Denník N

Socialistickú ženu zachraňovala pred nudou móda z časopisov

Jeden z modelov Vlasty Hegerovej. FOTO - KAROL KÁLLAY
Jeden z modelov Vlasty Hegerovej. FOTO – KAROL KÁLLAY

Šikovné ženy sa nevedeli dočkať časopisu Móda a hlavne jej strihovej prílohy, podľa ktorej si mohli ušiť nekonfekčné oblečenie.

Môžeme hovoriť o móde v období socialistického Československa? V časoch, keď cieľom odevnej výroby bola masová odevná konfekcia vyrábaná v tisícoch kusov? V krajine, ktorá bola takmer sebestačná a kde import tvoril len nepatrné percento predaja?

Ideál spoločenskej rovnosti narúšali špecifické potreby jednotlivcov, či už tých, ktorí mali na to pozíciu a peňaženku a využívali ponuku špičkových pražských salónov ako Styl, Eva, Diplomat. Alebo kreatívne ženy so šijacím strojom a šikovnými rukami, ktoré pravidelne túžili po strihovej prílohe Burdy, alebo aspoň slovenského časopisu Móda.

Módna žurnalistika

Na prvý slovenský módny časopis si museli počkať do roku 1949, jeho názov bol Mariena. Vydávalo ho vydavateľstvo Živena, ktoré patrilo Zväzu československých žien. Časopis vychádzal mesačne, avšak len rok. Už od roku 1950 ho nahradil časopis Móda – textil. V roku 1961 zmenil názov na Naša móda a od 1968 vychádzal pod krátkym názvom Móda.

V časopise sa pravidelne objavovala produkcia domácich vývojových závodov a priemyselných podnikov. Keďže rozsah stránok časopisu v priebehu rokov rástol, a povolený počet strán módy z kapitalistickej cudziny bol limitovaný, bolo potrebné získať i viac modelov na prezentáciu. Preto sa redakcia rozhodla rozšíriť ponuku modelov zriadením vlastného vývojového centra.

Prvýkrát v roku 1969, od roku 1970 však modely s označením „redakcia“ boli súčasťou každého čísla. Rovnako ako pre Módu začali vznikať vlastné modely i pre časopis Dievča, ktorý bol určený pre mladú generáciu od 14 rokov.

Z ateliéru do časopisu

Vlasta Hegerová absolvovala brnenskú Školu umeleckého priemyslu a od roku 1954 pracovala vo vývojovom ateliéri Textilnej tvorby, najskôr v Prostějove, neskôr v Bratislave. No keď bratislavskú pobočku Textilnej tvorby zrušili, v roku 1961 nastúpila do redakcie časopisu Naša móda.

Vlasta Hegerová: Trojdielny dámsky komplet z červeného žoržetu, pre vývojovú dielňu časopisu Móda, 1982. FOTO - IVAN KOSTROŇ
Vlasta Hegerová: Trojdielny dámsky komplet z červeného žoržetu, pre vývojovú dielňu časopisu Móda, 1982. FOTO – IVAN KOSTROŇ

Pracovala najskôr ako redaktorka, kresliarka a aj ako grafická dizajnérka. Po vzniku vývojového strediska sa stala jeho návrhárkou.

„Keďže Móda patrila vydavateľstvu Slovenského zväzu žien, hlavnou požiadavkou bola tvorba pre socialistickú ženu. Mala byť jednoduchá a skromná, ostrým zrakom sa sledovali modely i manekýnky. Obsah časopisu sa odvíjal od plánov na jednotlivé ročné obdobia. V každom čísle dominovala „nosná“ téma mesiaca – dovolenky, hory, kostýmy, spoločenské príležitosti,“ spomína si na tie časy Vlasta Hegerová.

Vlasta Hegerová (1931 – 2014) bola jednou z najvýraznejších osobností slovenskej odevnej tvorby svojej doby. Absolventka ŠUP v Brne pracovala ako návrhárka v Textilnej tvorbe v Prostějove, od roku 1958 v jej bratislavskej pobočke. Od roku 1961 pracovala ako redaktorka a výborná kresliarka pre časopis Naša móda.

Keď časopis zmenil názov na Móda, vznikol tu i vývojový ateliér, kde pôsobila až do roku 1986 ako návrhárka. Jej kresby sa objavovali i v ďalších periodikách, príležitostne spolupracovala na tvorbe kostýmov pre televíziu a divadlá.

Každý mesiac vznikalo pre časopis desať až dvadsať modelov. Šili sa priamo v dielni, kde sa na ich výrobe podieľal tím krajčírok, strihačka a vedúca dielne. Strihová príloha, ktorá bola tiež súčasťou časopisu, inšpirovala ženy v celom Československu, okrem toho sa vozila i do ďalších krajín východného bloku – do ZSSR, NDR, MĽR. Náklad časopisu sa v roku 1990 vyšplhal až na 150-tisíc kusov mesačne.

Žiadna masovka

Hegerová bola brilantnou kresliarkou, svoju kresbu prispôsobovala téme, v priebehu rokov tiež menila jej charakter. Jej návrhy majú síce príznačný duch praktickosti, zároveň však uprednostňovala hravý detail a variabilitu jednotlivých odevných častí.

„Mojím návrhárskym vyznaním bola a je jednoduchosť. Mnohoročné skúsenosti ma priviedli k názoru, že móda je pre módychtivé ženy akousi opornou paličkou, pomocou ktorej možno zvyšovať sebavedomie. Svoje zohrávajú aj spoločenské konvencie. Nič sa však nesmie preháňať,“ hovorí Vlasta Hegerová.

Modely, ktoré tu vytvorila, neboli určené na sériovú výrobu. Tým pádom neboli limitované parametrami masových kolekcií. Boli to solitéry, ktoré ukazovali to najlepšie z domácej módnej ponuky. Inšpiráciu čerpali z množstva zahraničných časopisov, ktoré redakcia objednávala, ale aj pri priamych návštevách pražského ÚBOK-u (Ústavu bytovej a odevnej kultúry), ktorý určoval trendy pre Československo.

Anonymná návrhárka

Vlasta Hegerová bola pri našich osobných stretnutiach vždy veľmi skromná, od prvej návštevy dávala najavo svoje rozpaky, prečo jej prácu považujem za dôležitú. Svoje modely nenosila (vraj nebola konfekčná veľkosť) a v jej domácom archíve sa zachovalo len zopár módnych kresieb (aj to bolo skôr vecou náhody).

Takmer dvadsať rokov v oblasti odevnej tvorby zaznamenávali však fotografie Karola Kállaya, uverejňované pravidelne na stránkach časopisu. Úloha módneho návrhára bola „službou“, na dizajnérskych pozíciách sa individualistické maniere neakceptovali.

Priestor pre menší „experiment“ bol v niektorých ateliéroch vývojových centier (napríklad Móda, Vývojové centrum Makyty Púchov v Bratislave, ÚĽUV).

Redakcia a vývojový ateliér sa tak stali zaujímavou platformou pre profesionalizáciu úzkej skupiny odborníkov – pre prácu redaktoriek, fotografiek a fotografov, návrhárok, ale i ďalších technologických odborníkov. A časopis sa stal „výkladnou skriňou“ československej odevnej tvorby.

Vlasta Hegerová (1931 – 2014) bola jednou z najvýraznejších osobností slovenskej odevnej tvorby svojej doby. Absolventka ŠUP v Brne pracovala ako návrhárka v Textilnej tvorbe v Prostějove, od roku 1958 v jej bratislavskej pobočke. Od roku 1961 pracovala ako redaktorka a výborná kresliarka pre časopis Naša móda. Keď časopis zmenil názov na Móda, vznikol tu i vývojový ateliér, kde pôsobila až do roku 1986 ako návrhárka. Jej kresby sa objavovali i v ďalších periodikách, príležitostne spolupracovala na tvorbe kostýmov pre televíziu a divadlá.

Kultúra

Teraz najčítanejšie