Denník N

Vie, že zomierajú, aj tak si nevyliečiteľné deti berie domov a celé noci nespí

Mohamed Bzeek z Los Angeles sa s manželkou staral o viac ako 40 chorých detí, ktoré nikto nechcel. „Nežiadam od ľudí, aby mi ďakovali,“ hovorí.

Hladká ich po chrbáte, objíma ich a hlavne sa im prihovára. Vie však, že napriek jeho starostlivosti tieto deti zomierajú.

Mohamed Bzeek je viac ako 20 rokov pestúnom, ktorý si k sebe domov berie tie najťažšie prípady. Chce s nimi prežiť posledné týždne a často skôr dni.

„Viem, že v systéme je veľa detí, ktoré sú nevyliečiteľné choré,“ povedal pre AJ+. „Mnoho ľudí si ich nevezme, pretože so smrťou nechcú mať nič spoločné.“

Na začiatku bola manželka

Mohamed Bzeek prišiel do USA v roku 1978 z Líbye ako študent. Neskôr sa oženil, jeho manželka Dawn bola pestúnkou skôr, ako sa s ním spoznala. „Inšpirovali ju k tomu  jej starí rodičia, ktorí boli tiež pestúnmi,“ povedal Mohamed Bzeek pre Los Angeles Times.

Dawn otvorila svoj dom pre deti, ktoré potrebovali okamžité umiestnenie alebo ochranu. S Mohamedom od roku 1989 poskytli domov najmenej 40 deťom. Desať z nich Bzeek aj pochoval.

„Som šťastný, že som bol súčasťou ich života a že som im pomohol,“ uviedol Bzeek.

So smrťou dieťaťa sa prvýkrát stretol v roku 1991. „Strašne ma to bolelo, keď zomrela,“ povedal o ročnom dievčati, ktoré sa narodilo s poranenou chrbticou. Práve v 90. rokoch sa manželia rozhodli, že sa budú starať o nevyliečiteľne choré deti, ktoré nikto iný nechce.

Bol medzi nimi aj chlapec s ochorením tenkého čreva. Nikdy nemohol jesť tuhú stravu, ale Bzeekovci ho brávali ku stolu, aby boli ako jedna rodina.

„Najdôležitejšie je, že tieto deti musíte ľúbiť, akoby boli vaše,“ uviedol. „Viem, že sú choré. Viem, že zomierajú. Robím všetko najlepšie, ako viem, a ostatné nechávam na Boha,“ hovorí muž, ktorý je praktizujúcim moslimom.

Mohamed Bzeek sa teraz stará o 6-ročné dievča, ktoré je pripútané na lôžko s mozgovou poruchou. Vyžaduje si nepretržitú starostlivosť, pretože je hluchá, slepá, ochrnutá a má aj záchvaty.

„Viem, že ma nepočuje, nevidí, ale vždy sa jej prihováram,“ povedal. „Vždy ju držím, hrám sa s ňou, dotýkam sa jej. Ona má tiež pocity, dušu. Je to ľudská bytosť.“

K Bzeekovcom prišla, keď mala len jeden mesiac. Doktori jej nedávali viac ako dva roky, nedávno oslávila šieste narodeniny.

Pred ňou sa manželia starali o tri deti v podobnom zdravotnom stave.„Pre tieto deti je to doživotný trest,“ uviedol Mohamed Bzeek.

Dokedy bude vládať

V okrese Los Angeles je 35-tisíc detí, 600 z nich je vážne chorých a potrebovali by pestúnsku starostlivosť.

„Ak nám niekto zavolá a povie, že toto dieťa potrebuje ísť do hospicu, napadne nám jediné meno,“ uviedla Melissa Testermanová z okresného oddelenia sociálnych služieb, ktorá má na starosti umiestnenie chorých detí.

„On je jediný, kto si vezme dieťa, ktorého vyhliadky sú beznádejné.“

Zvyčajne sú takéto deti umiestnené do nemocníc alebo sa o ne starajú zdravotné sestry, ktoré sú tiež pestúnkami.

„Ale Bzeek je jediný pestún v okrese, o ktorom vieme, že si zoberie nevyliečiteľné choré deti,“ uviedla Rosella Yousefová zo sociálnych služieb.

Mohamed Bzeek nikdy nemal voľný čas. Keď pred troma rokmi zomrela jeho manželka, zostal na choré deti sám.

„Keď zomrela moja žena, bolo to naozaj ťažké,“ uviedol. „Viete, v noci niekedy nespím a ráno zas musím vstať, nech sa deje čokoľvek. Ale ja viem, že toto dieťa ma potrebuje.“

Jeho druhým domovom je nemocnica. Keď tam nie je, radí sa s doktormi po telefóne.

„Nežiadam od ľudí, aby mi ďakovali alebo hovorili, že si vážia to, čo robím. Na tom mi nezáleží,“ uviedol. „Robím to zo srdca.“

Bzeek sa okrem šesťročného dievčatká stará aj o svojho syna Adama, ktorý sa narodil v roku 1997 s ochorením kostí. V porovnaní so svojimi spolužiakmi z vysokej školy, kde študuje informatiku, je oveľa menší. Podľa svojho otca je však veľký bojovník.

Mohamed Bzeek chce byť pestúnom tak dlho, ako bude vládať. „Tieto deti skutočne potrebujú niekoho, kto by s nimi bol. Smrť je súčasťou nášho života,“ povedal. „Všetci raz zomrieme. Tak prečo nepomôcť takémuto dieťaťu a ubezpečiť ho a dať mu pocítiť, že má domov, rodinu. Ako ľudia by sme si mali pomáhať, nie?“

Teraz najčítanejšie