Denník N

Dubovcová na rozlúčku: Ako krajina pravidelne zlyhávame

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Päť rokov stačí na to, aby človek ukázal, čo v ňom je. Preto sa Jana Dubovcová už neuchádzala o funkciu verejnej ochrankyne práv. Najviac ju mrzí, že na Slovensku stále diskriminujeme deti v prístupe ku vzdelaniu.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Päť rokov ste sústavne čelili problémom a sťažnostiam občanov. Zmenilo to váš pohľad na krajinu?

Ani nie. Slovensko som mala prečítané už predtým.

Aké teda je?

Sme krajina, ktorá má ešte čo robiť pre to, aby bola skutočne demokratická, a to aj napriek tomu, že to máme už dávno určené v právnom poriadku. Demokraciu však nerobí len právo, ústava, zákony, ale demokratické prostredie, ktoré krajina má. V tom máme ešte veľký deficit.

Čo o nás vypovedala migračná kríza, keď tu bolo na jednej strane množstvo ľudí ochotných pomôcť, no na druhej aj veľká nenávisť voči utečencom, ktorí sem napokon ani neprišli?

Svojho času som upozorňovala, že migračná kríza nebude veľkým problémom pre Slovensko, pretože sme neboli v trase migrantov. Ako plynul čas, väčšine ľudí je dnes jasné, že to bol politický marketing, na ktorý sme doplatili tým, že máme zúžené základné práva. Z politickej scény totiž vypukla propaganda, ktorá mohla vystrašiť veľkú časť ľudí. A to bolo využité na zmenu ústavy a zásah do základných ľudských práv, ktoré sme pod propagandistickým vplyvom hrozby migračnej krízy obmedzili. Vôbec to nebolo opodstatnené a ľudia to vtedy neprečítali. A ešte chvíľku potrvá, kým na to prídu v celom rozsahu.

Aká ďalšia téma tak polarizovala spoločnosť ako utečenci?

Spomínam si na referendum, ktoré sa volalo akože o rodine, no v skutočnosti bolo úplne o niečom inom. Vtedy sa naozaj polarizovala spoločnosť a verejní činitelia, ktorí majú vplyv na verejnú mienku, svoju úlohu nezvládli.

Čo referendum vypovedalo o krajine?

Poukázalo na to, že u nás je demokratické povedomie veľmi nízke.  Aj na migračnej kríze sme si mohli všimnúť, že väčšinu krajín, vrátane tých, ktoré majú skutočne s migráciou reálny problém, viedli ich verejní činitelia tak, že sa postavili k tejto téme čelom. Nepodporovali také vášne a strach či obavy z utečencov, ako sa to stalo u nás, kde títo ľudia ani neboli. Z tohto pohľadu naša krajina pravidelne zlyháva. Pravidelne zaujmeme iný postoj ako krajiny, ktoré majú demokraciu dlhšie a ich demokratické prostredie je vyspelejšie. My ako keby sme mali v prvom pláne postaviť sa vždy na opačnú stranu v týchto veciach. Je to veľmi zlé a oslabuje to našu pozíciu. Ekonomický vývoj je v krajinách dôležitý, ale v zlomových obdobiach nemá až taký vplyv na neskorší charakter krajiny. Z tohto dôvodu si myslím, že by sme nemali hľadieť len na euro, ale rozvíjať aj duchovné hodnoty spoločnosti.

Ekonomicky sa nám darí, ale čo sú tie oblasti, ktoré zanedbávame?

Každý by chcel počuť hierarchiu, či je to školstvo, zdravotníctvo alebo spravodlivosť. Ale tu zlyháva demokratické povedomie, a preto tu nefunguje dobre ani demokratický štát. Ak by sme mali dobré demokratické povedomie, tak ľudia si vyžadujú také fungovanie štátu, aby v ňom boli spokojní. Nám vlastne politici a verejní činitelia riadia štát tak, ako si myslia, že to má byť, podľa ich potrieb, a nie tak, ako si to prajú ľudia a čo oni potrebujú. Ľudia nedávajú objednávku na to, aby demokracia dobre fungovala.

Čo by teda ľudia mali robiť?

Občania nemajú len voliť, ale majú sa zúčastňovať na správe vecí verejných a majú dávať najavo, čo sa im páči a s čím sú nespokojní. Vidíme to aj teraz na amnestiách. Prišiel tlak  verejnosti a musia zrazu uhnúť aj politici, aj strana, ktorá doposiaľ blokovala riešenie amnestií, napriek tomu, že dlhé roky traumatizovali spoločnosť.

Dôverujete vládnemu návrhu riešenia?

Ako právnička by som si pri hlasovaní v parlamente vybrala opozičný návrh, ten sa mi zdá byť právne čistý.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Jana Dubovcová

Slovensko

Teraz najčítanejšie