Denník N

Putin nie je Hitler, ale klame rovnako

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Keď priveľa zavádzate, ľahko sa vo svojich lžiach stratíte.

Kým Vladimir Putin prekoná jarnú únavu, môžeme si čakanie na jeho plnohodnotný návrat skrátiť drobnou historickou paralelou.

Ak sa v slušnej spoločnosti o niekom dozvedia, že je klamár, viac už do slušnej spoločnosti nepatrí. Takýto ostrakizmus funguje ako varovanie u ľudí, pre ktorých nie je notorické luhanie bežnou výbavou. Sú však aj takí, čo klamú aj s vedomím, že ich iní prekuknú, ale je im to jedno. Pretože za podstatné považujú jediné – aby im verili ich nekritickí obdivovatelia a aby ich lži zneistili iných.

Preto Putin najskôr mohol tvrdiť, že o zelených mužíkoch na Kryme nič nevie, aby im o niekoľko týždňov odovzdával vyznamenania za službu vlasti. Preto pred anexiou Krymu mohol 4. marca 2014 vyhlasovať „pripojenie sa nechystá“ a tento týždeň sa po roku verejne priznať, že už od polovice februára 2014 anexiu pripravoval. Putin toto všetko môže, pretože vie, že v informačnom bordeli, ktorý tu Rusko rozpútalo, už len málokto dokáže sledovať všetky jeho zavádzania.

Mnohých v čase ulúpenia Krymu poburovali prirovnania k Mníchovu 1938. Hitler a jeho poskokovia sa pred ním tiež dušovali, že im ide len o mier, že nechcú vojnu. Len neustále stupňovali svoje požiadavky a šírili pritom rovnaký informačný smog ako dnes Rusko.

Keď západné mocnosti opustili Československo, ktoré sa vzdalo svojho pohraničia, a keď už Hitler dosiahol, čo v tej chvíli chcel, priznal 4. októbra 1938 v Karlových Varoch presne ako Putin dnes pravdu: „Teraz je tento kraj konečne, neodvolateľne a naveky vekov ríšskou župou nemeckého národa. Toto miesto už nikdy viac neopustíme. Dnes to môžem povedať otvorene. Ráno druhého októbra by sme sem vpochodovali, nech by sa stalo čokoľvek.“ (citované z David Vaughan, Slyšte můj hlas, Radioservis, 2014).

Putin nie je Hitler, ale klame rovnako.

Teraz najčítanejšie