Starosta kúpil problémovým Rómom dom o 20 kilometrov ďalej. Je toto riešenie na chatrče a getá?
Ako bojovať proti predsudku, že Rómovia zasa dostanú niečo zadarmo? Presúvaním rodín z jednej dediny do druhej za obecné peniaze ťažko.
Ten dom v Kecerovciach neďaleko Košíc bol pred štyrmi rokmi niekoľko dní v televíznych novinách. Rómovia z miestnej osady tam sekerou napadli 84-ročného muža a zaťali mu dvakrát do hlavy, na následky zranení neskôr zomrel. Toto miesto sa pre Slovensko stalo symbolom „rómskej kriminality“.
Dnes v tom dome žije veľká rómska rodina. Dostali sa k nemu za zvláštnych okolností. Kúpil ho starosta s poslancami z obce vzdialenej 20 kilometrov, zaplatili z obecných peňazí zhruba 56-tisíc eur a rodinu tam nasťahovali.
Na prvý pohľad to vyzerá ako pokus vyviezť problémy čo najďalej zo svojej dediny. Každým ďalším riadkom to však bude oveľa komplikovanejšie.
Na Slovensku žilo podľa Atlasu rómskych komunít 283-tisíc Rómov v osadách a getách, údaj je z roku 2013. Za múrmi, na okraji dedín alebo aj ďaleko za nimi, často v podmienkach ako v stredoveku, oddelene od zvyšku sveta. Z takýchto podmienok sa do slušného domu dostali aj rodina Žigovcov a Giňovcov z Lemešian.
Video: Z geta do rodinného domu
Autorka: Martina Koník
Život pri smetisku a bez vody
V Lemešanoch prechádza diaľnica medzi Košicami a Prešovom. Medzi dedinou a diaľnicou tam majú aj dve bytovky, postavili ich začiatkom deväťdesiatych rokov. Za bytovkami sú desiatky drevených chatrčí.
V legálnej, nedokončenej a zničenej bytovke sa na schodisku zdvíha žalúdok. Steny sú do výšky očí zašpliechané blatom a zažratou špinou, je tam smrad. Z medziposchodia sa z okna otvára pohľad na hromadu chatrčí, jedna vetchá stena podopiera druhú, nad strechami sa vznáša dym z piecok.
Pred vstupom do dvoch bytoviek v Lemešanoch je bahnisko. Uprostred bahniska je jediný zdroj pitnej vody pre štyristo ľudí z týchto dvoch bytoviek a osady za nimi – vodovodný kohútik stojí tesne vedľa múru smetiska.
A predsa, keď na najvyššom poschodí jednej z bytoviek vstúpite do bytu Mira Žigu, vchádzate do čistého domova. Nemajú tečúcu vodu, ale podlahy sú umyté, koberce povysávané, všade je čisto.
Susedov odsťahovali, zostala reťaz
Päťdesiatnik Miro Žiga podobne ako väčšina Rómov z Lemešian nemá prácu, ani nikto z jeho rodiny. V zadnej izbe jeho bytu leží chorá 80-ročná mama, najmladší člen rodiny zasa nemá ešte ani rok, je na podlahe v pavúku. Von do špiny ho neberú.
Na vchodových dverách susedného bytu je hrubá kovová reťaz so zámkom. Byt je prázdny, rodina Giňovcov a Žigovcov sa pred pár mesiacmi odsťahovala.
To je tá rodina, ktorej obec Lemešany za 56-tisíc eur kúpila veľký rodinný dom v 20 kilometrov vzdialených Kecerovciach.
Môže to vyzerať tak, že sa dedina chcela zbaviť neprispôsobivých Rómov, a tak ich vyviezla preč. Naozaj išlo o problémovú rodinu. Zneužil starosta verejné peniaze? Zbavil sa problému? Vyriešil ho? S jeho odsúdením sa ešte oplatí počkať.
Musel sa totiž vyrovnať aj s chaotickou výstavbou týchto dvoch bytoviek krátko po páde komunizmu, zdedeným getom, a s tým, že bol kamarátom hlavy tejto rómskej rodiny. Nič z toho ho neospravedlňuje. Stále sa mohol inšpirovať ľuďmi, ktorí majú premyslený plán, ako si Rómovia môžu sami stavať domy za nasporené peniaze a malú pôžičku.
Tu už naozaj žijeme
Na dvore veľkého viacgeneračného domu na hlavnej ulici v Kecerovciach sa schádzajú takmer všetci jeho obyvatelia. Žije ich tu osemnásť. Dvaja bratia, sestra, otec a ich rodiny. Je sobota okolo poludnia a u Giňovcov a Žigovcov sa pomaly preberajú po nočnej oslave otcovej päťdesiatky. Najskôr sa vonku hrajú deti, pridávajú sa rodičia.
Z dvora cez veľké drevené vráta vidno do šopy, kde si kedysi dvaja útočníci so sekerou počkali na predchádzajúceho majiteľa domu. V obrovskej drevenej stavbe zostali nevedno po kom veľké plechové barely na naftu s nápisom Slovnaft, hneď pri nich je pletivom ohradený výbeh pre sliepky, vedľa drevo na zimu.
Dom má dve podlažia, je za ním aj chliev s hnojiskom, za drevenou šopou je ešte 350 metrov dlhý pozemok. Tam chcú po zime zasadiť zemiaky.
V chlieve sa váľajú štyri prasatá. Len nedávno mali zabíjačku, 18-členná rodine zje celé prasa takmer na počkanie.
Žigovci a Giňovci začali v Kecerovciach nový život. Matka, ktorá to celé vymyslela a vybavovala, sa už domu nedožila, presťahovali sa doň v lete minulého roku už bez nej.
V bytovke v Lemešanoch mala jedna šesťčlenná rodina jednu izbu veľkú 3 krát 2 metre. Toto je iný svet. Aj tu majú miestnosť s rozmermi 3 krát 2 metre, no je to najmenšia izba v dome. Chcú ju prestavať na kúpeľňu, aby bola jedna na každom poschodí domu.
V lemešanskom gete by nemohli chovať vlastné prasatá, pestovať zeleninu. A ešte niečo! Vodu majú dotiahnutú až do kuchyne a toaletu majú na oboch podlažiach. Splachovaciu.
V Lemešanoch dodnes koberce po celý rok perú v potoku, umývajú sa v lavóroch a nechcite vedieť, kde robia potrebu.
Najviac sa sťažovali a bola mojou spolužiačkou
Starosta Lemešian je zaujímavý človek. Úprimný, mediálne neskúsený. Porozpráva veci, ktoré by si skúsenejší kolega určite nechal pre seba. Vidieť, že o spolužití s Rómami rozmýšľa. A aj keď s ním ani zďaleka vo všetkom nesúhlasíte, nemôžete mu uprieť snahu pomôcť alebo aspoň vyhovieť dedine. Väčšine jej obyvateľov. Aby nedošlo k omylu, tú väčšinu netvoria Rómovia.
O kúpe domu v Kecerovciach hovorí starosta Marko Bučko takto: „Nie je to náš model, nechcel by som, aby to tak bolo brané. Zdedil som takúto aktivitu od predchodcu. Nie je to premyslená aktivita, nič prešpekulované, ani dobre podložené. Jednoducho to je vec, ktorá sa raz rozhodla.“
Takto by sa podľa neho dalo riešiť bývanie Rómov po celom Slovensku. Veď vyľudnených dedín pribúda, domy sa vyprázdňujú, prečo by sa do nich nemohli presťahovať Rómovia z osád a get?
V tomto prípade rozhodlo obecné zastupiteľstvo, nie sám starosta. „Neriadime sa podľa štatistík, podľa literatúry. Jednoducho, tá rodina to chcela, potrebovala, my sme akoby v slabej chvíľke podľahli tlaku,“ hovorí starosta a dodáva, že to neľutuje, lebo videl, ako rodina teraz žije.
Potom prizná, že matka tejto rodiny bola v detstve jeho spolužiačka. „Pripomínala mi stále, že som od nej úlohy opisoval a neviem jej pomôcť.“
Uznáva, že to možno nie je úplne kóšer a že ide o veľa peňazí – 56-tisíc eur.
Zatiaľ majú Giňovci a Žigovci podľa zmluvy istotu, že v dome zostanú na jeden rok do konca leta 2017, platia za to nájomné 200 eur mesačne. Veria, že potom dostanú dlhodobú zmluvu a budú môcť 23 rokov dom splácať, a potom už bude dom ich.
Starosta Bučko sa pýta, prečo štát nedáva obciam peniaze aj na výstavbu rodinných domov, ale tlačí ich do výstavby nájomných bytov. „Rovno som sa aj zasa v úlohe ministra obhajoval: Veď v krajine je kopec prázdnych domov, nevyužitých. Napadlo mi, prečo by sme ich nemohli využiť pre Rómov?“
Nemyslí tým prázdne domy u nich v Lemešanoch, také vraj nie sú. Podobne ani voľné pozemky, lebo dedine sa vraj darí vďaka blízkej diaľnici a neďalekým mestám Prešovu a Košiciam.
Rómovia v dedine bývajú v dvoch bytovkách postavených v 90. rokoch. Vysťahovali ich tam z ich rodinných domov, keď štát budoval diaľnicu. Bytovky nedokončili a tak zostali napríklad aj bez vody.
Aj Rómovia si môžu na dom našetriť a požičať
Na Slovensku sú ľudia, ktorí majú premyslenejší plán na bývanie Rómov odsúvaných na okraj dedín.
Projekt DOM.ov pracuje v niekoľkých osadách a presviedča miestnych, že je aj v ich prospech, keď sa osady budú rozvíjať. Pomáha s výkupom pozemkov, podporuje rodiny v sporení a pomáha im vybaviť mikropôžičky na nový dom, ktorý sa dá postaviť aj za niekoľkotisíc eur.
Šéfku Projektu DOM.ov Lenku Hujdičovú riešenie z Lemešian zaskočilo. „Nie je dôvod obdivovať efektné riešenia pre vybrané rodiny, ak nemáme víziu pre celú komunitu. Ak našla obec 56-tisíc, malo byť predovšetkým povinnou jazdou urobiť obyčajný projekt na výstavbu nízkoštandardných bytov. Prečo obec túto možnosť nevyužila?“ pýta sa.
Výhovorku, že na výstavbu v obci nie sú podmienky, počúvajú často. „Pozemky v doline, za potokom, pri družstve, pri smetisku – stále dokola to isté. Zažili sme aj odpoveď pri kaplnke, to znelo nádejne. A kde je kaplnka? Za dedinou. Presnejšie, na pol ceste do ďalšej dediny.“ Odpoveď, že nie sú pozemky na bytovku pre Rómov jej pripomína oznam predavačky z čias socializmu, že v obchode nemajú toaletný papier.
Nový domov
V porovnaní s getom v Lemešanoch je dom v Kecerovciach luxusom. Stojí na hlavnej ulici. Kecerovce sú už dávno prevažne rómska dedina. Ako taká dedina vyzerá? Úplne normálne. Iba malý podiel obyvateľov žije v chatrčiach, väčšina (áno, aj Rómov) v slušných domoch na slušných uliciach.
Sused Giňovcov a Žigovcov hovorí, že ho nečakané sťahovanie veľkej rodiny zaskočilo. Nik ho neupozornil. Rodine však dáva šancu. Príjemne ho prekvapilo, že ho vopred upozornili na oslavu päťdesiatky a na to, že budú zrejme v noci trochu hlučnejší.
„Aj boli, tancovali, ale povedali to vopred a zvyčajne takéto oslavy nemávajú,“ hovorí.
Ako prijali rodinu v Kecerovciach ostatní? Starosta Miroslav Galas-Zaufal hovorí, že o tomto prípade nič nepočul. „Nikto mi to nedal písomne, nepoznám to, nikto za mnou nebol.“ Každý má podľa neho právo kúpiť si dom, hoci aj iná dedina.
Prípad z Lemešian naopak poznajú v úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Vládny splnomocnenec Ábel Ravasz (Most-Híd) hovorí, že situáciu monitorujú a veria, že hlavnou motiváciou obce bolo pomôcť slušnej rodine, hoci to nie je „koncepčné či systémové“. „Veríme, že nejde o vysťahovanie Rómov z obce a zbavenie sa zodpovednosti samosprávy,“ hovorí Ravasz.
Dom sa dá postaviť už za 10-tisíc eur
Na čo by obec takúto sumu mohla dať podľa splnomocnenca? Na škôlku či na školu, na asistentov, na krúžky pre matky.
„Za 10- až 12-tisíc eur je možné vybudovať svojpomocne nový domček, navyše môže to byť návratná investícia cez mikropôžičky, 56-tisíc eur tiež môže pokryť platy hneď niekoľkých terénnych pracovníkov na celý rok 2017 a možno že aj ďalej,“ vymenúva Ravasz.
Základom je podľa splnomocnenca legalizovať pozemky a stavby v osadách, aby tam mohli dotiahnuť inžinierske siete. Hovorí, že bude podporovať výstavbu a svojpomocnú výstavbu nájomných bytov a legalizáciu už stojacich domov. V tomto roku tiež spúšťajú projekt prestupného bývania – kým ľudí z najhorších podmienok dostanú do slušnejších bytov, budú dočasne bývať v ubytovniach či v sociálnych bytoch.
Ako budú podľa vládneho splnomocnenca aj po jeho pôsobení vo funkcii vyzerať slovenské osady tak o 20 či 30 rokov? „Verím, že väčšina z nich sa postupne pretransformuje na nové dedinky s normálnou infraštruktúrou, normálnou kvalitou života a pracovne aktívnym obyvateľstvom,“ hovorí Ravasz.
Tam, kde nebudú pracovať na školstve, bývaní a zamestnanosti, budú podľa neho aj o 20 rokov stále osady.
Starosta Lemešian: Je to taký rozdiel, keď je voda vnútri alebo vonku?
Lemešany zaplatili 56-tisíc eur za dom pre 18-člennú rodinu. Asi 400 obyvateľov zostáva v gete bez zavedenej vody. Ako to vysvetľuje starosta.
Koľko by stálo doviesť vodu k bytovkám, kde žijú Rómovia?
To si neviem predstaviť. Kam ju dovedieme? Tam, kde mali kúpeľne, tam sú byty. Nie je tam ani kanalizácia. Špekulovali sme aj nad dovedením vody, ale… Stálo by to menej ako 50-tisíc eur. No a budú mať vodu.
Zlepší sa im životná úroveň, keď budú mať vodu.
Prečo, na tom to nestojí.
Keď si vyskúšate život bez vody už len týždeň, je to rozdiel.
Však majú vodu.
Vonku.
No áno. A myslíte si, že keď ju budú mať v kuchyni, je to diametrálne rozdielny stupeň?
Áno.
Dobre si pamätám, moji starí rodičia mali studňu vonku. Vodu sme mali v kuchyni vo vedre, z toho sme pili, varili, umývali sme sa. Na toaletu sme chodili do dreveného záchoda za maštaľ. Nemyslím si, že sme na tom boli až tak zle. Že keď mám teraz WC a sprchu vnútri, že sa mi tak lepšie žije ako mojim starým rodičom. Možno až tak celkom nie. Druhá vec je, ak sa 15 ľudí vymaní z takýchto podmienok do úplne iných podmienok, dá sa to vyvážiť? Dúfam, že tu nebudeme filozofovať a písať eseje o tom, čo je lepšie. Neviem, či toto je to, čo najviac potrebujú a všetko bude inak.
Nemohli ste radšej investovať tie peniaze do obnovy bývania celej 400-člennej komunity?
Keby sme mali obnoviť tie bytovky, vyžadovalo by si to vysťahovanie všetkých rodín. Očistenie až do tehly, vydenzifikovanie, vypálenie všetkých škár a ploštíc. Neviem, či by to bola dobrá investícia do stavby, ktorá je vhodná akurát na zbúranie. To nie sú veci, ktoré napadli len vás, rozmýšľame o tom tak, že sa už z toho nevieme ani vymotať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
