Chcú pomôcť imobilnej mame, majú problém dostať sa k jej dôchodku

Pani Aurélia má 88 rokov. Donedávna sa dokázala vo svojom bratislavskom byte postarať sama o seba a rodina jej dcéry jej chodila pomáhať, no dnes to už nie je možné. Zatočila sa jej hlava, spadla a ublížila si tak, že ostala imobilná a odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť.

Jej 60-ročný zať Boris Burger chodí do práce na denné i nočné zmeny, jeho partnerka je na invalidnom dôchodku s vážnou indispozíciou. Auréliina druhá dcéra žije v Nemecku, na Slovensko sa dostane zriedka.

Borisovi bolo jasné, že 24-hodinovú starostlivosť o svokru sami zabezpečiť nedokážu. „Okrem množstva diagnóz má aj svoju váhu, 86 kilogramov, takže sme mali so synom vážny problém ju čo len polohovať. Mohol som odísť z práce, potom by sme však nevyžili a starať sa 24 hodín denne o imobilného človeka by som aj tak nevládal.“

Ľudia strašia, pochváliť však treba aj štát

Kým bola svokra v nemocnici na traumatológii, geriatrii a v liečebni, rodina hľadala vhodný domov sociálnych služieb. V Bratislave to bolo nemožné. V jednom Borisovi rovno povedali, že v poradovníku už teraz čaká 100 ľudí a jeho svokra tak príde na rad najskôr o deväť až dvanásť mesiacov.

Nakoniec sa podarilo nájsť domov sociálnych služieb v blízkom meste. Táto služba stojí asi 950 eur mesačne. Svokrin dôchodok je okolo 400 eur, príspevok od štátu približne 320 eur, zvyšnú sumu Borisova a švagrinina rodina doplatí. „Nevidím v tom problém, je to naša morálna povinnosť.“

Príspevok od štátu na podobné služby oceňuje. „Mnohí stále nariekajú a vytvárajú atmosféru, aké sú domovy sociálnych služieb drahé, že ich umiestnenie rodiča stojí tisícku mesačne, v skutočnosti je to inak – časť splatia z jeho dôchodku, sčasti prispeje štát, a až zvyšok je na rodine. Ak má dôchodca slušne vychované deti a vnukov, nemôže byť problém poskladať sa a doplatiť povedzme 200 eur.“

Pošte notársky overená plná moc raz stačí, raz nie

Borisova rodina však pri vybavovaní narazila na byrokratické mantinely. Keďže svokra je mimo svojho bytu a ako imobilná si nedokáže prísť po dôchodok na poštu, chceli zabezpečiť, aby ho mohla preberať jej dcéra.

Riešenie ponúkol Borisov kamarát, doktor práv, ktorý mal kedysi podobný problém – k svokre treba priviesť notára a spísať plnú moc, aby dcéra mohla mamu zastupovať vo všetkých konaniach voči štátnym úradom, finančným inštitúciám a právnickým či fyzickým osobám. Sám potrebný text aj skoncipoval.

Notárka mamu navštívila priamo v liečebni. „Preskúšala ju z duševnej spôsobilosti, kládla jej otázky, ktorými si overovala, či vníma, či je pri zmysloch, či sme ju nemanipulovali, a dala jej prečítať návrh. Svokra bez problémov potvrdila, že všetkému rozumie a pozná dôvod, pre ktorý musí dôchodok preberať jej dcéra,“ vraví Boris.

S plnou mocou potom aj s manželkou prišli na poštu na bratislavskú Tomášikovu ulicu. Tam narazili, k dôchodku sa nedostali. „Prvá pracovníčka si bola neistá, poradila sa s druhou, tá to rezolútne zamietla, vraj tam peniaze podržia tri mesiace a hotovo.“

Keď to Boris spomenul právnikovi, ktorý mu poradil a ktorému práve na základe plnej moci dôchodok na pošte odovzdali, ten to komentoval, že rôzne úradníčky za priehradkou si rovnakú vec vysvetľujú rôzne.

„Načo v našom práve existuje čosi ako notársky overená plná moc? Peniaze sú na pošte, máme svokrou podpísané a notárkou opečiatkované, že ich môžeme prevziať, máme však smolu. Plná moc pre poštu zjavne nič neznamená,“ nechápe Boris, prečo musí štát všetko administratívne komplikovať.

Hovorkyňa Slovenskej pošty Martina Macková však odpovedá, že na pobočke postupovali správne. „Ak má dôchodca záujem, aby jeho dôchodok prebrala iná osoba, je potrebné, aby o to požiadal v Sociálnej poisťovni, ktorá stanoví iného prijímateľa a uvedenú zmenu oznámi Slovenskej pošte.“

Pošta vypláca dôchodok vždy prijímateľovi uvedenému na kvitančnom liste po podpísaní súhlasu dôchodcom. „Na uvedené neplatí žiadne splnomocnenie.“

Prečo teda v prípade Borisovho kamaráta a právnika stačilo notárske splnomocnenie? O takomto prípade nevedia. „Každý konkrétny prípad však preveríme a v prípade pochybenia vyvodíme dôsledky,“ uzavrela Martina Macková.

Čaká sa na vybavenie dva až tri mesiace?

Rodina sa obrátila na Sociálnu poisťovňu. V pobočke na Záhradníckej ulici s ňou komunikovala príjemná a milá zamestnankyňa, problém však zatiaľ nevyriešili.

Najskôr dcéra dôchodkyne musí podať žiadosť o to, aby mohla dôchodok preberať, vybavenie však podľa pracovníčky trvá 60 až 90 dní. A práve tomu Boris odmieta uveriť. „Neviem si predstaviť, čo v takom prípade robia rodiny, ktoré nemajú úspory nazvyš. Z čoho majú dva až tri mesiace utiahnuť také platby?“

Pracovníčka poisťovne navrhla aj to, aby sa do žiadosti uviedlo, že peniaze pôjdu rovno domovu sociálnych služieb. Lenže Aurélia je dnes mimo Bratislavy a rodina sa ju bude snažiť dostať do hlavného mesta, aby ju mohli čo najčastejšie navštevovať.

„V praxi by to znamenalo novú žiadosť a znovu čakanie na vybavenie 60 až 90 dní. Pracovníčka potvrdila, že áno, bolo by to tak,“ vraví Boris.

To odmieta hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Samozrejme, že posúdenie žiadosti a ani rozhodnutie v takejto veci netrvajú 60 až 90 dní. Našou snahou je urobiť to v čo najkratšom čase tak, aby sa mesačná výplata dôchodku neprerušila.“

Zamestnankyňa poisťovne na pobočke však hovorila iba o tejto lehote. O tom, že to môže trvať kratšie, nepadlo ani slovo. Na rozhodnutia Sociálnej poisťovne sa reálne čaká mesiace, je to bežná skúsenosť tých, čo si vybavovali materskú dovolenku, invalidný či starobný dôchodok.

Višváder trvá na svojom. „Dĺžka konania je individuálna a existencia zákonnej lehoty v žiadnom prípade neznamená, že konanie bude paušálne trvať 60 až 90 dní.“

Borisa Burgera presvedčí až rýchlosť konania v ich prípade. „Je otázne, či aj takto nevznikajú tragédie rodín, keď sociálke trvá schválenie žiadosti celé mesiace. My s pomocou syna dokážeme toto obdobie vykryť aj z vlastných zdrojov, rodiny bez úspor však môžu byť bezradné a urobiť zúfalý krok – požičajú si v nebankovke, v záložni a zamotajú sa do kolotoča dlhov.“

Dôkaz o súhlase svokry sociálku nezaujímal

Rodinu na sociálke zaskočili aj iné veci. „Poisťovňu vôbec nezaujímala notársky overená plná moc. Pracovníčka si ju sama nepýtala, a keď som jej ju aktívne ponúkol, povedala, že nevie, na čo by jej bola.“

Na prijatie žiadosti tak podľa Borisa stačilo trojriadkové potvrdenie lekárky z liečebne o tom, že mama je imobilná a nemôže si prebrať dôchodok.

„To je papier, ktorý svokra nepodpísala. Poisťovňa teda nemá jej súhlas, aby dôchodok preberala dcéra. Zámerne som sa pracovníčky pýtal, či jej nechýba podpis dôchodkyne a či nechce aj tú plnú moc, aby tento dôkaz mala. Jasne povedala, že ju nepotrebuje. Len som žasol,“ nerozumie Boris. Opakuje však – pani bola veľmi ochotná, milá a slušná.

Zo situácie vyplýva viac otázok. Okrem iného aj tá, ako a či si poisťovňa overuje, že skutočne ide o lekárku pacientky (tu šlo o stanovisko lekárky z liečebne, nie obvodnej lekárky) a že v žiadosti je prejavená skutočná vôľa dôchodkyne. Nastať tak môže situácia, že darebný potomok sa dohodne s darebným lekárom a pomerne ľahko tak o penziu pripraví vlastného rodiča.

Hovorca Sociálnej poisťovne Višváder tvrdí, že takáto situácia nastať nemôže. Samotný lekársky posudok na ustanovenie osobitného príjemcu nestačí. „V konaní musí byť preukázaná aj vôľa samotného dôchodcu a aj vôľa príjemcu.“ Pracovníčka pobočky však podľa Borisa nič také nežiadala ani nespomínala, hoci jej to pripomínal.

Višváder vraví, že Sociálna poisťovňa musí mať jednoznačne preukázané, že s vyplácaním svojho dôchodku inej osobe poberateľ súhlasí, že svoje vyhlásenie urobil slobodne, vážne a zrozumiteľne, ako aj to, že osobitný príjemca pozná, aké zákonné povinnosti má plniť voči Sociálnej poisťovni.

„Predložené notársky overené splnomocnenie nemohlo byť akceptované, pretože nepreukázalo jednoznačný súhlas poberateľky dôchodku s ustanovením osobitného príjemcu. Znamená to, že Sociálna poisťovňa musí konať ďalej. V konaní musí zabezpečiť súhlas poberateľky dôchodku na ustanovenie konkrétneho osobitného príjemcu,“ dodáva Višváder.

Boris Burger si myslí, že hovorca nehovorí pravdu. „Ako môže tvrdiť, že notárska plná moc nemohla byť akceptovaná, lebo sa v nej nepreukázal jednoznačný súhlas mojej svokry s preberaním jej dôchodku dcérou, keď pracovníčka ten dokument ani nechcela vidieť? Veď to je samo osebe nezmysel. Poisťovňa doklad o plnej moci získala až po jeho dodatočnom zaslaní Denníkom N.“