Denník N

Ftáčnik so Smerom vôbec nerokoval, ako župan chce riešiť aj hlavnú stanicu

Milan Ftáčnik sa narodil 30. októbra 1956. Bol členom SDĽ, z ktorej v roku 2002 vystúpil a založil SDA. Strana sa v roku 2005 zlúčila so Smerom. Počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu bol ministrom školstva. V rokoch 2010 až 2014 bol primátorom Bratislavy, kde kandidoval ako nezávislý s podporou Smeru. Foto N – Tomáš Benedikovič
Milan Ftáčnik sa narodil 30. októbra 1956. Bol členom SDĽ, z ktorej v roku 2002 vystúpil a založil SDA. Strana sa v roku 2005 zlúčila so Smerom. Počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu bol ministrom školstva. V rokoch 2010 až 2014 bol primátorom Bratislavy, kde kandidoval ako nezávislý s podporou Smeru. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý primátor Bratislavy chce kandidovať na bratislavského župana ako nezávislý. Hovorí, že peniaze na kampaň od strán odmietne a zatiaľ ho žiadna strana nechce podporiť. Ako župan chce zredukovať osemročné gymnáziá, zlepšiť fungovanie integrovanej dopravy a opäť otvoriť otázky hlavnej stanice a filiálky, ktoré riešil ešte ako primátor.

Hovorili ste oficiálne alebo neoficiálne o kandidatúre so Smerom?

Nie, nemali sme žiadne kontakty, ani z mojej, ani z ich strany. Počul som, že zvažujú iných kandidátov. Ak by mali o mňa záujem, určite by ma oslovili. Ja som sa o tú podporu neusiloval, od začiatku som hovoril, že budem kandidovať ako nezávislý kandidát.

Postaví Smer vlastného kandidáta?

Neviem to odhadnúť. Počul som o viacerých menách, ale na konci dňa som zistil, že nebudú kandidovať.

Ani s pánom Glváčom ste sa nestretli? Rozišli ste sa v zlom?

Nie, nemyslím si. Je to v tom, že nechcem byť závislý od žiadnej politickej strany. Pritom úlohu politických strán v kraji rešpektujem. Ak Smer nepostaví svojho kandidáta na predsedu, predpokladám, že postaví kandidátov na poslancov, s tým, aby boli úspešnejší ako v posledných župných voľbách.

Nemôžu od vás ľudia čakať niečo podobné tomu, čo spravil starosta Starého Mesta po voľbách, keď povedal, že nie je až taký nezávislý, ako hovoril počas kampane?

To sa nestane, nič také okolo mňa nechodí.

Ako by mal vyzerať Smer, s ktorým by ste chceli spolupracovať?

To nie je len o Smere. V politike je veľa hrubosti a vulgárnosti, a to je vo všetkých stranách. Dnes je to o tom, kto hlasnejšie kričí. Ak toto je politika každej strany, nemáte pocit, že vás to uspokojuje. Ľudia sú frustrovaní, nevidia výsledky. Moja politika nie je pokrikovanie, chcem byť poctivý a prospešný pre ľudí.

Čo ste robili od odchodu z magistrátu?

Vrátil som sa na svoju materskú školu, Univerzitu Komenského. Vždy, keď som nebol úspešný v politike, vrátil som sa do školy a tam stále pôsobím. Pred rokom som dostal ponuku od ministra školstva ísť do reformného tímu. Venoval som sa aj Slovenskej informatickej spoločnosti.

Je minister školstva Plavčan reformný?

To nie je moja téma, dostal som požiadavku s tímom odborníkov predložiť ministrovi návrh reformy. Minister je reformný v tom, že dokázal poskladať pluralitný tím. Viem, že ste vy aj niektorí ďalší kritizovali, prečo idú ľudia robiť pre Plavčana. My nerobíme len preňho, ale pre krajinu. Je to spoločenská úloha. Minister Plavčan povedal, že chce znova otvoriť priestor na diskusiu, ako má školstvo dlhodobo vyzerať. To je reformný prístup. Keby to neurobil, nevznikne skupina ani dokument. Uvidíme, ako sa mu to podarí presadiť, keď prídu diskusie politikov vo vláde a v parlamente. Tam je jeho úloha kritická a kľúčová.

Ako by sa dotkli vaše vízie škôl v kraji?

Máme nadbytok kapacít stredných škôl. Bratislava má silnú stránku v tom, že má kvalitné stredné školy, najmä gymnáziá, ale aj odborné školy, ale kapacita nie je primeraná. V Bratislave je 20 percent osemročných gymnázií, ich podiel by mal podľa návrhu reformného dokumentu byť 5 až 10 percent. Majú byť pre najtalentovanejších žiakov. Musíme sa zamyslieť, kam naši absolventi odchádzajú po skončení školy, a sledovať, kde sa uplatnili a či pracujú v odbore. To je úplne iná informácia, ako keď viete iba to, že sú zamestnaní.

Chcete byť viac odborník alebo župan?

Župan je politik, ktorý má zastupovať záujmy celého kraja. Chcem byť politikom, preto som sa rozhodol kandidovať.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je pre vás župa atraktívna?

Zatiaľ sa nám nepodarilo presvedčiť ľudí, že má svoju funkciu. K župným voľbám chodia voliči málo, teraz parlament urobil pokus a spojil ich s voľbami do miestnej samosprávy. Úlohou reprezentantov žúp je presvedčiť ľudí, že to má zmysel, že nie všetky problémy sa dajú vyriešiť v hraniciach mesta. Do Bratislavy denne prichádza 150-tisíc ľudí a mesto samo nevie ovplyvniť, ako tí ľudia prídu – či na autách alebo verejnou dopravou. Preto spolu s krajom založilo Bratislavskú integrovanú dopravu, ale tam má silné slovo kraj. Ako primátor som sa pokúšal presvedčiť pána Freša, aby tam dal kvalitného človeka, dvaja riaditelia už však odišli. Chcem, aby sa integrovaná doprava rozvíjala lepšie ako doteraz. Stredné školy tiež zasahujú aj mimo mesta, berú žiakov zo širokého okolia.

Mali by sa župy zachovať?

Tak, ako to navrhoval pán Beblavý, zrušiť župy a dať kompetencie mestám – to nie je riešenie. Tie majú kompetencie v hraniciach mesta, presahy môžu riešiť len župy.

Ako budete financovať svoju kampaň?

Budú to prvé voľby, pre ktoré platí nový zákon: kampaň smiete financovať len z troch zdrojov. Môžete prijať peniaze od politickej strany – to neplánujem. Môžete ich prijať od právnickej osoby – ani to nevyzerá reálne. A potom od fyzickej osoby na transparentný účet.

Koľko chcete na kampaň minúť?

Plánujem menej nákladnú kampaň. Limit je 250-tisíc eur, na kampaň chcem dať maximálne polovicu z toho. Som dostatočne známy, myslím si, že sa nemusím predstavovať, ale chcem ľuďom povedať, čo im ponúkam.

Čo hovoríte na vašich protikandidátov? Nie je ich málo.

Mám zásadu nevyjadrovať sa k protikandidátom. Nerobím negatívnu kampaň, ale vysvetľujem, prečo chcem nahradiť župana Pavla Freša. Ostatných komentovať nechcem.

Čo urobil Frešo dobre a čo zle?

Vyčerpal svoje možnosti pri riadení kraja. Nevidím uňho nové nápady. Ako keby z neho v druhom období vyprchala energia. Menej komunikuje so starostami – až teraz sa zobudil, lebo je volebný rok. Rozdáva dotácie, prináša peniaze na opravy, zobral si veľkú pôžičku, ktorou chce dobehnúť, čo sa mu za sedem a pol roka nepodarilo urobiť. Teraz sa zdá, že je Frešo aktívny, ale cítim, že vnútorne nevidí, kam by chcel kraj ďalej potiahnuť. Urobil preň dosť, kraj sa stal ekonomicky stabilnejší, ale treba posunúť veci ako prepojenie mesta s okolím a integrovanú dopravu ďalej. Škandál pri obstarávaní v Divadle Aréna mi dokazuje, že už to ide dolu vodou. Nerozumiem, ako to môže obhajovať.

Vidíte pred voľbami aj jeho silnejší postoj voči kotlebovcom?

V tomto problém nemám, viem, že Pavol Frešo vystupoval pravidelne na výročí SNP v Bratislave, chodieval na oslavy oslobodenia Bratislavy. Frešo, tak ako ja, je antifašista a dáva to veľmi zreteľne najavo. Je to vec postoja a hodnôt – aj on, aj ja to máme v sebe.

Pomôže jednokolová voľba extrémistom?

Parlament sa rozhodol, že je to jednoduchšie. Ak v jednokolovej voľbe volíme primátora a nebojíme sa, že na čele veľkého mesta bude stať extrémista, prečo sa bojíme, že bude stáť na čele župy? Dvojkolová voľba bola vymyslená pre maďarský syndróm. Ukazuje sa, že skôr je dôvod na zjednotenie a na rovnaký systém voľby v mestách aj krajoch. Neviem, či to pomôže extrémistom – to ukážu voľby.

V zahraničí to proti populistom funguje.

Aj my máme dve kolá v prezidentských voľbách, lebo sa bojíme, aby náhodou v prvom kole nevyhral extrémista, ktorý najhlasnejšie kričí. Prezident má mať dôveru nadpolovičnej väčšiny, je to reprezentant nás všetkých, tam je dvojkolová voľba namieste.

Čo to urobí s voľbami v Bratislavskom kraji? Pri veľkom počte silných kandidátov môže rozhodnúť malý počet hlasov.

To sa môže stať aj pri primátorovi a tam vám to neprekáža. Vyhrá najlepší kandidát s najvyšším počtom hlasov.

Kto je váš favorit v Banskobystrickom kraji?

V banskobystrickej župe by mal kandidovať jeden silný demokratický kandidát.

Kto to je?

Ten, kto má najväčšie preferencie a má najväčšiu šancu poraziť Kotlebu – to by mal byť náš aj môj kandidát. Budem mu držať palce, nech to bude ktokoľvek. Záleží mi na tom, aby v tejto krajine vládli demokratickí politici a nerozrastal sa tu fašizmus.

Kritizujete integrovanú dopravu za Freša. Ako by ste ju vylepšili?

Chcem spraviť reálny prieskum dopravných potrieb obyvateľov, ako robili v Berlíne. Zmapovali si pohyb telefónov z dát od operátorov. Ak zistíte, že sa každé ráno pohybuje nejaký telefón z bodu A do bodu B, tak si môžete domyslieť, že ten človek chodí do práce. Dopravným prieskumom, kde sa skúmalo okolo 19-tisíc domácností, to neviete zistiť, ale z mobilov získate dáta od státisícov ľudí. Koľko ľudí prichádza, koľkí sa pohybujú v Bratislave, odkiaľ a kam cestujú – na základe toho sa dá urobiť omnoho lepší grafikon integrovanej dopravy. Tomu chcem prispôsobiť kapacity a nadväznosť spojov.

HB Reavis chce postaviť lanovku k autobusovej stanici. Kraj to chce zapojiť do integrovanej dopravy. Súhlasíte?

Prekvapilo ma to, bolo to asi predčasné vyjadrenie. Rozumiem, že sa rieši dopravná obsluha územia, ktorá sa dá ťažko riešiť klasickou dopravou, a developer hľadá iné riešenie.

Bolo by to prospešné aj pre obyvateľov a nielen pre developera?

Musíme počkať na riešenie. Ak by to odľahčilo súčasné cesty, stálo by to za to. Odľahčíte cesty pre tých, ktorí musia chodiť autom, lebo rozvážajú deti do školy alebo manželku do práce a idú viacerí v aute.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kým ste boli primátor, hovorilo sa aj o novej stanici Bratislava filiálka. Primátor Nesrovnal ju má ako prioritu. Podporíte jej vznik?

Na ministerstve dopravy riešia, či potrebujeme filiálku, aké vlaky tam majú chodiť a ako sa ľudia dostanú zo stanice ďalej. Ak by tento uzol odľahčil stanicu, Račiansku a iné cesty, poďme o tom rozprávať. Zatiaľ to nevieme a iba si to myslíme. Teraz je územie filiálky nevyužité, preto musí štát zvážiť, či tam bude stanica alebo niečo iné.

Ani projekt hlavnej stanice sa stále neposunul ďalej.

Vyšumel ako mnohé iné prísľuby primátora Nesrovnala. Sľuboval, že tam bude všetko inak. Ukazuje sa, že mal len silné reči a nevypovedal zmluvu – počkal, kým sa skončí, a nič sa nedeje. Nepočul som o žiadnej architektonickej súťaži, rokovaniach so železnicami, ako riešiť to, že na budovu má investor stále zmluvu na 50 rokov. Nevidím žiadnu aktivitu zo strany mesta.

Majú sa teda obyvatelia pripraviť, že ďalších 20 rokov sa so stanicou nič nestane?

Verím, že nie, že sa nájde riešenie, len mesto ho nehľadá. Pokúsim sa to urobiť napriek tomu, že stanica patrí železniciam spolu s mestom a formálne s tým župa nič nemá, ale je to dôležitý dopravný uzol pre celý región.

Prispeli by ste peniazmi? Alebo ako by ste sa zapojili?

Župa bude aktívna v tom, kto, ako a čo tam môže urobiť. Je to otázka pozemkov, zmluvy s investorom. Tieto vzťahy musíme rešpektovať a zohľadniť ich v riešení.

Chcete presunúť správu ciest II. a III. triedy z mesta na župu. Dali by ste však za súčasnej situácie mestu peniaze na ich opravu?

Župa pod Frešovým vedením raz prispela, keď chcela byť za dobrú, potom neprispela a potom zasa prispela mestským častiam. To je politika, ktorej sa nedá rozumieť. Toto je problém, že v každom inom kraji riešia cesty II. a III. triedy župy, iba Bratislava od roku 1990 má cesty vo vlastníctve aj v správe, ale anomália je, že nemá na ne peniaze. Teraz už však ani župa na cesty nemá peniaze. Zmenil sa systém výberu cestnej dane a župa už nedostáva toľko peňazí, aby mohla dávať ďalej. Nehovorím o presune ciest na župu, ale o tom, že potrebujeme nájsť systémové riešenie.

Polícia v týchto dňoch oznámila dva prípady korupcie starostov – z Devínskej Novej Vsi a Kalinkova. Je korupcia v samospráve veľké lákadlo?

Kandidoval som ako primátor s myšlienkou otvorenej samosprávy a to isté budem robiť na župe. Na meste sme prijali protikorupčné minimum podľa odporúčania Transparency International a vďaka tomu sa mesto posunulo na štvrté miesto v rebríčku transparentnosti na Slovensku. Pod vedením primátora Nesrovnala, pre ktorého to nie je taká priorita, kleslo hodnotenie dole. Netolerujem korupciu a takto budem postupovať aj na župe.

Nestretli ste sa s korupciou na magistráte?

Mal som protikorupčnú linku, na ktorú mohol ktokoľvek zavolať. Počul som rôzne veci na môjho predchodcu a ďalších reprezentantov mesta. Keď som prišiel, povedal som, že zmeníme konkrétne procesy, aby korupcia nebola možná; napríklad som si osobne zobral podpisovanie všetkých záväzných stanovísk, aby som mal istotu.

Na vás netlačil nikto, neponúkali vám alebo vašim spolupracovníkom niečo? Za Nesrovnala sa objavila nahrávka, na ktorej jeho poradca ponúkal poslancom miesta v mestských podnikoch, ak ho podporia. U vás naozaj nič podobné nikdy nebolo?

Keď sa veľká spoločnosť opýtala, ako nám môže pomôcť, lebo mali pocit, že mesto im vyšlo v ústrety a nejako riešilo ich problém, povedal som: prispejte mestu na oslavy Silvestra. Ak sa rozhodli, tak prispeli, oficiálne, darovacou zmluvou. To bol môj spôsob, ako pomôcť mestu. Metódy, ktoré sa objavili za Nesrovnala, absolútne neakceptujem. Z jeho strany je to jednoznačné zlyhanie. V živote by som poslancov nekupoval.

Nie sú pre budúcnosť aj dary z vďačnosti trochu sporné?

Keď sa snažíte darom ovplyvniť výsledok, je to korupcia. Ak pomôžete mestu v organizácii verejného podujatia, nevidím na tom nič zlé. Mesto na to nemalo peniaze, bez toho by sme také Silvestre, aké boli, jednoducho nerobili. Vždy sa našli podporovatelia, ktorí pomohli. Robilo sa to aj za môjho predchodcu, nikdy som to nebral, že je to niečo za niečo. Keď mali nejaké podanie, bolo posúdené. Nikto nikdy nepovedal: „Pomôžeme vám so Silvestrom a vy nám za to niečo dajte.“

Ak v župných voľbách nevyhráte, zvažujete aj ďalšie voľby primátora alebo vyššiu politiku?

To vám poviem v novembri, teraz sa usilujem o zvolenie za župana a ďalšie plány nemám.

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie