Nemecká tajná služba hovorí otvorene o ruskej hrozbe, naša len v náznakoch

Šéf nemeckej civilnej kontrarozviedky Hans-Georg Maassen len povedal to, čo európske tajné služby hovoria po anexii Krymu dlhodobo a otvorene.

„Rusko sa snaží destabilizovať západnú Európu cez kybernetické útoky aj dezinformácie,“ citovali Maassena svetové agentúry počas veľtrhu výpočtovej techniky CeBIT v nemeckom Hannoveri.

Podobne ako nedávno nemecká kancelárka Angela Merkelová, aj on pripustil, že Rusko sa môže pokúsiť ovplyvniť septembrové parlamentné voľby v Nemecku. Podľa neho záleží len na tom, či na to v Moskve bude politická vôľa.

„Vieme, že to vie, ale nevieme, či to budú chcieť. Nevieme, či tam pred nemeckými parlamentnými voľbami bude vôľa takto ich ovplyvňovať,“ citovala Maassena agentúra ČTK.

„Sú to kampane na ovplyvnenie verejnej mienky, či už sa odohrávajú v reálnom svete prostredníctvom ľudí, alebo v kybernetickom priestore, cez trollov alebo ich vlastné médiá,“ povedal šéf Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV).

Slovenské bezpečnostné zložky sa boja slova Rusko

O ruskej informačnej vojne minulý týždeň otvorene hovoril slovenský prezident Andrej Kiska. Slovenské bezpečnostné orgány podľa neho Slovensko pred touto hrozbou dostatočne nebránia.

„Nerobia skoro nič. Platí, čo som povedal pred rokom – sme terčom, ktorý sa nebráni. Nebránime to, na čom je založená naša bezpečnosť, prosperita a stabilita. Nerád, ale musím to povedať: správame sa absolútne nezodpovedne,“ povedal Kiska.

Slovenská polícia Denníku N v reakcii na jeho slová oznámila, že na boj proti propagande vyčlení 12 ľudí na oddelení počítačovej kriminality.

Keď sme sa spýtali Slovenskej informačnej služby a bezpečnostnej rady štátu, ako vnímajú hybridné hrozby z Kremľa, dostalo sa nám len veľmi všeobecnej a nekonkrétnej odpovede. Obe inštitúcie sa navyše vyhli konštatovaniu, že čelíme ruskej hrozbe.

Nič nehovoriaca SIS

„V roku 2015 pretrvávala snaha viacerých zahraničných spravodajských služieb o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek. Zaznamenaný bol aj nárast aktivít zameraných na ovplyvňovanie verejnej mienky. Napríklad v kontexte pretrvávajúceho napätia vo vzťahoch medzi Ruskou federáciou a Západom v roku 2015 venovala SIS pozornosť problematike snáh Ruskej federácie o ovplyvňovanie verejnej mienky na Slovensku a subjektom, ktoré sa na týchto aktivitách aktívne podieľali,“ citovala SIS zo svojej výročnej správy.

Ako a či vôbec sa ruské snahy o ovplyvňovanie verejnej mienky snaží obmedziť, už SIS nespresnila.

Hovorí len o rozvíjaní spolupráce s partnerskými spravodajskými službami z členských krajín NATO, EÚ a z niektorých ázijských krajín.

Slovenská tajná služba však pripustila, že „pozornosť venovaná Slovensku sa v danej oblasti mohla kvantitatívne i kvalitatívne meniť, a to najmä v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade EÚ, ale napríklad aj referendom vo Veľkej Británii či aktuálnym vývojom na východe Ukrajiny, v Sýrii a podobne“.

SIS svoje nekonkrétne vyhlásenie vysvetľuje tým, že „vo vzťahu k zahraničným partnerom SIS sa nemôže z taktických a strategických dôvodov vyjadrovať, aby túto spoluprácu a jej výsledky neohrozila“.

Tajomník bezpečnostnej rady sa diví Kiskovi

Rovnako nejasná zostáva aj činnosť Bezpečnostnej rady SR, ktorá sa má zo svojej definície podieľať na „vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky“, ako aj „návrhoch opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky“ a na „predchádzaní krízovým situáciám“.

„Informácie získané operatívnymi zložkami takzvaných silových rezortov, Národného bezpečnostného úradu a spravodajských služieb sú v ich pôsobnosti vyhodnocované a sú formulované opatrenia na eliminovanie rizík, ktoré majú potenciál ohroziť bezpečnostné záujmy štátu,“ napísal Denníku N tajomník bezpečnostnej rady Viliam Jasaň zo Smeru.

Nič nehovoriacu odpoveď, ktorá ani len nepripúšťa, že Slovensko je terčom kremeľskej hybridnej vojny, vysvetľuje tým, že „informácie takéhoto charakteru nemôžu byť poskytované verejnosti práve z dôvodu možného ohrozenia účinnosti prijímaných opatrení“.

Tajomník bezpečnostnej rady nás však uistil, že „monitorovacie, analytické a výkonné zložky, ktoré pôsobia v oblasti bezpečnosti, reagujú na nové riziká a aj zdokonaľovaním ich spolupráce je precizovaná funkčnosť bezpečnostného systému Slovenskej republiky“.

Samotné vyhlásenie prezidenta Kisku tajomníka bezpečnostnej rady Jasaňa prekvapilo. „Hlavne z toho dôvodu, že rokovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky sa zúčastňuje aj náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.“