Denník N

Prečo sa nacionalisti navzájom potrebujú

Blond je nová hnedá. Voz s Adolfom Hitlerom, Geertom Wildersom, Marine Le Penovou a Donaldom Trumpom na nemeckom karnevale. Foto – TASR/AP
Blond je nová hnedá. Voz s Adolfom Hitlerom, Geertom Wildersom, Marine Le Penovou a Donaldom Trumpom na nemeckom karnevale. Foto – TASR/AP

Nacionalisti nemôžu dosiahnuť globálny úspech, kým nevytvoria spoločnú agendu menej zakotvenú v miestnych hodnotách.

Na správach o ideologickom porozumení medzi Trumpovým stratégom Stevom Bannonom a francúzskou nacionalistkou Marine Le Penovou je niečo znepokojivé. Nie je nacionalizmus niečím, čo si ťažko rozumie s niečím spoza hraníc? Nie je medzinárodná solidarita exkluzívnym priestorom ľavičiarov volajúcich po spojení proletárov všetkých krajín? A nebojujú protielitárski nacionalistickí populisti proti vykoreneným a globalistickým elitám, ktoré stučneli vďaka cez­hraničnému pohybu kapitálu?

Ideologické opeľovanie

Odpovede na všetky tieto otázky sa vyjasnia, keď sa pozrieme na francúzske korene ideológie oboch týchto ľudí. Bannon údajne vyjadril obdiv k myšlienkam Charlesa Maurrasa, ideológa vichystického režimu kolaborujúceho s nacistami, ktorý rozlišoval „legálny štát“ predstavovaný vládou a zákonmi a „skutočný štát“ predstavovaný ľuďmi.
Marinina neter Marion Marechal Le Penová, jedna z hlavných postáv Národného frontu, o tomto delení s nadšením prehovorila v prejave pre Francúzsku akciu – nacionalistickú skupinu, kam kedysi patril aj Maurras.

Bannon taktiež citoval francúzsky román Tábor svätých od Jeana Raspaila, ktorý dlhodobo obdivuje aj Le Penová. Román z roku 1973 je často označovaný za rasistický a opisuje, ako imigranti z „tretieho sveta“ zaplavia Európu po tom, čo sa západní politici ukážu ako príliš slabí, aby ich zastavili.

Európski nacionalisti obdivujú istých amerických konzervatívnych autorov. Geert Wilders sa inšpiroval americkou pravicou. Jedna z prvých vecí, ktorú urobil pri zakladaní svojej strany, bola, že sa vybral do Ameriky, aby sa stretol s ľuďmi, od ktorých by načerpal myšlienky.

Toto cezhraničné ideologické opeľovanie nemusí byť prekvapujúce. Ale ľudia ako Bannon, Le Penová a Wilders hovoria voličom o krvi a pôde. Sľubujú, že im v prvom rade záleží najmä na ich krajine. Globalizmus a internacionalizmus sú pre nich vulgárne výrazy. Na rozdiel od socialistov, ktorí ľahko vytvárajú medzinárodné skupiny, sú nacionalisti „ľudia odniekiaľ“, zviazaní so špecifickým miestom. Nespolupracujú medzi sebou dobre.

V europarlamente sú rozdelení do dvoch frakcií. Tieto strany sa pravidelne nestretávajú – tohtoročný míting Wildersa, Le Penovej a Frauke Petryovej v Koblenzi bol výnimočným momentom, ktorý sa nemusí opakovať.
Pred voľbami sa lídri strán navzájom povzbudzujú na Twitteri, ale to nie je spoločná činnosť, skôr vyjadrenie nádeje, že aj v ich krajine sa bude nacionalizmu dariť.

Globalizácia nacionalizmu

„Z dôvodu rozdielnych nacionalistických agend sa zdá vytvorenie stabilnej a zjednotenej aliancie krajne pravicových strán veľmi nepravdepodobné,“ napísal o potenciáli „hnedej siete“ Leonid de Jonge z Cambridgeskej univerzity.
Nacionalistické a populistické strany sú skutočne veľmi rozdielne. Wilders nemá nič proti manželstvám gejov, pretože to by v Holandsku znamenalo politickú samovraždu. No na francúzskej pravici je to nepopulárna téma, a tak je Le Penová proti. Nigel Farage, bývalý líder UKIP, je otvorene proamerický, kým AfD pokúša vybalansovať priateľstvo s tlakom na menšiu americkú prítomnosť v Nemecku.

Údajne nacionalistické strany môžu miestnym voličom ponúkať miestne tradície, miestnych hrdinov a miestnu nostalgiu, ale odkazujú na rovnakú literatúru, ktorá kladie do kontrastu elity a národné záujmy, varuje pred nebezpečenstvami, ktorým čelia biele západné spoločnosti, kde dominuje kresťanstvo, volá po pevnejšom pute, spoločnom vnímaní nepriateľa a vzťahu, ktorý prekračuje úzke vlastenectvo. Nie je náhoda, že si Farage osvojil starý komunistický bojový pokrik o „svetovej revolúcii“, ktorá, ako hovorí, „sa prevalí cez zvyšok slobodného sveta“.

Globalizáciu nemožno oklamať či zahnať. Politické bitky moderného sveta sú globálne alebo aspoň mnohonárodné. Paradoxne, dnešné nacionalisticko-populistické strany nemôžu dosiahnuť globálny úspech, kým to otvorene nepriznajú a nevytvoria spoločnú agendu, ktorá bude menej zakotvená v miestnych hodnotách a viac v spoločnej ideológii. Centristické elity, ktoré majú túto výhodu a silné globálne štruktúry, zatiaľ dokážu nacionalistov udržať v situácii, že zaznamenajú len zopár náhodných miestnych víťazstiev.

© Bloomberg

Teraz najčítanejšie