Denník N

Budúci učitelia veria na konšpirácie. Vytvára to potenciálny priestor na extrémizmus, tvrdí vedkyňa

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Psychologička zistila, že časť študentov pedagogiky (budúci učitelia) verí na niektoré konšpirácie. Vedkyňa vraví, že študenti nevedia kriticky uvažovať a posudzovať dôveryhodnosť zdrojov. O politické dianie sa príliš nezaujímajú.

Proti alternatívnej medicíne bojujú farmaceutické firmy tak intenzívne preto, aby zakryli skutočnosť, že tradičná medicína nefunguje alebo funguje menej, pokrok v liečbe rakoviny, AIDS a iných chorôb sa zámerne zdržiava a vláda pred verejnosťou úmyselne zatajuje liečbu viacerých ochorení.

To je iba malý výber z konšpiračných presvedčení, ktoré mala časť študentov učiteľstva Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (UKF).

Vyplýva to z výskumu psychologičky Evy Ballovej Mikuškovej z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Autorka prednáša na Katedre pedagogickej a školskej psychológie Pedagogickej fakulty UKF v Nitre.

Článok vyšiel v januári v časopise Current Psychology, minulý týždeň o ňom informovala SAV.

Je to znepokojujúce

„Ak budúci učiteľ podlieha takýmto presvedčeniam, nie je to veľmi upokojujúce,“ povedala autorka pre Denník N. V článku ešte ráznejšie napísala, že je „znepokojujúce, ak budúci učitelia našich detí veria na konšpiračné teórie a sú obeťami najrôznejších kognitívnych chýb“.

Prvej štúdie sa zúčastnilo 119 študentov prvého a druhého ročníka bakalárskeho stupňa.

Autorka sa ich pýtala na najrôznejšie konšpiračné presvedčenia, ktoré sa týkali sprisahaní vlád, malých záujmových skupín, ktoré ťahajú za nitky svetových udalostí, sprisahaní o mimozemšťanoch alebo zámernom utajovaní informácií.

Racionálne uvažovanie

Študenti vyplnili viacero dotazníkov, ktoré merali, či uvažujú pomaly a rozumovo, alebo skôr rýchlo a intuitívne. Predstavte si tento slávny príklad: bejzbalová pálka a loptička spolu stoja 110 eur. Pálka stojí o 100 eur viac ako loptička. Koľko stojí loptička?

Takmer každému intuitívne napadne, že odpoveď je 10 eur. No nie je správna. Iba ľudia, ktorí sa nad príkladom pomaly a rozumovo zamyslia, si uvedomia, že intuícia im napovedala zle, lebo cena loptičky je päť eur.

Ballová Mikušková povedala, že takéto a podobné príklady skúmajú, „či ľudia pri riešení úlohy zapoja aj racionálne uvažovanie, či sa zastavia a overia si odpoveď, ktorá im napadne ako pravá. Lebo také odpovede obyčajne nebývajú správne. Dotazník meria schopnosť kognitívnej reflexie ľudí“, vysvetlila.

Sprisahania vlád a kontrola informácií

Študenti vyplnili aj ďalšie dotazníky, ktoré merali ich všeobecné kognitívne schopnosti (týkajú sa myslenia) a konšpiračnú mentalitu. „Viaceré zahraničné štúdie ukázali,“ vraví vedkyňa zo SAV, „že ľudia, ktorí veria jednej konšpiračnej teórii, majú tendenciu veriť aj iným sprisahaniam. Takýto všeobecný sklon dôverovať neovereným informáciám sa nazýva konšpiračná mentalita.“

Psychologička zistila, že študenti najviac verili na konšpirácie, ktoré sa týkali sprisahaní vlád či kontroly informácií. Dodala však, že „naši budúci učitelia dosiahli podobné výsledky ako iní študenti v zahraničí“.

Zároveň sa ukázalo, že „študenti, ktorí častejšie zapájali racionálne myslenie do riešenia úloh, podliehali konšpiračným teóriám menej“.

Kritické myslenie

Autorky sme sa spýtali, či by sa výskyt konšpiračných presvedčení medzi študentmi neznížil, ak by do výskumu zaradila aj ľudí z vyšších ročníkov.

Ballová Mikušková na to povedala: „Zo skúseností vieme, že keď sme pracovali s prvákmi alebo študentmi vyšších ročníkov, nebolo tam badať posun, čo sa týka rozvoja ich schopností kriticky myslieť. Aj preto, že také kurzy, ktoré by rozvíjali kritické alebo tvorivé myslenie, na univerzite nemajú. Je smutné, že ich učia iba obsah, ale kritické myslenie nerozvíjajú.“

Vedkyňa zo SAV považuje za mimoriadne dôležité, aby mali študenti – v tomto prípade budúci pedagógovia – kurzy kritického myslenia k dispozícii. „Aby sa naučili správne myslieť a naučili sa rozpoznávať zdroje informácií. Študenti nevedia, čo je dôveryhodný zdroj, a nevedia, ako si zdroje overovať.“

„Mám pocit, že od mojich čias sa v pedagogike veľa nezmenilo: stále sa kladie veľký dôraz na memorovanie a to, čo učiteľ povie, si študenti len zapíšu. Ale už sa nediskutuje, nepýta a nepochybuje. Kritické myslenie treba rozvíjať už od základnej školy.“

Slovenské podmienky

V druhej štúdii, ktorú Ballová Mikušková v článku opísala, sa zamerala na slovenské podmienky.

Necelé tri stovky študentov, v tomto prípade prvákov bakalárskeho stupňa, vystavila konšpiráciám a neovereným tvrdeniam, ktoré kolovali na slovenských weboch. V niektorých prípadoch sa týkali Slovenska, napríklad že revolúcia v roku 1989 nebola spontánna, ale pripravená akcia.

Autorka zároveň zisťovala, aké médiá študenti sledujú, či skôr bulvár, alebo seriózne médiá a či skôr noviny, alebo televíziu.

Ukázalo sa, že študenti príliš neverili na konšpirácie o globálnom otepľovaní alebo smrti princeznej Diany. Prevládali sprisahania vlád a farmaceutických firiem, ktoré zatajujú informácie a účinnú liečbu.

Bez záujmu o dianie vo svete

Prekvapivo sa ukázalo, že študenti, ktorí sledovali skôr seriózne médiá, viac verili na konšpirácie.

Zistenia si psychologička nevie celkom vysvetliť a špekuluje, že „ľudia hľadajú informácie všelikde, aj v serióznych médiách, ale informácií je tak veľa, že sa v nich stratia, a tak siahnu po konšpirácii, ktorá im na ne ponúkne uspokojujúcu odpoveď“.

Vedkyňa zo SAV však upozorňuje, že študenti sledovali médiá iba minimálne. „Najčastejšie si niečo v novinách prečítali alebo pozreli v televízii tak 2- až 3-krát za mesiac. Čiže závery z tejto štúdie sú orientačné, lebo vzorka, s ktorou som pracovala, neprejavovala nejaký väčší záujem o dianie vo svete a u nás.“

Keď učitelia škodia

Ballová Mikušková upozorňuje, že sa mení spôsob, ako konzumujeme správy. „Ľudia dnes uprednostňujú skratkovité správy. Je to titulok sem, titulok tam. Fungujú tak, že si pozrú facebook, aby zistili, čo je nové. Zaujímajú ich hotové instantné riešenia.“

Vedkyňa v článku hovorí, že učiteľ je stále vzorom a príkladom myslenia, a varuje, že „ak je neinformovaný, zle informovaný alebo má iracionálne predstavy, môže to byť škodlivé. Napríklad ak učiteľ verí na sprisahania, môže to byť nebezpečné, lebo to vytvára potenciálnu bázu pre extrémizmus a škodlivé správanie v oblasti zdravia a medicíny“.

Dostupné z: DOI: 10.1007/s12144-017-9561-4

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Hoaxy a propaganda

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie