Denník N

Čo by prezident Macron znamenal pre Francúzsko

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Le Penová v kampani hrdo odmieta spojenie s pravicou i s ľavicou, ale Macron sa rozhodol prihlásiť k obom. A to môže byť problém.

Nekonvenčná francúzska prezidentská kampaň ešte ani zďaleka nekončí, ale má jasného favorita: 39-ročného bývalého ministra Emmanuela Macrona, ktorý má v súčasnosti viac ako 60-percentnú šancu stať sa novým prezidentom. Ako by to vyzeralo?

V kampani a po nej

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prezident Macron by každému ponúkol niečo: je za globalizáciu i imigráciu, je proeurópsky i proreformný kandidát, ktorý oslovuje ľavicu i pravicu. Je populistický, ale je tiež členom vzdelanej elity. Je miláčikom mainstreamových médií a nádejou pre socialistov i pravý stred.

Ale keď sa kandidát dostane do Elizejského paláca, Macronov kult môže čakať tvrdý náraz.

Vďaka veľkorysosti ústavy piatej francúzskej republiky by mal prezident Macron na papieri v zahraničnej politike takú moc, o akej sa môže Donaldovi Trumpovi len snívať. Môže vyjednávať s inými štátmi, podpisovať zmluvy a rozhodnúť o vojne bez toho, aby musel konzultovať s parlamentom. Tohto globalistu a bývalého bankára by ostatné západné krajiny okamžite privítali ako partnera, ktorý dokáže zariadiť veci.

Lenže na domácej scéne je jeho pozícia oveľa vratkejšia. Francúzsky prezident vymenúva predsedu vlády a iných vysokých úradníkov, čo je jednoduchý proces, keď má prezidentova strana v parlamente väčšinu. Potom môže kontrolovať aj legislatívu. Ale Macronova stále sa rodiaca strana Vpred! ešte nikdy nikoho, ani Macrona, nepostavila ako kandidáta. Je možné, že množstvo súčasných poslancov za rozhádanú socialistickú stranu vymení dresy, ale aj tak sa súčasné francúzske mainstreamové strany štiepia a blížiace sa parlamentné voľby sľubujú skôr fragmentované a rozhádané Národné zhromaždenie než parlament oddaný Macronovej agende.

Aj keby sa mu podarilo parlament presvedčiť, dôležitejšou otázkou je, či jeho program dokáže prežiť súčasnú eufóriu. Je totiž ťažké preceniť výzvy, ktorým bude čeliť nový francúzsky prezident.

Francúzske problémy

V mnohých oblastiach nie je ďaleko k veľkému problému. Veľkou škvrnou na sociálnom tkanive je nezamestnanosť mladých. Desaťročia trvajúca systematická neschopnosť vytvárať pracovné miesta a asimilovať imigrantov spolu s častými odhaleniami korupcie verejných funkcionárov vyhnali veľkú časť voličov z náruče mainstreamových politikov. Mnohí vzdelaní profesionáli a podnikatelia odišli do Londýna, Bruselu a iných globálnych miest. Skrátka, francúzsky model inkluzívneho rastu založeného na masívnom štátnom sektore už dlho nefunguje. Cyklický rast pomohol k tomu, že francúzska ekonomika vyzerá lepšie, ale to je klamlivý obraz. Štát ovláda väčšiu časť ekonomiky než v akejkoľvek inej veľkej krajine, ale v oblasti možností a sociálnej mobility ponúka menej než kedykoľvek predtým.

Tieto problémy nevyrieši dočasné plátanie, ako to predvádzal socialistický prezident Francois Hollande, ktorého popularita spadla na dno.

Pokračovanie hollandizmu

Macron predstavil svoju ekonomickú politiku dva mesiace pred prvým kolom hlasovania. Nasledovali rýchle návrhy rôznych opatrení, ktoré spolu nevytvárajú koherentný obraz.

Macron chce napríklad presadiť jednotnú daň okolo 30 percent pre všetky príjmy z kapitálu, čo by vysoké francúzske daňové zaťaženie priblížilo priemeru EÚ. Aj podniková daň sa má v priebehu piatich rokov znížiť na priemerných 25 percent. Kandidát sľubuje program verejných investícií vo výške 50 miliárd eur a 20-miliardové škrty daní pre jednotlivcov i firmy. Cenou budú 60-miliardové úspory v štátnych výdavkoch. Macron sa tiež zaviazal znížiť rozpočtový deficit pod 3 percentá, čo je úniová hranica. Navrhuje viac flexibility pre zamestnávateľov, ale aj isté rozšírenie sociálneho štátu.

Niektoré jeho myšlienky vyzerajú sľubne, ale jeho činnosť asi nebude taká radikálna, ako naznačuje jeho rétorika. Macron je v zásade centrista, ktorý však svoju slávu založil na tom, že diskreditoval (centristický) francúzsky politický establišment. Výsledkom je viac centrizmu, hoci zabaleného do krajšieho papiera. Kým Marine Le Penová v kampani hrdo odmieta spojenie tak s pravicou, ako aj s ľavicou, Macron sa – na pragmatika asi neprekvapivo – rozhodol prihlásiť sa k obom.

„V snahe uspokojiť pravú stranu ľavice i ľavú stranu pravice by Emmanuel Macron priniesol veľmi neambiciózny program, ktorý by bol pravdepodobne pokračovaním hollandizmu,“ napísal denník Le Figaro, sumarizujúc pohľady vysokopostavených vládnych úradníkov, ktorí študovali Macronov program.

Porovnanie s Hollandom, pravdepodobne najnepopulárnejším prezidentom vo francúzskej histórii, nie je dobré znamenie. Ako Hollandov bývalý minister hospodárstva bol súčasťou tvrdo presadzovaného úsilia skrátiť 35-hodinový pracovný týždeň a premeniť pracovný trh na flexibilnejší. V záujme presadiť rozriedenú verziu pôvodného návrhu musela vláda prikročiť k špeciálnym právomociam, ktoré jej umožňujú obísť parlament a dokonca aj vlastnú stranu.

Rýchly vzostup i pád

V istom ohľade je Elyzejský palác začarovaným miestom. Rozsiahle právomoci vyplývajúce z ústavy a také neobyčajne opulentné a majestátne sídlo sťažujú francúzskemu prezidentovi a vôbec človeku udržať si pôvodný obdiv. A francúzski voliči prichádzajú o ilúzie rýchlo. Ako ukázali Nicolas Sarkozy i Francois Hollande, ich pád môže byť rovnako rýchly ako ich vzostup.

Jean-Luc Melanchon, krajne ľavicová hviezda a prezidentský kandidát, minulý víkend v Paríži pred desaťtisícovým davom volal po vzbure a „šiestej republike“, kde by moc nebola taká sústredená v rukách prezidenta.

Kandidát Socialistickej strany Benoit Hamon hovorí o niečom podobnom. A takéto hlasy budú len silnejšie.

Do prvého kola volieb, ktoré sa bude konať 23. apríla, je stále dosť času na prekvapenia. Kľúčová televízna debata dala voličom šancu porovnať si piatich kandidátov. (Analytik, ktorý by odpisoval republikánskeho kandidáta Francoisa Fillona, ktorý je predovšetkým húževnatý, by bol veľmi smelý.) Ale najväčším prekvapením týchto volieb môže byť, s akým málom sa budú musieť uspokojiť voliči, ktorí chcú zmenu.

Kandidát Macron si zatiaľ užíva úžasnú jazdu. Ale prezident Macron by ju nezažil: Ak nemôže urobiť zmenu zhora, nastolí ju ulica.

© Bloomberg

Autorka je komentátorka Bloomberg View

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie