Zomrel kritik Mečiara a svedok v kauze únos František Gaulieder, zrazil ho vlak
Gaulieder odporoval Mečiarovi a HZDS ho za to protiprávne vylúčilo z parlamentu. Jeho prípad bol spolu s únosom a vraždou Remiáša najvážnejším porušovaním práva a demokracie za mečiarizmu.
Ako poslanec bol pomerne nenápadný, keď však začal v polovici deväťdesiatych rokov odporovať autokratickému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, stal sa nakrátko symbolom boja proti mečiarizmu. Práve jeho príbeh potvrdil, že režim neváhal porušovať zákony a práva oponentov. František Gaulieder (66) podľa TV JOJ zomrel pod kolesami vlaku v sobotu nadránom pri Trnovci nad Váhom v okrese Šaľa.
Neďaleko miesta našla polícia auto, v ktorom boli jeho doklady. Príčina nešťastia zatiaľ jasná nie je.
Gauliederovi, ktorý bol nezávislým poslancom v Galante, sa v poslednom čase vyhrážali. Okrem nábojníc, ktoré dostal poštou, mu v pondelok k domu cez plot niekto prehodil mŕtvu čiernu mačku. Gaulieder o tom hovoril tento týždeň lídrovi Obyčajných ľudi Igorovi Matovičovi. Ten v nedeľnej televíznej debate na TA3 upozorňoval, že zosnulý čelil vyhrážkam dlhodobo a minister Kaliňák tomuto úmrtiu nevenuje dostatočnú pozornosť.
Polícia sa k detailom prebiehajúceho vyšetrovania zatiaľ nevyjadruje. Jasné je, že Gauliedera zrazil vlak; ako strávil posledné hodiny života, musí teraz prešetriť polícia.
Matovič spochybňuje, že by si človek ako Gaulieder sám siahol na život. Aj poslanec Ján Budaj (OĽaNO), ktorý sa s ním stretol minulý týždeň na sympóziu Etika a politika, hovorí, že Gaulieder chcel kandidovať do župných volieb a nepôsobil dojmom človeka, ktorý by chcel sám skoncovať so životom.
V deň únosu sa stretol s Lexom
František Gaulieder bol jedným z lídrov Novembra v Galante a ako nominant VPN sa stal šéfom vtedajšieho národného výboru. Po rozpade VPN sa pridal k HZDS, no od začiatku kritizoval, že Mečiar dával do popredia Ivana Lexu.
„Vždy som bol principiálny, mal som svoj názor a nikdy som nebol servilný. A ľudia ako ja neboli až tak blízko k Mečiarovi. Mal som na neho svoj pohľad, akceptoval som ho ako predsedu hnutia, ale niekoľkokrát som v rozhovoroch s ním naznačil niektoré veci, ktoré sa mi nepáčia,“ spomínal v decembri minulého roka pre Denník N, keď uplynulo 20 rokov, odkedy ho protizákonne zbavili mandátu.
Po otvorených sporoch o Lexovi a štýle vládnutia HZDS sa poslanec zastával prezidenta Michala Kováča, odmietol v parlamente čítať správu tajnej služby, ktorá kritizovala bývalého riaditeľa Vladimíra Mitra a kriminalizovala opozíciu, a ako člen výboru ju aj odmietol podpísať.
Bol dokonca podľa svojich slov očitým svedkom rozhovoru na úrade vlády, ktorý by mohol odhaliť, kto vlastne vymyslel únos Michala Kováča mladšieho. Výpoveď Františka Gauliedera by mala byť v dosiaľ utajovanom spise ku kauze únos. O to paradoxnejšie je, že jeho smrť prišla práve v čase, keď sa Mečiarove amnestie stali celospoločenskou témou a existuje šanca, že sa ich zrušenie podarí v Národnej rade presadiť.
V deň únosu prezidentovho syna 31. augusta 1995 sa Gaulieder v parlamente stretol aj s Lexom. „Povedal som mu: bola to profesionálna myšlienka, ale amatérsky zbabraná. Nechcem použiť tie oplzlé slová, ktoré mi povedal, ale pýtal sa ma, či si myslím, že ho dal uniesť,“ opisoval Denníku N Gaulieder, ktorý bol odvtedy presvedčený, že Lexa za únosom bol. A netajil sa s týmto názorom ani v HZDS, z ktorého vystúpil.
Video: Gaulieder: Lexa robil to, čo Mečiarovi na očiach videl
Autorka: Martina Koník
Gašparovič sa mu neospravedlnil
Nasledoval exemplárny trest: strana ho s odvolaním sa na list, ktorý údajne podpísal, proti jeho vôli zbavila poslaneckého mandátu.
Za hlasoval napríklad aj súčasný sudca Ústavného súdu Peter Brňák, ktorý má teraz posudzovať zrušenie amnestií. V pléne sa Gaulieder ešte predtým pýtal mečiarovcov na privatizáciu, protiústavnosť prijímaných zákonov či zakrývanie závažných trestných činov.
Deň po vylúčení z parlamentu mu niekto na dvor dal bombu, ktorá v noci explodovala. Našťastie, nikoho nezranila, aj keď ju položili hneď vedľa plynovej prípojky.
Gauliedera teda z parlamentu vylúčili a Ústavný súd potvrdil, že protizákonne. Keďže už však jeho mandát uplynul, do Národnej rady sa nevrátil. Pracoval v Telekome ako šéf odboru bezpečnosti a od roku 2014 ako nezávislý poslanec v galantskom zastupiteľstve.
„Gašparovič sa mi nikdy neospravedlnil za to, čo urobil – on bol v prvom rade zodpovedný za moje vylúčenie z parlamentu. Bol predsedom parlamentu, ktorý nemusel zaradiť tento bod do programu rokovania. A on bol vykonávateľom želania Vladimíra Mečiara,“ spomínal v decembri. Neospravedlnil sa mu ani nikto ďalší zo 77 koaličných poslancov, ktorí ho za jeho názory vyhnali z parlamentu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
