Denník N

Cvičenie: Nájdite manipulácie v článkoch z dezinformačných médií

Sústreďte sa predovšetkým na titulok. Pokiaľ v článku nie sú dôveryhodné informácie pre tvrdenie v titulku, dá sa hovoriť o manipulácii.

Tieto cvičenia sú doplnkom k príručke o tom, ako sa vyznať v správach na internete. Príručku si môžete zadarmo stiahnuť vo formáte PDF a vytlačiť. Ďalšie články z N Magazínu nájdete tu.

V tomto cvičení ukážeme konkrétne články publikované za posledný rok na dezinformačných weboch. Vašou úlohou bude objaviť v článkoch manipulácie iba na základe prečítania – bez toho, aby ste si ďalšie informácie dohľadávali cez Google.

Tip: V príručke Klamstvá a konšpirácie zdôrazňujeme, že vždy záleží na titulku. Na Facebooku mnoho užívateľov zdieľa článok bez toho, aby ho otvorili. Administrátori dezinformačných webov to, samozrejme, vedia. Ich články preto môžu mať úderný titulok, ale samotný text už neponúka žiadne dôkazy pre tvrdenie, ktoré je v ňom obsiahnuté.

Sústreďte sa teda na dve otázky:

  • Zodpovedá titulok obsahu článku?
  • Sú informácie, o ktoré sa titulok opiera, dôveryhodné a dostatočne podložené?

Ak je odpoveď  „nie“, ide o manipuláciu.

 

Príklad 1: Karneval a deti v ohrození

Prvý predkladaný článok publikoval server Hlavné správy v máji 2016. V tom čase vyvolal aj menšiu aféru, ktorá sa dotkla jednej základnej školy v Banskej Bystrici:hshs-i

 

Čo v článku nesedí?

1.) Článok vychádza len z tvrdenia jedného človeka

Je ním podnikateľ a rodič Jaroslav Kuracina, v článku vystupuje ako jediný aktér. O „prezliekacom týždni“ hovorí najmä svoje dojmy, ďalší rodičia mohli mať iné dojmy. Napriek tomu Hlavné správy nekriticky prebrali práve Kuracinovu verziu, pretože sa im zrejme hodila.

(V skutočnosti Hlavné správy iba okopírovali status, ktorý Kuracina napísal na Facebook, a na ňom postavili celý článok)

hs-kuracina

2.) Článok prichádza so silným záverom, ktorý však nemá ničím podložený

Článok podáva ako fakt, že na školách vymývajú deťom mozgy „zhubnou gender ideológiou“. Tvrdí, že chystaný karneval môže mať pre deti „katastrofálne dôsledky, môže spôsobiť v ich dušiach chaos, ktorý si ponesú do dospelosti“.

hs-ii

Tento záver nie je ničím podložený. Chýba vyjadrenie nejakého uznávaného psychológa, nie je citovaná žiadna seriózna štúdia, ani uvedený príklad, kedy by takýto karneval zanechal v deťoch „katastrofálne dôsledky“.

(Článok zdieľali stovky ľudí, vrátane poslanca Borisa Kollára.)

3.) Dotknutá strana nedostala priestor veci vysvetliť

Článok je o konkrétnej základnej škole z Banskej Bystrice, ktorú obviňuje, že tam budú deťom „vymývať“ hlavy. Nezaznie však žiadne vyjadrenie zástupcov školy. Ide o porušenie najzákladnejšieho novinárskeho pravidla.

Pokiaľ by túto tému spracúval nejaký seriózny novinár, ako prvé by kontaktoval riaditeľku školy, aby si overil, o čo vlastne ide.

(Hlavné správy sa o nič takéto nepokúšali. Až dodatočne, keď sa článok šíril internetom, doplnili stanovisko riaditeľky, ktoré musela proaktívne reagovať na webe školy.)

hs-vymyvanie-iv

 

Príklad 2: Nebezpečný festival Pohoda

Ďalší článok z tohto cvičenia vyšiel v júni 2016 na serveri Medzičas. Autor v ňom ponúka kritický pohľad na hudobný festival Pohoda, ktorý sa koná každý rok na letisku v Trenčíne.

pohoda-i pohoda-ii

 

Čo v článku nesedí?

1.) Frázy miesto faktov

Autor prirovnáva festival Pohoda k niekdajšiemu Festivalu politickej piesne, kde za socializmu vystupovali režimu lojálni speváci. Neponúka však žiadne fakty. V článku sa napríklad píše, že „mnohí bývalí návštevníci z rokov minulých sa preto tento rok rozhodli festival nezaradiť medzi svoje letné aktivity“. Z čoho vychádza, už nedodal. Festival Pohoda bol v roku 2016 vypredaný.

Článok ďalej tvrdí, že „mimovládne organizácie dostali pokyn vmasírovať do hláv slovenských občanov súhlas s presídlením desaťtisícov imigrantov na Slovensko“. Dôkazy autor nemá, preto použije frázu „je všeobecne známe“. Takéto vety väčšinou signalizujú, že informácia je nepodložená.

pohoda-ii

2.) Článok vykresľuje fiktívnu realitu

Článok prezentuje Slovensko ako miesto, kde sa šíri fenomén „pracujúcej chudoby“, zatiaľ čo Európska únia a slovenská vláda idú dávať na migrantov peniaze, ktoré zoberú „slovenskej pracujúcej chudobe“. Opäť však neponúka žiadne čísla ani fakty.

V skutočnosti nezamestnanosť klesá, životná úroveň pomaly stúpa, počet migrantov z moslimských krajín je zanedbateľný a peniaze. Peniaze, ktoré štát používa na svoje aktivity (či už ide o granty pre mimovládne organizácie alebo čokoľvek iné) nepochádzajú primárne od „pracujúcej chudoby“ – najviac peňazí vo forme daní odvádzajú štátu firmy.

(Autorovi článku prekážal symbolický drevený minaret, ktorý nechali organizátori postaviť v areáli festivalu, a snažil sa dať čitateľom dôvody, prečo ho považovať za škodlivý.)  

 

Príklad 3: Bez papierových peňazí

Tretí článok vyšiel v marci 2017 na serveri napalete.sk. Rozoberá plán Európskej únie ohľadom bezhotovostných platieb.

eu eu-iii eu-iv eu-v

Čo v článku nesedí

1.) Článok podsúva dojem, že onedlho už nebudeme platiť v hotovosti

Titulok oznamuje, že sa chystá zrušenie papierových peňazí. Za dôkaz si berie akčný plán Európskej komisie, ktorý podľa článku spomína „možnosť zákazu hotovostných platieb nad určitú hranicu“. V texte sa teda píše iba o možnosti, že budú zakázané platby od určitej úrovne. Titulok však hovorí niečo iné, že sa chystá zrušenie papierových peňazí.

Článok ako odstrašujúci príklad spomína Španielsko, Taliansko či Francúzsko, kde je stanovený limit na platbu papierovými peniazmi na 1000 eur, či 2500 eur. Aj tieto dva príklady majú ďaleko od stavu, kedy by ľudia prestali používať hotovosť.

(Koľko ľudí bežne nosí v peňaženke viac než tisíc eur a potrebuje takéto sumy platiť v hotovosti? Článok na to neodpovedá, ale podsúva dojem, že aj zákaz hotovostných platieb nad tisíc eur je škodlivý.)

eu-iv

2.) V čom má spočívať diktatúra EÚ?

V článku sa píše, že krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko si stanovujú rôzne limity pre platbu papierovými peniazmi. Napríklad na Slovensku je limit 5000 eur pri platbe u obchodníka, 15000 eur pri platbách medzi ľuďmi. Z toho je zrejmé, že štáty si tieto veci určujú podľa seba a nie podľa toho, ako to nariaďuje Brusel.

Znižovanie limitu na bezhotovostné platby je v skutočnosti krokom proti finančným podvodom. Článok sa však snaží (bez dôkazov) presviedčať čitateľov, že sa to dotkne bežného života obyvateľov.

(Článok sa v skutočnosti iba snaží zneužívať tému boja proti finančným podvodom, aby mal dôvod spochybňovať EÚ.)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie