj o korupcii. Jeden aj druhý má pri korupcii nejaké očakávania. Ak sú obaja spokojní, tak nikto vám nič nenahlási. My sme si vždy na polícii hovorili, že inštitút agenta, to je inštitút nahnevaného občana. Vtedy príde niekto oznámiť korupciu, keď je naštvaný, že niekto od neho niečo prijal a nevybavil. Treba si vážiť občanov, ktorí prídu a nahlásia korupciu hneď, ako sa stretnú s požiadavkou. Oznamovateľov v poslednej dobe veľmi ubúdalo.

Ako ste si to vysvetľovali?

Tak, že ľudia, ktorí oznámili korupciu, tak vždy ich čakal nejaký postih, buď prišli o prácu alebo niečo iné. Veľmi si vážim odvážne oznámenie, napríklad to posledné od Zuzany Hlávkovej. Voči každému hneď nastanú útoky. Rátam, že aj voči mne nastanú, len aby ma spochybnili. Ľudia vnímajú ako korupciu aj papalášizmus. Napríklad tá smiešna kauza kapitána Danka. Aký to malo zmysel? Politici nemajú sebakontrolu a sebareflexiu.

Policajný prezident už na tlačovej besede povedal, že ste podozrivý z porušenia zákona o štátnej službe, lebo ešte keď ste boli v polícii, mali ste brať aj plat od nového zamestnávateľa, správcu Športovej haly.

Videl som tlačovú besedu a je mi to na smiech. Pán Gašpar mi telefonoval v nedeľu 19. marca podvečer s tým, že má od novinárov otázky, ktoré sa ma týkajú a chce si overiť, či niekto nezneužil moju identitu. Potvrdil som mu, že som podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Bolo mi na smiech, keď mi do telefónu tvrdil, že moje oznámenie nevidel, že sa o tom dozvedel až teraz na základe otázok od vás. Povedal som mu, čoho sa moje oznámenie týka. Veľmi ma zarazilo, keď mi povedal, či to nie je len reakcia na to, že som sa dozvedel, že som rozpracovávaný za dvojité zamestnanie. Naozaj sa za prípadný priestupok rozpracováva osoba?

A spáchali ste priestupok?

Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru som dal koncom augusta. Služobný pomer som ukončil k 1. októbru 2016. Takmer celý september som čerpal dovolenku a náhradné voľno zo zákona. V septembri som podpísal zmluvu o dohode na mesiac september, o  vykonaní práce podľa odpracovaných hodín. V septembri mi za odpracované hodiny na účet nabehla odmena presne 138,56 eur. Keby som mal na tieto veci žalúdok a vydržal ešte jeden rok a jeden mesiac, pri dovŕšení služby 25 rokov, by som mal výsluhový dôchodok približne o 120 eur vyšší. To hovorím len preto, aby ste si vedeli predstaviť, o koľko som si prilepšil touto „nezákonnou“ prácou, týmto podozrivým dvojitým zamestnaním a čoho som sa dobrovoľne vzdal. Počítal som s tým, že úlohou číslo jeden bude teraz moja diskreditácia. Preto som aj súhlasil s týmto rozhovorom. Aby si aj tí, čo ma osobne nepoznajú, mohli o mne urobiť obraz.

 

 

Robert Kaliňák

Teraz najčítanejšie