Denník N

Ficova hrádza proti extrémizmu je ilúzia

Stačí málo, aby Kotlebovi začali klesať preferencie. Všetko sa to dá stihnúť počas jedného pracovného dňa.

Autor je politológ

Preferencie Ľudovej strany Naše Slovensko pomaly rastú a Fico sa tomu ticho prizerá. Sem-tam niečo utrúsi o nejakej hrádzi proti extrémizmu, ale jeho doterajšie kroky sú dôkazom, že žiadnu hrádzu nestavia. Nanajvýš jej ilúziu.

Vyzerá to teda tak, že ak sa Robert Fico a jeho tri vlády pre niečo zapíšu do učebníc histórie, bude to práve postupné vybudovanie podhubia pre rast extrémizmu. Pritom marginalizovať vplyv antisystémových subjektov nemusí byť pre súčasnú exekutívu až taká zložitá úloha. Chce to len trochu úprimnej vôle.

Koncepty boja proti extrémizmu existujú minimálne dva. Ten prvý je spojený s politickým vzdelávaním, na konci ktorého je zodpovedný občan schopný rozlíšiť nebezpečenstvá pre systém demokratického vládnutia. Tento koncept zahŕňa diskusiu o posilnení humanitných predmetov na základných a stredných školách (v podmienkach Slovenska, žiaľ, iba o pridaní dejepisu) alebo o exkurziách do koncentračných táborov či na iné miesta pripomínajúce temné stránky našich dejín. Pokiaľ sa však nezreformuje celá koncepcia vzdelávania v zmysle od memorovania k premýšľaniu, tento spôsob boja proti extrémizmu fungovať nebude.

Konkurenčný koncept je spojený s prebratím časti tém typických pre pravicových extrémistov do programového portfólia demokratických politických strán. Voličovi sa tak ponúkne prijateľnejšia alternatíva na riešenie jeho frustrácie, čím odláka časť voličov od extrémistov. Príkladom sú nedávne holandské voľby, v ktorých demokratický kandidát a predseda vlády Mark Rutte zvíťazil nad protimigračne naladeným populistom Geertom Wildersom aj vďaka pomerne ostrému odmietnutiu zámerov tureckých politikov robiť v Holandsku kampaň medzi tureckými prisťahovalcami.

V podmienkach Slovenska by tento druhý koncept mohol, čisto hypoteticky, fungovať napríklad tak, že predseda sociálnodemokratickej strany bude namiesto výrazu Rómovia používať hanlivejší ekvivalent a trebárs šéf liberálov bude s penou na ústach kritizovať pokusy vojnových utečencov usadiť sa na teritóriu demokratického Slovenska a úplne tak spochybňovať princíp solidarity.

Nech už uvedený príklad vyzerá akokoľvek nedôveryhodne, tento teoretický koncept pod Tatrami nefunguje. Rómovia sú už podľa Fica Cigáni a Sulík by najradšej Slovensko pred utečencami dávno hermeticky uzavrel. A popritom všetkom preferencie Kotlebovi rastú. Tak kde je teda to v úvode tohto textu sľubované riešenie?

Naoko jednoduché riešenie je v podmienkach Slovenska fakticky zložité, pritom nesúvisí ani s jedným z vyššie uvedených konceptov boja proti extrémizmu. Predpokladá totiž zásadnú zmenu politickej kultúry. V zmysle toho, že polícia bude naozaj vyšetrovať, špeciálny prokurátor naozaj podávať žaloby, minister vnútra bude skutočnou morálnou autoritou, oligarchovia prestanú kšeftovať so štátom a každé čo i len malé podozrenie z korupcie a klientelizmu bude sprevádzané dočasným alebo aj trvalým uvoľnením podozrivého z verejnej funkcie. Okamžite, nie až po povestných troch minútach predsedu vlády, ktoré v realite Slovenska presahujú obdobie jedného volebného obdobia. A popri tom všetkom sa reprezentanti ľudu zamerajú výlučne na riešenie problémov obyvateľov tejto krajiny.

Pre Roberta Fica to na začiatok znamená prijať niekoľko drobnejších rozhodnutí. Vymeniť ľudí na čele špeciálnej prokuratúry i ministerstva vnútra a nahradiť ich uznávanými a morálnymi autoritami. Odpolitizovať políciu, spravodajské služby, skutočne zrušiť Mečiarove amnestie, vrátiť plukovnícke výložky (netreba zabudnúť ani na tie vypusinkované od kapitána Danka) a konečne ísť vypovedať v kauze Gorila. Pred nezávislého vyšetrovateľa. A ak by mal predseda vlády stále potrebu verejne zosmiešňovať šéfov niektorých štátnych inštitúcií, mal by od riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne sústrediť svoju pozornosť na súčasných šéfov silových ministerstiev a pod nich patriace inštitúcie.

Na začiatok toho skutočne nie je veľa. Všetko sa to dá stihnúť počas jedného pracovného dňa. Aj s tlačovou konferenciou, na ktorej novinárom nebude nadávať do prostitútok. Podvečer sa ešte vysťahuje z Bonaparta a na konci dňa konečne prezradí, ktorýže to slovenský imitátor jeho hlasu hovorí na tajne zhotovenej nahrávke o paralelnom financovaní Smeru. Iba že by konečne vyšiel s pravdou von. To by sme však na druhý deň potrebovali nového šéfa aj na čele vlády.

Na druhý deň začnú Kotlebovi klesať preferencie. Podpora extrémizmu totiž primárne nie je spojená iba so stratou pamäti, ale v prvom rade s nedôverou v systém vytvorený takými politikmi, u ktorých ich prvoradý politický záujem nekorešponduje s predstavou väčšiny spoločnosti o zodpovednom spravovaní vecí verejných. Ľudia totiž zvyknú hádzať vinu za svoju životnú mizériu práve na štát. Ak na čele štátu stoja politici s minimálnym záujmom o problémy bežných ľudí, verejnosť začne hľadať alternatívu niekde inde.

Hádzať celú zodpovednosť za neúspechy v boji proti extrémizmu iba na Fica by určite nebolo správne. Predseda vlády by síce mal ako prvý preukázať záujem o posilnenie pilierov demokracie, ale aj opozícia musí v tomto zápase zabrať. A ukázať úprimný záujem o riešenie problémov bežných ľudí. Pokiaľ terajšia demokratická opozícia nebude predstavovať alternatívu voči existujúcej vládnej moci, ľudia ju začnú hľadať v temnom priestore za hranicami ústavného štátu.

Handrkovať sa povedzme o tom, či ktorýsi politik na nejakom večierku užíval drogy, alebo sa v rámci koalično-opozično-mafiánskych sporov prezentovať prasacinkami zo sociálnych sietí, je pre extrémistov vodou na mlyn. Kotlebovi a jeho holohlavým kamarátom v takýchto prípadoch skutočne netreba robiť absolútne nič. Len si vyložiť nohy na stôl a tešiť sa z každého nového prieskumu verejnej mienky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie