Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Aj mladí chcú čítať tlačené noviny. Desať postrehov o budúcnosti médií

Foto: Digital Media Strategies
Foto: Digital Media Strategies

Od 9. do 11. marca sa v Londýne konala konferencia Digital Media Strategies 2015, ktorej sa zúčastnili zástupcovia mnohých významných svetových médií. Čo majú nové a aké výzvy pred nimi stoja?

1. Video: Na dĺžke záleží

Asi v súčasnosti niet konferencie o digitálnych médiách, na ktorej by sa medzi najdiskutovanejšími témami neobjavila téma online videa. Podľa odhadov bude do roku 2017 až 69 percent prenesených dát tvoriť video.

Na webe sa dĺžka videí zmenšuje. Kým pred rokom malo priemerné video viac ako päť minút, dnes má menej ako štyri. Mediálne spoločnosti sa tak prispôsobujú správaniu používateľov.

Niečo podobné si všíma aj Netflix, a to najmä na mobilných zariadeniach. Tam až 87 percent ľudí sleduje videá menej ako desať minút

Dôležitosť a inzerentný potenciál videí si uvedomujú aj veľké médiá. Na londýnskej konferencii o tom hovorila Donata Hopfen z nemeckého Bildu aj Charles Classen z televízie ESPN – tá zverejnila v minulom roku na webe zhruba 40-tisíc videí.

Tento rok chce do práce s videom investovať web Quartz aj týždenník Economist – ten sa chce spoliehať aj na sponzorované videá.

2. Jediným skutočným mobilným zariadením sú smartfóny

Druhou najčastejšie skloňovanou témou na konferenciách o digitálnych médiách sú v posledných rokoch mobily a tablety. V roku 2016 by mali byť dve tretiny návštev internetových stránok na mobilných zariadeniach. Už teraz na nich ľudia trávia viac času ako na desktopoch.

Douglas McCabe z EndersAnalysis v Londýne upozornil na to, že jediným skutočným mobilným zariadením sú smartfóny, nie tablety. Len jedno percento ľudí totiž používa tablety prioritne mimo domu, zatiaľ čo 51 percent ich používa vždy len doma

Jay Lauf z Quartzu pripomína, že manažéri médií by mali svoje weby budovať ,,mobile first”. ,,Ak vytvoríte niečo pre počítače a potom sa to snažíte zoptimalizovať pre mobily, nie je to dosť dobré,” povedal.

3. Mladí sú jednoducho iní

Isaac Lee, šéf americkej televízie Fusion, si myslí, že konzumenti digitálnych médií sa od seba neodlišujú až tak tým, z ktorej krajiny pochádzajú, ale skôr tým, koľko majú rokov. V Londýne hovoril aj o tom, že mladí sú ,,hyper-connected” a žijú na viacerých online platformách, medzi nimi dominuje najmä Facebook a YouTube.

Na druhej strane ich televízia zaujíma stále menej:

Navyše, mladí až 1,8-krát radšej vyskúšajú nejaký produkt alebo značku, ak im ich odporučí youtubová hviezda, ako keby ich propagovala tradičná celebrita.

4. Print má od zániku ďaleko

Paul Rossi z britského týždenníka Economist trochu prekvapil, keď povedal, že priemerný predplatiteľ ich printového vydania je mladší ako predplatiteľ čisto digitálneho vydania.

O budúcnosť printu sa zatiaľ v redakcii neobávajú. S odľahčením ukazujú, že vďaka globalizácii sa im v posledných desaťročiach darí omnoho lepšie ako v prvých sto rokoch existencie časopisu.

John Ridding, šéf Financial Times, na konferencii povedal, že ich papierové noviny sú ziskové prvýkrát v histórii.

Nemecký Bild uznáva, že čítanosť printu im už nerastie, ale aj tak je pre nich dôležitý. Rušiť ho neplánujú, skôr ho chcú inovovať.

Autori stránky Airbnb, ktorá slúži ľuďom, ktorí cestujú a hľadajú dočasné ubytovanie, sú ohľadne budúcnosti printu tiež optimistickí. ,,Print je stále najdôležitejšie médium pre cestovateľov,” povedal Christopher Lukezic z Airbnb. Firma začala v novembri minulého roku vydávať vlastný magazín Pineapple.

5. Sociálne siete sú dverami do internetu

Pre ľudí sú sociálne siete pasom, ktorý im uľahčuje cestovanie po webe. Vďaka nim nemusia vypĺňať otravné registračné a prihlasovacie formuláre. Využitím tzv. social loginu sa môžu na weboch prihlásiť jedným – dvoma kliknutiami.

Dobré skúsenosti má napríklad magazín Forbes – po zavedení social loginu im o 100 percent stúpol počet registrácií, dnes ho používa až 6 z 10 prihlásených používateľov.

6. Newslettre nemusia slúžiť len na marketing

Web Quartz od minulého roka priam profesorky ukazuje všetkým konkurentom, ako robiť dobré newslettre. Na ten ich sú také dobré ohlasy, že z neho spravili titulku svojho webu.

Úspechu pomáha aj firemná filozofia: ,,Je pre nás veľkým privilégiom, že môžeme byť každé ráno v e-mailovej stránke našich čitateľov. Naším hlavným cieľom je písať ten najlepší spravodajský brífing, aký vieme.”

Jay Lauf z Quartzu v Londýne hovoril o tom, že newslettre nemajú byť zamerané len na marketing a získavanie návštevníkov webu. Aj preto neváhajú odkazovať na weby iných médií. Newslettre používajú najmä na podporovanie lojality medzi svojimi čitateľmi.

7. Reklama v Timesoch: Museli sme vymeniť 100 ľudí

Témou posledných rokov je tzv. natívna reklama, nazývaná aj branded content. Kým bannery sú vnímané ako skôr votrelec na webových stránkach, natívna reklama je s okolitým prostredím v jednote. Sponzorované články vyzerajú takmer rovnako ako tie redakčné.

Web Mashable má až tretinu príjmov z výroby sponzorovaného obsahu.

New York Times stále zarába viac na banneroch, ale postavil aj vlastný tím ľudí, ktorí vyrábajú natívnu reklamu. Šéfka obchodného oddelenia v Timesoch Meredith Levien povedala, že kedysi šikovní ľudia neraz nevedia robiť dnešnú prácu v reklame. Aj preto v redakcii za posledných 18 mesiacov vymenili sto ľudí.

8. Redakcie by mali mať vlastného hackera

Požiadavky na novinárov sa stupňujú. Okrem písania či hovorenia musia neraz aj fotiť či nakrúcať krátke videá, musia vedieť pracovať s dátami, rozumieť základom HTML a vedieť si chrániť svoje súkromie a svoje zdroje na internete.

Espen Sundve z nórskych novín VG aj preto odporučil médiám, aby si najali vlastného hackera.

Vydavateľstvo News UK, ktoré vydáva napríklad noviny The Times a The Sun, poslalo 40 novinárov na kurz programovania. Cieľom je, aby bol pre nich digitálny svet menej strašidelným miestom.

9. Bild skúsil zaviesť nočné zmeny. Nevyšlo to

Donata Hopfen na konferencii povedala, že Bild už nie sú len noviny, ale že sa médium zmenilo na ,,multimedia content brand”.

Na webe majú vyše 250-tisíc predplatiteľov. Vďaka nim chcú znížiť závislosť od inzercie, no ešte stále sú len na začiatku.

Hopfen prezradila, že v redakcii skúšali zaviesť nočné zmeny pre novinárov, aby boli schopní prinášať správy 24 hodín denne bez prestávky. Keďže to však nešlo dosť dobre, experiment ukončili a radšej otvorili pobočku v Los Angeles, v ktorej zamestnali päť novinárov.

10. Mediálnym start-upom sa darí. Pár čísel na záver

Web Quartz má 10 miliónov čitateľov mesačne a nepotrebujú na to ani články o zvieratkách. ,,Grafy sú naša verzia videí s mačiatkami,” vravia.

Web Vox by mal byť už v tomto roku ziskový. Holandský De Correspondent má viac ako 32-tisíc predplatiteľov. Spoluzakladateľ spravodajskej aplikácie Circa si vie predstaviť, že v budúcnosti budú zarábať aj tak, že budú iným redakciám prenajímať redakčný systém a ďalšie nástroje, ktoré potrebujú.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Financie: Osobitný bankový odvod sa od 1. januára 2021 zruší, schválil to parlament
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Cestovný ruch: Prepad návštevnosti hotelov a penziónov sa v septembri prehĺbil
  • Pomoc: Nemecká vláda chce v decembri podnikom poskytnúť ďalšiu pomoc 17 miliárd eur v prípade dlhších reštrikcií
  • Nemecko: Ekonomika v 3. kvartáli rástla o 8,5 %
  • Burzy: Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Sulík uspel spolovice: Heger pošle na dlh zo zelených elektrární 162 miliónov

Prvú fotovoltickú elektráreň na Slovensku, ktorej polohovacie jednotky presne kopírujú pohyb Slnka, otvorili 12. augusta 2010 v Dolnom Bare pri Dunajskej Strede. Foto – TASR
Prvú fotovoltickú elektráreň na Slovensku, ktorej polohovacie jednotky presne kopírujú pohyb Slnka, otvorili 12. augusta 2010 v Dolnom Bare pri Dunajskej Strede. Foto – TASR

Minister Richard Sulík uspel spolovice s požiadavkou na zaplatenie historického dlhu za elektrinu. Jeho štátny tajomník Karol Galek chváli 162-miliónovú dotáciu na úhradu časti dlhu, pomôže znížiť tlak na ceny elektriny.

Minúta po minúte

Zrušenie bankového odvodu označil minister financií Eduard Heger za veľmi dobrý krok. Slovensko podľa neho získa jednu miliardu eur na rozvoj.

„Tieto peniaze, ktoré sa skladali na osobitný účet, boli peniaze bánk, ktoré boli v čase vzniku bankového odvodu určené na riešenie kríz. Vlády Smeru to využívali ako taký krycí manéver na zvyšovanie svojich výdavkov. Toto sa končí,“ podotkol Heger.

Skonštatoval, že v „mešci“ sa nazbieralo viac peňazí, ako bolo potrebné, preto je rád, že sa podarilo s bankami vyrokovať, že „jedna miliarda eur z peňazí, ktoré prináležali im, bude dnes patriť štátu“, aby ich mohol investovať do rozvoja Slovenska.

„Zároveň banky sľúbili a garantovali, že budú naďalej ponechávať tú sumu 0,2 %, rádovo 150 miliónov eur, na svojich účtoch, aby tým spôsobili, že ľudia budú mať väčší prístup k viac peniazom, čo v konečnom dôsledku budú lacnejšie peniaze pre ľudí,“ dodal minister Heger. (tasr)

Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií. Za exteriér bude považovaný len priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán.

Presnejšie sa definujú aj hromadné podujatia nad šesť osôb, ktoré sa môžu konať. Pôjde o podujatia jednorazovej povahy, ktoré trvajú najviac 48 hodín. Ich účastníci musia mať v čase začiatku negatívny výsledok RT-PCR testu alebo antigénového testu nie starší ako 12 hodín. (tasr)

Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov. Za rastom akcií sú pokroky pri vývoji vakcíny proti covidu-19 aj správa, že Donald Trump poveril svoj tím, aby začal práce na odovzdaní moci Joe Bidenovi.

Okolo 17.45 SEČ si index Dow Jones pripisoval 1,6 % na zhruba 30 065 bodov. Náladu na akciovom trhu podľa agentúry AP podporila aj informácia, že Bidenovou kandidátkou na post ministerky financií bude niekdajšia šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová. (čtk)

Cigarety od februára 2021 zrejme zdražejú a majú byť pod prísnejšou kontrolou, parlament schválil novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. V priemere by mohla cena jednej škatuľky vzrásť o 40 centov a o 20 centov v rokoch 2022 a 2023.

Sadzba na tabak sa má zvýšiť rovnakým tempom ako sadzba na cigarety.  Dopredávať cigarety má byť umožnené dva mesiace, tabak šesť mesiacov.

Novela zákona má upraviť sadzby spotrebnej dane pri cigaretách, bezdymovom tabakovom výrobku a tabaku v troch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednorazová úprava sadzby spotrebnej dane.

Sadzby dane tabakových výrobkov sa majú zvýšiť k 1. februáru 2021, k 1. februáru 2022 a k 1. februáru 2023.

Na úpravu sadzieb nadväzuje podľa rezortu financií aj nastavenie lehôt dopredaja jednotlivých tabakových výrobkov. Pri cigaretách sa navrhuje dvojmesačná lehota ich dopredaja po zmene sadzby dane, čo bude znamenať, že cigarety zdanené dnes platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023. V prípade tabaku má byť umožnený dopredaj počas šiestich mesiacov.

Novelou sa má sprísniť prevoz tabakových výrobkov. Slovensko totiž do praxe zavádza smernicu EÚ, podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru.

Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej podobe, po novom bude celý proces elektronický od začiatku až do konca. K elektronickým dokumentom budú mať jednoduchý prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu. (tasr)

Súkromná výroba destilátov z vlastného ovocia sa rušiť nebude, ako pôvodne plánovalo ministerstvo financií. V novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorú parlament schválil, od zrušenia upustilo.

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) tento krok avizoval počas predchádzajúcej schôdze Národnej rady.

Domáca výroba destilátov bola na Slovensku zlegalizovaná počas bývalej vlády, presadila ju vtedajšia koaličná strana Most-Híd. Súčasná platná legislatíva presne definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu.

Ministerstvo ako prvý argument na zrušenie ešte v dôvodovej správe uvádzalo, že zavedenie možnosti súkromnej výroby destilátu spôsobuje neefektívne vynakladanie prostriedkov na výkon daňovej kontroly výroby liehu súkromnými osobami. Následne rezort financií vysvetlil, že platný zákon je aj v rozpore s európskym právom.

Európska komisia by však Slovensko už postihovať nemala. „Komunikovali sme s Európskou komisiou, a keďže od 1. januára 2022 má začať platiť európska smernica, ktorá umožní aj súkromné pálenice popri pestovateľských páleniciach a klasickej výrobe liehu, tak môžeme od tohto bodu upustiť.  Počas budúceho roka by teda EK nepristúpila k ‚infringementu‘ z dôvodu, že od 1. januára 2022 bude platiť smernica a tento zákon bude v súlade so smernicou,“ vysvetlil v pléne počas minulej schôdze Heger.

Plénum tak schválilo pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým sa zo zákona vypustilo zrušenie súkromnej výroby destilátov. Budúci rok by sa mal tento zákon iba doladiť.

Colnými úradmi je evidovaných približne 26 súkromných výrobcov destilátu, pričom paušálna ročná výška spotrebnej dane je 135 eur.

Novela zákona preberá do slovenskej legislatívy eurosmernicu, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní. V súvislosti s jej prebratím sa zavádza najmä nový typ daňového subjektu, ktorým je schválený odosielateľ a schválený príjemca, a upravuje sa postup pri preprave alkoholických nápojov v daňovom voľnom obehu na podnikateľské účely na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému. (tasr)

Osobitný bankový odvod sa od 1. januára 2021 zruší. Za návrh hlasovalo 87 zo 138 prítomných poslancov.

Zrušením osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií sa naplní Memorandum o porozumení, ktoré uzavrelo v júni ministerstvo financií so Slovenskou bankovou asociáciou. V ňom dohodli vypracovanie návrhu legislatívy, ktorou dôjde k úplnému zrušeniu zákona o osobitnom odvode.

Zákon, ktorým sa osobitný odvod zaviedol, nadobudol účinnosť  1. januára 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k tomu, aby sa podieľali na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz.

Nemocnice majú byť naďalej chránené pred exekúciami, predpokladá to novela zákona, ktorú posunuli poslanci do druhého čítania. Parlament o nej rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. (tasr)

V Poľsku budú počas zimnej sezóny a za prísnych hygienických opatrení fungovať vleky a lanovky. Hotely a penzióny však zostanú zatiaľ zatvorené, oznámil vicepremiér Gowin, ktorý sa na tom dohodol s hlavným hygienikom a prevádzkovateľmi vlekov. (čtk)

Nemecká vláda plánuje v decembri poskytnúť podnikom ďalšiu finančnú pomoc 17 miliárd eur v prípade predpokladaného predĺženia pandemických reštrikcií. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z vládnych kruhov.

Šéfovia spolkových krajín sa v pondelok večer dohodli, že obmedzenia proti šíreniu pandémie predĺžia do 20. decembra. Konečné rozhodnutie má padnúť v stredu na ich porade s kancelárkou Angelou Merkelovou.

Pôvodne mali mať reštaurácie a voľnočasové a kultúrne zariadenia zatvorené len do konca novembra.

Na novembrovú finančnú pomoc podnikom vláda plánuje vynaložiť 14 až 15 miliárd eur. Peniaze majú kompenzovať výpadok tržieb, väčšinou vo výške 75 % príjmov z vlaňajšieho novembra.

Prvú časť finančnej pomoci by mali firmy a samostatne zárobkovo činné osoby dostať koncom mesiaca vo forme zálohových platieb. (čtk, dpa)

Na oddlženie nemocníc dostane minister zdravotníctva od ministerstva financií 575 miliónov eur. Aké budú pravidlá oddlženia, minister Krajčí nepovedal.

Spoločnosť Skanska SK ukončila práce na dočasnej obchádzkovej trase cez Národný park Muránska planina. Banskobystrický samosprávny kraj ju zazmluvnil ako zhotoviteľa rekonštrukcie na ceste II/531 medzi Muráňom a Prednou Horou.

Od stredy sa semafory vrátia do pravidelného režimu, ktorý vodiči s povolením na prejazd poznajú ešte z leta. Župa sa dohodla tiež s autobusovým dopravcom na zabezpečení zimnej prevádzky pravidelných prímestských liniek.

Smer nebude hlasovať za zrušenie obedov zadarmo. Kritizuje ministra práce Milana Krajniaka za novelizácie zákonov, zmeny považuje za antisociálne a za prejavy klamstva koalície.

Črtá sa konferencia o budúcnosti Únie. Ministerstvo zahraničia sa radí s odborníkmi a pripravuje úlohy pre vládu. Informovanosť o EÚ nie je cieľ sám osebe, má nám pomáhať robiť lepšie politiky, hovorí Alexander Duleba. (euractiv)

Strata leteckých spoločností za tento a budúci rok sa vyšplhá na 157 miliárd dolárov, odhaduje združenie IATA. Organizácia zhoršila predchádzajúcu prognózu v reakcii na ďalšiu vlnu pandémie a obmedzenia, ktoré zasiahli veľké trhy.

Ešte v júni IATA očakávala, že strata za dva roky dosiahne 100 miliárd dolárov. Najnovšie predpokladá, že v tomto roku bude 118,5 miliardy a na budúci rok 38,7 miliardy dolárov.

Zhoršenie výhľadu zdôrazňuje problémy, ktorým sektor stále čelí napriek pozitívnym správam o vývoji vakcíny proti covidu-19. Šéf IATA Alexandre de Juniac upozornil, že prípadné pozitívne vplyvy vakcíny na ekonomiku a leteckú dopravu sa masívnejšie neprejavia až do polovice roka 2021.

Ďalšie odhady IATA:

  • Počet prepravených cestujúcich tento rok klesne na 1,8 miliardy z vlaňajších 4,5 miliardy, na budúci rok by sa mohol zvýšiť na 2,8 miliardy.
  • Globálne tržby z prepravy osôb tento rok klesnú o 69 % na 191 miliárd dolárov.
  • Tržby leteckej nákladnej dopravy by sa mohli zvýšiť o 15 % na 117,7 miliardy dolárov, i keď objem prepravy klesne o 11,6 %. Odstavenie lietadiel totiž zvýšilo ceny.

IATA zopakovala výzvu vládam, aby karantény nahradili rozsiahlymi testovacími programami. De Juniac uviedol, že testovacie programy už zvažujú vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Británii, USA a Singapure. (čtk, reuters)

Talianska vláda chce nechať počas vianočných sviatkov zatvorené alpské lyžiarske strediská. Zároveň oslovila ďalšie štáty regiónu, aby zaviedli podobné pravidlá.

„S (nemeckou kancelárkou) Merkelovou a (francúzskym prezidentom) Macronom pracujeme na spoločných európskych pravidlách,“ povedal taliansky premiér Giuseppe Conte.

Podľa neho znamenajú zimné prázdniny v horách výrazné riziko šírenie nákazy koronavírusom. A to aj za predpokladu, že budú na zjazdovkách aj vlekoch platiť prísne hygienické pravidlá. (ansa, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať