Má 34 rokov a hip-hop ho živí: Žiaden hlupák by to nedokázal

Čašník v bistre v centre Bratislavy spoznáva Supu ihneď po tom, čo si sadáme za stôl. „Teším sa na nový album,“ prihovára sa mu. „Vďaka,“ odpovedá Supa zdvorilo. „Ale už vyšiel,“ dodáva tichšie, keď sa čašník stratí za barom.

Album Čierne dni handlovského rapera, ktorý má v občianskom preukaze napísané meno Vladimír Dupkala, uvádzali hip-hopové portály s prívlastkom najočakávanejší album roka.

On sám o až takej veľkej udalosti nehovorí. „Avizoval som, že ten album vydám, asi preto naň všetci čakali,“ hovorí s nadhľadom.

Čierne dni sú jeho prvý sólový projekt a vyniesli mu štyri nominácie na ceny RadioHead Awards, okrem žánrovej hip-hopovej kategórie aj za album, singel a debut roka.

Prvý singel Krekáč rotuje v dennom vysielaní na Rádiu_FM a na youtube má viac ako 300-tisíc videní.

Mamy z továrne, otcovia z baní

Supa pochádza z Handlovej, kde s ďalším raperom Delikom a producentom Jozefom Engererom založili formáciu Moja reč. Banícke mesto „bloknutých kariet a roztrhaných šrajtoflí“, ako o ňom hovorí v skladbe Krekáč, je silne prítomné v jeho textoch a spolu so ženami a láskou k nim je to asi najsilnejší motív albumu.

Niekto by zrejme povedal, že vo svojej tvorbe pracuje so sociálnou tématikou, pravdou však je, že Supa skôr hovorí o tom, čo v Handlovej zažíval každý deň.

O „mamách z továrne a otcoch z baní“ rapuje bez príkras, čo dokazuje aj jeho obraz typickej nedele, v ktorom sa starnúca matka s veľkým zadkom motá okolo umasteného sporáka a otec klepe ohorky do popolníka.

Redaktor hip-hopového portálu artattack.sk Miro Gajdoš vraví, že práve texty sú dôvodom, prečo je Supov rap uveriteľný.

„Je ľudsky prijateľný, on sa na nič nehrá. Vie pomenovať problémy, či už vo vzťahoch alebo v sociálnej téme. Nikdy to nie je kolotočiarska vec.“

Supovu povesť jedného z najlepších slovenských hip-hopových textárov potvrdzuje aj jeho kolega Vec, ktorý o ňom povedal, že „číta strašne veľa kníh a je to počuť.“

Rapovať v 50ke? To asi nie

Supa neexperimentuje len s textami, na Čiernych dňoch mieša aj hudobné žánre. Singel Krekáč má silnú gitarovú linku, na albume nájdete tanečné veci či dokonca takmer metalovú skladbu. Podľa Mira Gajdoša v tom zohráva rolu aj to, že v začiatkoch kariéry vystupoval so živou kapelou a s muzikantmi robí dodnes.

Nad tým, čo na ľudí môže zabrať, Supa až tak nepremýšľa. „Nepoužívam modely popu, kde stačí, že vieš ako tak spievať. Nemusíš si vedieť robiť texty, ani hudbu, ani vokálové linky. Kúpiš si skladbu na kľúč a všetko vybaví producent. V hiphope sme hrdí na to, že si píšeme texty sami. Úplne geniálni ľudia ako Vec si robia sami aj hudbu.“

Raper z Handlovej vydal svoj sólový debut ako tridsiatnik a pripúšťa, že to na ňom môže byť počuť. „Každý dospieva v inom veku a vek nemusí reprezentovať to, čo majú ľudia v hlave. No ja viac rozmýšľam a je pravda, že Čierne dni sú tématicky iné ako staršie albumy Mojej reči.“

Dokedy sa dá vlastne rapovať, zatiaľ povedať nevie. „Rozmýšľam nad tým často, keďže mám 34. Sú raperi, ktorí majú cez štyridsať a rapujú stále, sú takí, ktorí majú päťdesiat. No ja si neviem predstaviť, že by som v päťdesiatke vybehol na pódiu. Kto by bol na to zvedavý?

Živí ho rap. A káblovka

Supa patrí medzi približne desiatku slovenských rapových interpretov, ktorí sa hudbou dokážu aj reálne slušne uživiť. „No zároveň mám s otcom takú malú firmu, poskytujeme káblovku, aj keď tento rok ju už asi dáme preč,“ hovorí.

„Chodím mu pomáhať, lebo to nemá robiť kto iný. Takže jeden deň hrám koncert pre osemsto ľudí a na druhý deň leziem po stĺpe alebo zvoním u niekoho a pýtam sa ho, či mu ide obraz. Viackrát sa mi stalo, že som bol u niekoho doma, a z izby hrala Moja reč.“

Zarobiť na rape sa podľa neho dá. „Zober si, že cédečko som si vydal sám. Samozrejme, nejaké percentá odvediem ako daň. No dostaneš zaň jedenásť eur. Ten, čo ho predáva, si nechá tri či štyri, a zvyšok ide mne. Keď predáš štyritisíc kusov, tak už z toho máš nejaké peniaze. Samozrejme, k tomu merchandising, na tom sa dá tiež dobre zarobiť, spravíš nejaké koncerty, aspoň štyri do mesiaca, tak je to úplne v pohode. Je to o tebe a tvojej šikovnosti, ako sa ti chce makať.“

Rytmus je najväčší profesionál

Supa má svoju pozíciu na slovenskej hip-hopovej scéne, no k úplnému mainstreamu nepatrí. Koniec koncov, jeho skladby sa zatiaľ dostali len do Rádia_FM. Na nejaké módne opovrhovanie komerciou sa však nechytá, kopnúť si nepotrebuje ani do Rytmusa s Kontrafaktom.

„Kto chce, aby ho poznalo čo najmenej ľudí?“ pýta sa. „Každý, kto vydá cédečko, ide komerčnou cestou, lebo ho chce predávať. Niekedy sa mi zdá, že keď o sebe niekto hovorí, že je underground, je to len výhovorka za to, že nie je úspešný.“

Rytmus je podľa neho najväčší profesionál, ktorý nikdy nevidel veci v malom. „Rozdiel medzi nami je podľa mňa v textoch. Moje sú prepracovanejšie. Každý by mal rozvíjať to, čo mu ide moje najlepšie. V mojom prípade sú to texty, v Rytmusovom prejav, ktorý má silný a dobrý.“

Ľudia si podľa neho hip-hop spájajú so vzájomnými útokmi, no málo si všímajú, že to je zároveň žáner, kde spolu interpreti najviac spolupracujú. Najhorším stereotypom však podľa Supu je, keď niekto povie, že rap vlastne robia len hlupáci.

„Veľa ľudí, čo robí hip-hop, sa snaží jazyk ohýbať, žijeme ním, hľadáme v ňom niečo nové. To úplný hlupák robiť nemôže.“