Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Aj mladí chcú čítať tlačené noviny. Desať postrehov o budúcnosti médií

Foto: Digital Media Strategies
Foto: Digital Media Strategies

1. Video: Na dĺžke záleží

Asi v súčasnosti niet konferencie o digitálnych médiách, na ktorej by sa medzi najdiskutovanejšími témami neobjavila téma online videa. Podľa odhadov bude do roku 2017 až 69 percent prenesených dát tvoriť video.

Na webe sa dĺžka videí zmenšuje. Kým pred rokom malo priemerné video viac ako päť minút, dnes má menej ako štyri. Mediálne spoločnosti sa tak prispôsobujú správaniu používateľov.

Niečo podobné si všíma aj Netflix, a to najmä na mobilných zariadeniach. Tam až 87 percent ľudí sleduje videá menej ako desať minút

Dôležitosť a inzerentný potenciál videí si uvedomujú aj veľké médiá. Na londýnskej konferencii o tom hovorila Donata Hopfen z nemeckého Bildu aj Charles Classen z televízie ESPN – tá zverejnila v minulom roku na webe zhruba 40-tisíc videí.

Tento rok chce do práce s videom investovať web Quartz aj týždenník Economist – ten sa chce spoliehať aj na sponzorované videá.

2. Jediným skutočným mobilným zariadením sú smartfóny

Druhou najčastejšie skloňovanou témou na konferenciách o digitálnych médiách sú v posledných rokoch mobily a tablety. V roku 2016 by mali byť dve tretiny návštev internetových stránok na mobilných zariadeniach. Už teraz na nich ľudia trávia viac času ako na desktopoch.

Douglas McCabe z EndersAnalysis v Londýne upozornil na to, že jediným skutočným mobilným zariadením sú smartfóny, nie tablety. Len jedno percento ľudí totiž používa tablety prioritne mimo domu, zatiaľ čo 51 percent ich používa vždy len doma

Jay Lauf z Quartzu pripomína, že manažéri médií by mali svoje weby budovať ,,mobile first”. ,,Ak vytvoríte niečo pre počítače a potom sa to snažíte zoptimalizovať pre mobily, nie je to dosť dobré,” povedal.

3. Mladí sú jednoducho iní

Isaac Lee, šéf americkej televízie Fusion, si myslí, že konzumenti digitálnych médií sa od seba neodlišujú až tak tým, z ktorej krajiny pochádzajú, ale skôr tým, koľko majú rokov. V Londýne hovoril aj o tom, že mladí sú ,,hyper-connected” a žijú na viacerých online platformách, medzi nimi dominuje najmä Facebook a YouTube.

Na druhej strane ich televízia zaujíma stále menej:

Navyše, mladí až 1,8-krát radšej vyskúšajú nejaký produkt alebo značku, ak im ich odporučí youtubová hviezda, ako keby ich propagovala tradičná celebrita.

4. Print má od zániku ďaleko

Paul Rossi z britského týždenníka Economist trochu prekvapil, keď povedal, že priemerný predplatiteľ ich printového vydania je mladší ako predplatiteľ čisto digitálneho vydania.

O budúcnosť printu sa zatiaľ v redakcii neobávajú. S odľahčením ukazujú, že vďaka globalizácii sa im v posledných desaťročiach darí omnoho lepšie ako v prvých sto rokoch existencie časopisu.

John Ridding, šéf Financial Times, na konferencii povedal, že ich papierové noviny sú ziskové prvýkrát v histórii.

Nemecký Bild uznáva, že čítanosť printu im už nerastie, ale aj tak je pre nich dôležitý. Rušiť ho neplánujú, skôr ho chcú inovovať.

Autori stránky Airbnb, ktorá slúži ľuďom, ktorí cestujú a hľadajú dočasné ubytovanie, sú ohľadne budúcnosti printu tiež optimistickí. ,,Print je stále najdôležitejšie médium pre cestovateľov,” povedal Christopher Lukezic z Airbnb. Firma začala v novembri minulého roku vydávať vlastný magazín Pineapple.

5. Sociálne siete sú dverami do internetu

Pre ľudí sú sociálne siete pasom, ktorý im uľahčuje cestovanie po webe. Vďaka nim nemusia vypĺňať otravné registračné a prihlasovacie formuláre. Využitím tzv. social loginu sa môžu na weboch prihlásiť jedným – dvoma kliknutiami.

Dobré skúsenosti má napríklad magazín Forbes – po zavedení social loginu im o 100 percent stúpol počet registrácií, dnes ho používa až 6 z 10 prihlásených používateľov.

6. Newslettre nemusia slúžiť len na marketing

Web Quartz od minulého roka priam profesorky ukazuje všetkým konkurentom, ako robiť dobré newslettre. Na ten ich sú také dobré ohlasy, že z neho spravili titulku svojho webu.

Úspechu pomáha aj firemná filozofia: ,,Je pre nás veľkým privilégiom, že môžeme byť každé ráno v e-mailovej stránke našich čitateľov. Naším hlavným cieľom je písať ten najlepší spravodajský brífing, aký vieme.”

Jay Lauf z Quartzu v Londýne hovoril o tom, že newslettre nemajú byť zamerané len na marketing a získavanie návštevníkov webu. Aj preto neváhajú odkazovať na weby iných médií. Newslettre používajú najmä na podporovanie lojality medzi svojimi čitateľmi.

7. Reklama v Timesoch: Museli sme vymeniť 100 ľudí

Témou posledných rokov je tzv. natívna reklama, nazývaná aj branded content. Kým bannery sú vnímané ako skôr votrelec na webových stránkach, natívna reklama je s okolitým prostredím v jednote. Sponzorované články vyzerajú takmer rovnako ako tie redakčné.

Web Mashable má až tretinu príjmov z výroby sponzorovaného obsahu.

New York Times stále zarába viac na banneroch, ale postavil aj vlastný tím ľudí, ktorí vyrábajú natívnu reklamu. Šéfka obchodného oddelenia v Timesoch Meredith Levien povedala, že kedysi šikovní ľudia neraz nevedia robiť dnešnú prácu v reklame. Aj preto v redakcii za posledných 18 mesiacov vymenili sto ľudí.

8. Redakcie by mali mať vlastného hackera

Požiadavky na novinárov sa stupňujú. Okrem písania či hovorenia musia neraz aj fotiť či nakrúcať krátke videá, musia vedieť pracovať s dátami, rozumieť základom HTML a vedieť si chrániť svoje súkromie a svoje zdroje na internete.

Espen Sundve z nórskych novín VG aj preto odporučil médiám, aby si najali vlastného hackera.

Vydavateľstvo News UK, ktoré vydáva napríklad noviny The Times a The Sun, poslalo 40 novinárov na kurz programovania. Cieľom je, aby bol pre nich digitálny svet menej strašidelným miestom.

9. Bild skúsil zaviesť nočné zmeny. Nevyšlo to

Donata Hopfen na konferencii povedala, že Bild už nie sú len noviny, ale že sa médium zmenilo na ,,multimedia content brand”.

Na webe majú vyše 250-tisíc predplatiteľov. Vďaka nim chcú znížiť závislosť od inzercie, no ešte stále sú len na začiatku.

Hopfen prezradila, že v redakcii skúšali zaviesť nočné zmeny pre novinárov, aby boli schopní prinášať správy 24 hodín denne bez prestávky. Keďže to však nešlo dosť dobre, experiment ukončili a radšej otvorili pobočku v Los Angeles, v ktorej zamestnali päť novinárov.

10. Mediálnym start-upom sa darí. Pár čísel na záver

Web Quartz má 10 miliónov čitateľov mesačne a nepotrebujú na to ani články o zvieratkách. ,,Grafy sú naša verzia videí s mačiatkami,” vravia.

Web Vox by mal byť už v tomto roku ziskový. Holandský De Correspondent má viac ako 32-tisíc predplatiteľov. Spoluzakladateľ spravodajskej aplikácie Circa si vie predstaviť, že v budúcnosti budú zarábať aj tak, že budú iným redakciám prenajímať redakčný systém a ďalšie nástroje, ktoré potrebujú.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Zakladateľ FinStatu Glasa: Veľa vecí, ktoré sú Slovensku štandardom, považujú v Británii za sofistikované

Filip Glasa. Foto N - Vladimír Šimíček
Filip Glasa. Foto N – Vladimír Šimíček

Datábaza firiem Finstat pripravuje svoju celoeurópsku verziu. Jej zakladateľ Filip Glasa hovorí, že to, čo bolo na Slovensku už dávno, je teraz v Európe štandard. „Je to zrejme dôsledok toho, že u nás vznikol obchodný register na webe už okolo roku 2000 a predbehol dobu, potom vznikol Foaf.sk a pavúkové prepojenia.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Spor Prahy a Číny môže znížiť počty čínskych turistov, Praha však utrpieť nemusí. Českú republiku navštívia ročne státisíce čínskych turistov, ktorí v krajine minú miliardy českých korún. To by sa však po vypovedaní partnerstva medzi Prahou a Pekingom mohlo zmeniť, najmä ak sa do situácie vložia čínske médiá.

Priemerný čínsky turista minie v Českej republike počas návštevy podľa údajov spoločnosti Global Blue takmer 17.000 Kč (658,74 eura). Viac než 600.000 Číňanov, ktorí v Česku strávili vlani aspoň jednu noc, tak nechalo v krajine zhruba 10 miliárd Kč. A to napriek tomu, že do Českej republiky prichádzajú v priemere na jednu či dve noci.

Časť z týchto peňazí však do Česka v budúcich rokoch možno nepríde. Peking totiž vypovedal zmluvu o sesterskom partnerstve, ktorú s Prahou uzatvoril v roku 2016. To by mohlo ovplyvniť množstvo Číňanov, ktorí si Českú republiku vyberú za dovolenkovú destináciu.

„Ak okolo toho bude v čínskych médiách poplach, tak to určite ovplyvní mnohých turistov,“ povedal pre iDNES.cz Jan Papež, podpredseda Asociácie cestovných kancelárií ČR.

Ich počet by mohol klesnúť podľa Papeža nielen v Prahe, ale v celej Českej republike. Čínski turisti totiž väčšinou príliš neodlišujú Prahu od zvyšku Česka.

Podľa Barbory Hrubej, hovorkyne Prague City Tourism, však úbytok extrémny nebude. České turistické destinácie totiž začínajú zápasiť s takzvaným overturizmom, teda príliš veľkým počtom zahraničných návštevníkov. Úbytok čínskych turistov by im tak vlastne mohol aj pomôcť.

„Podobný úbytok sme videli v roku 2014 v prípade návštevníkov z Ruska v dôsledku uvalenia sankcií,“ uviedla Hrubá pre iDNES.cz. „Ten priestor, ktorý vznikol ich úbytkom, naplnili turisti z iných krajín,“ dodala.

Do ČR z Číny lieta celkovo päť priamych spojov, z Pekingu, Šanghaja, Čcheng-tu, Si-anu a Šen-čenu. Práve priame spojenia odštartovali rast čínskej turistiky v Česku. Rozhodujúce pre čínskych turistov bude podľa Papeža to, či tieto linky budú lietať aj naďalej. Ako dodal, pre Číňanov je omnoho viac dôležitá dostupnosť destinácie, než sesterské partnerstvo s hlavným mestom.

Na aerolínie nebude mať vypovedanie zmluvy podľa Papeža žiadny vplyv. „Prevádzkovanie takejto leteckej linky je veľká ekonomická záležitosť, ktorá nie je závislá od nejakého neuváženého rozhodnutia,“ uviedol. Ako dodal, čo sa týka prípadného rušenia spojov, firmy tak budú podľa všetkého v tejto veci vyčkávať. (tasr)

Zdieľať

Potravinoví inšpektori urobili rozsiahly test na zvyšky pesticídov. Viac ako polovica slovenských potravín neobsahovala žiadne stopy po pesticídoch, informuje ministerstvo pôdohospodárstva.

V kontrolných testoch nevyhoveli necelé dve percentá potravín. Najväčší kokteil pesticídov bol nameraný v čínskom kou-čchi (goji).

Na prítomnosť zvyškov pesticídov bolo v roku 2018 testovaných 482 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a výrobkov z obilia, masla a slepačích vajec, detskej a dojčenskej výživy.

Inšpektori odoberali vzorky v distribučných skladoch, v predajniach obchodných reťazcov, vo veľkoskladoch a aj v maloobchodných prevádzkach. V prípade detskej a dojčenskej výživy bol odber vzoriek realizovaný v lekárňach a maloobchodných prevádzkach. Niektoré vzorky potravín pochádzajúcich z krajín mimo EÚ sa odoberali v rámci kontroly dovozu týchto výrobkov na hraniciach.

V 267 vzorkách (55,4 %) testy odhalili jeden alebo viac druhov zvyškov pesticídov. Vo väčšine prípadov išlo o minimálne dávky, ktoré sa pohybovali pod povolenými množstvami. Maximálne limity na pesticídy prekročilo 10 vzoriek (2,1 %).

Problematickým z hľadiska zdravia spotrebiteľov sú nálezy viacerých zvyškov pesticídov v potravinách z dôvodu ich možného synergického toxického účinku. Najväčší kokteil pesticídov, zložený až zo 16 rôznych druhov látok, bol nameraný vo vzorkách kustovnice čínskej (kou-čchi, goji) z Číny.

Zvyšných 215 vzoriek (44,6 %) neobsahovalo žiadne stopy po pesticídoch. V prípade slovenských potravín nenamerali testy žiadne zvyšky pesticídov v 55,4 % prípadov.

Výsledky testov ukázali, že pri niektorých výrobkoch je problematické zistiť, odkiaľ vôbec pochádzajú. Kontroly podstúpilo 101 vzoriek z domácej produkcie, 241 vzoriek z krajín EÚ a 129 z tretích krajín. V 11 prípadoch bola krajina pôvodu utajená.

Zdieľať

SNS podporí novelu zákona o minimálnej mzde, ak jej partneri odsúhlasia minimálny dôchodok. „Trvám na tom, že schválenie minimálnych dôchodkov je podmienkou toho, aby sme podporili novelu o minimálnej mzde. Presadiť k nej však chcem aj zavedenie odpočítateľnej položky,“ uviedol Andrej Danko.

Minimálny dôchodok by podľa Danka mal byť naviazaný na určené percento výšky priemernej mzdy. „Ak by sme sa bavili o konkrétnych číslach, malo by ísť o zvýšenie vo výške 33 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve. Pre SNS je to principiálna vec,“ uviedol Danko v tlačovej správe.

Zdieľať

Americkí spotrebitelia si pred zavedením ciel na európske produkty robia zásoby talianskeho parmezánu. Od oznámenia ciel na európske lietadlá a poľnohospodárske a priemyselné tovary stúpol predaj syrov Parmigiano Reggiano a Grana Padano o 220 percent.

Clá by mali začať platiť budúci piatok. V prípade parmezánu stúpne clo na zhruba šesť dolárov z aktuálnych 2,15 dolára na kilogram.

Americký spotrebiteľ tak za kilogram tohto talianskeho syra zaplatí 45 dolárov – o päť dolárov viac ako doteraz. Americký trh je pre parmezán druhým najväčším zahraničným odbytiskom po Francúzsku.

Clá ekonomicky ohrozia asi 330 malých producentov parmezánu.

Nové americké clá vo výške 25 percent sa majú týkať aj írskej a škótskej whisky, vína, syrov, olív a mrazeného mäsa z Francúzska, Nemecka, Španielska a Británie, nemeckej kávy a niektorých strojárskych výrobkov z Nemecka, britských odevov a vlneného tovaru alebo masla, jogurtov a produktov z bravčového mäsa z niekoľkých európskych krajín. (čtk)

Zdieľať

Spoločnosti Visa, Mastercard, eBay a Stripe sa sťahujú z projektu kryptomeny Facebooku s názvom libra. Firmy boli súčasťou Asociácie Libra, ktorú Facebook založil po oznámení zámeru vytvoriť vlastnú digitálnu menu.

Minulý týždeň sa z asociácie stiahol PayPal. Stiahnutie týchto spoločností môže byť pre libru veľmi nepríjemné; Visa a Mastercard majú prakticky duopol na trhu s kreditnými a debetnými kartami v Európe a USA. (the verge)

Zdieľať

Trump oznámil, že USA a Čína urobili podstatný pokrok v rokovaniach o obchodnej dohode. USA preto pozastavia navýšenie ciel na čínsky dovoz, ktoré malo nadobudnúť účinnosť budúci týždeň v utorok.

Podľa amerického prezidenta krajiny dokončili prvú fázu dohody, ktorá pokrýva nákup poľnohospodárskych produktov, menovú problematiku a niektoré aspekty ochrany duševného vlastníctva.

Predbežná, čiastočná dohoda je zatiaľ najväčším krokom k vyriešeniu viac ako rok trvajúcej obchodnej vojny medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, ktorá rozbúrila finančné trhy a spomalila globálny ekonomický rast.

Trump novinárom povedal, že obe strany sú blízko konca obchodnej vojny, aj keď je potrebné ešte ďalej rokovať, a dnešnú dohodu označil za prvú fázu širšej dohody. Naznačil, že novú dohodu by mohol podpísať s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom na novembrovom samite v Čile. (ap, nyt, čtk)

Zdieľať

USA a Čína dosiahli čiastočnú obchodnú dohodu, píše Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje. Dohoda by mala zaručiť prímerie vo viac ako rok trvajúcej obchodnej vojne a položiť základ pre širšiu dohodu, ktorú by Trump a Si Ťin-pching mohli podpísať neskôr v tomto roku.

Čína má v rámci dohody súhlasiť s ústupkami v oblasti poľnohospodárstva a USA by mali urobiť colné ústupky. Dohoda je však len predbežná a môže sa zmeniť. Večer by sa mal Trump stretnúť s čínskym vicepremiérom Liou Chem. (bloomberg)

Zdieľať

Ministerstvo financií počíta v návrhu rozpočtu na budúci rok s deficitom vo výške 0,49 % HDP. V tomto roku ho odhaduje na úrovni 0,68 %, informujú Hospodárske noviny. Vláda bude o návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 rokovať v pondelok.

Zdieľať

Nemecká vláda znížila odhad rastu ekonomiky na budúci rok na 1,1 percenta z doterajších 1,5 percenta. Odhad tohtoročného prírastku HDP ponechala na 0,5 percenta, informuje bez uvedenia zdroja nemecký magazín Spiegel.

Kabinet Angely Merkelovej zverejní aktualizované prognózy ekonomického rastu 17. októbra.

Spiegel upozorňuje, že nové odhady vývoja najväčšej európskej ekonomiky sa dovtedy môžu nepatrne zmeniť.

Nemecké hospodárstvo spomaľuje oslabený globálny dopyt, ktorý má negatívny vplyv na export a priemysel.

K zhoršovaniu stavu ekonomiky prispieva obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou aj neistota okolo plánovaného odchodu Británie z EÚ. (čtk)

Zdieľať

Dve strely zasiahli iránsky ropný tanker počas plavby po Červenom mori neďaleko brehov Saudskej Arábie, informovali iránske štátne médiá. Ceny ropy v reakcii na udalosť prudko stúpli – o viac ako dve percentá.

Iránske zdroje najskôr uvádzali, že útok prišiel pravdepodobne zo Saudskej Arábie, neskôr však informáciu odvolali, píše Bloomberg.

Zasiahnutý tanker Sabiti má prepravnú kapacitu jeden milión ton ropy.

Ropa Brent v reakcii zdražela o zhruba dve percentá nad 60 dolárov za barel.

Incident sa odohral len niekoľko týždňov po tom, ako došlo k devastačnému útoku na ropné zariadenia v Saudskej Arábii, z ktorého Rijád obvinil Teherán.

Saudská Arábia a Irán sú regionálni rivali. V oblasti panuje už dlhšie napätie vyvolané protiiránskymi sankciami, ktoré zaviedli Spojené štáty.

V Perzskom zálive došlo tento rok k niekoľkým incidentom, pri ktorých boli zajaté alebo napadnuté tankery.

Zdieľať

Menšie nemecké firmy sa neboja tvrdého brexitu

Zhruba dve tretiny malých a stredných podnikov v Nemecku sa neobávajú neriadeného brexitu. Ak by k nemu došlo, nemal by mať žiadny dosah na ich biznis, vyplýva z prieskumu štátnej rozvojovej banky KfW.

Do septembrovej ankety KfW sa zapojilo zhruba 2000 firiem s ročným obratom do 500 miliónov eur.

Štvrtina respondentov sa vyjadrila, že brexit bez dohody ich znevýhodní, píše Reuters.

Z prieskumu vyplynulo, že 15 percent nemeckých exportne orientovaných poskytovateľov služieb v oblasti práva, daní a konzultačného biznisu očakáva, že tvrdý brexit by bol pre nich prínosom.

Optimizmus týchto firiem vychádza z toho, že by im mohla ubudnúť konkurencia z Británie. Vyšší dopyt po ich službách by prichádzal od firiem s potrebou prispôsobiť svoje podnikanie novým podmienkam.

Osobitnou prípravou na neriadený brexit sa podľa prieskumu KfW zaoberalo len minimum podnikov. Štyri pätiny sa vyjadrili, že nerobili žiadne preventívne opatrenia.

Británia má opustiť Európsku úniu 31. októbra. Podmienky jej odchodu doteraz nie sú dohodnuté. Isté nie je dokonca ani to, či Briti nakoniec vystúpia z Únie.

Zdieľať

Do konca roka vyhlásia Železnice SR a hlavné mesto medzinárodnú architektonicko-urbanistickú štúdiu na komplexnú obnovu bratislavskej hlavnej stanice. Odhadované náklady sú okolo 147 miliónov eur.

Oznámil to generálny riaditeľ ŽSR Juraj Tkáč.

„Táto štúdia by mala presne ukázať, ako by mala vyzerať Hlavná stanica a predstaničné námestie v budúcnosti. Ruka v ruke s tým ide modernizácia infraštruktúry hlavnej stanice. Bude to veľký projekt,“ avizuje Tkáč.

Odhadované náklady na rekonštrukciu len samotnej infraštruktúry ako koľajiska či predĺženia nástupíšť sú podľa jeho slov vo výške 147 miliónov eur.

Železnice sa budú snažiť, aby bol projekt financovaný predovšetkým zo zdrojov Európskej únie. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať