Denník N

Odomkli sme: Čo si myslia o Kotlebovi tí, ktorí ho pred rokom volili

Skupinový rozhovor spoza jednosmerného zrkadla. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Skupinový rozhovor spoza jednosmerného zrkadla. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N zorganizoval hĺbkový skupinový rozhovor s ôsmimi ľuďmi, ktorí vlani v marci volili Kotlebovu ĽSNS. Pýtali sme sa ich, prečo sa takto rozhodli, prečo si za svojím hlasom stoja, alebo prečo ho už oľutovali.

„Teraz sa troška zahráme,“ povie moderátorka osmičke ľudí, ktorí sedia okolo veľkého stola. Rozdá im obálky s kolážami rôznych obrázkov. „Je to dvanásť kartičiek, ktoré prezentujú rôzne svety – každý svet vyznáva iné hodnoty. Pozrite sa na koláže a vyberte jednu z nich, takú, ktorá podľa vás najlepšie vystihuje to, ako vnímate osobnosť alebo hodnoty Mariana Kotlebu.“

Skupina sa chvíľu mrví, prezerajú si obrázky v obálkach. Po dvoch minútkach každý predstaví koláž, ktorá im najlepšie sedí ku Kotlebovi. Najviac z nich vyberá kartičku s kolážou z obrázkov hasiča, záchranárskeho vrtuľníka, rímskeho vojaka a lana.

„Vidím za tým ľudí, ktorí, aj keď hrubou silou, chcú niečo dosiahnuť. Chcú chrániť tých, čo ochranu nemajú,“ povie štyridsiatnik.

„Na tejto kartičke ma zaujala tá sila,“ vysvetľuje pani, ktorá si vybrala tú istú kartičku. „Tá strana niekedy ukazuje aj silu, keď idú do ulíc, kričia a hovoria, čo chcú zmeniť. A zaujal ma aj požiarnik, že keď sa niečo stane, idú hasiť,“ zamýšľa sa.

Koláž, ktorá sa časti focus group spájala s Marianom Kotlebom. Zdroj - 2Muse
Koláž, ktorá sa časti focus group spájala s Marianom Kotlebom. Zdroj – 2Muse

V skupine, zostavenej z ľudí, ktorí vlani v marci v parlamentných voľbách hlasovali za Kotlebovu ĽSNS, sú aj iné pohľady. Niektorí vnímajú Kotlebu ako rebela. Pán, ktorý čoskoro odchádza do dôchodku, vyberá koláž so šachmi a stromom, ktorý sa mu zdá bútľavý. „Hrá s ľuďmi šachy, tlačí ľuďom do hlavy svoje myšlienky, lebo si myslí, že ľudia sú blbí,“ hovorí. „Duté hlavy,“ doplní ho rovesníčka.

Ani ona nevníma Kotlebu ako archetyp rebela, a už vôbec nie ako hrdinu. Ukazuje koláž s harmonickou, až snovou krajinou. Slnečná lúka, more, púpava. „Chcú navodiť dojem, že raz tu bude slnečno, pekne, bezproblémovo, hravo,“ vysvetľuje svoj výber. „Ale je to len ilúzia.“

Denník N si koncom marca v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse pozval na skupinový rozhovor osem ľudí, ktorí pred rokom volili Ľudovú stranu Naše Slovensko Mariana Kotlebu. Niektorí si za svojou voľbou stoja dodnes, ďalší ju už dávno oľutovali. Zisťovali sme prečo.

Okrádaní a zdieraní

Skupinový rozhovor alebo takzvaná focus group je bežným nástrojom prieskumných agentúr. Umožňuje nahliadnuť do hlbín správania a do motivácií ľudí pri ich rozhodovaní. V tomto prípade sme chceli lepšie porozumieť tomu, ako sa vyvíjali a vyvíjajú úvahy ľudí, ktorí Kotlebu vlani volili. Analýz odborníkov a politických vedcov sa za rok od volieb napísalo dosť, ešte prínosnejšie je počúvať jeho voličov v otvorenej diskusii.

Rozhovor viedla moderátorka a psychologička v jednej osobe. Prebiehal v štúdiu, kde sa bežne konajú moderované rozhovory na rôzne témy. Denník N priebeh sledoval za jednosmerným zrkadlom vo vedľajšej miestnosti.

Respondentov spájala jediná vec – v minuloročných voľbách dali hlas ĽSNS. Pochádzajú zo západného Slovenska a všetci dopredu vedeli, že ich odpovede budú použité v novinách. Nasledujúci text nie je analýzou skupinového rozhovoru, akú prieskumná agentúra zvykne spracovať pre iných klientov, ale skôr reportáž z jeho priebehu. 

Demonštrácia ĽSNS v Šarišských Michaľanoch. Foto N - Tomáš Benedikovič
Demonštrácia ĽSNS v Šarišských Michaľanoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skupina je rôznorodá. Prišli ľudia starší aj mladší, muži aj ženy, od poštovej referentky až po IT špecialistu. Ale v niečom sú si podobní. Pomerne veľa hovoria o láske ku krajine a domovu, ktorý vnímajú najmä cez prírodu, ale aj medziľudské vzťahy. Okrem toho väčšinou sami seba považujú za dobrých a slušných ľudí.

„Neviem robiť druhým ľuďom zle a neviem klamať,“ charakterizuje sa jeden z nich. „Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe,“ priblíži svoje životné motto staršia pani. Aj pri hre so zlatou rybkou, ktorá by mohla splniť jedno želanie pre Slovensko, mnohí zo skupiny volajú po slušnosti a ľudskosti. „Želal by som si, aby zlatá rybka amputovala všetkým Slovákom z hlavy amorálnosť. Do trištvrte roka by sme tu mali raj.“

Z tohto nastavenia pramení rozpor, ktorí títo ľudia pociťujú. Prichádzajú vety o tom, že svoje životy žijú slušne a hrajú podľa pravidiel, no necítia sa ako víťazi. Naopak, tí, ktorí podľa nich slušne nehrajú, sa majú ďaleko lepšie ako oni. Okolo seba vidia marazmus, problémy a úpadok, ktorý ovplyvňuje ich životy, čo nie je voči nim fér. „Až si myslím, že ma moja mama vychovala príliš slušne. Ak by som v sebe nemal vštepované desatoro, možno by som sa mal lepšie,“ zhrnie to jeden z debatujúcich.

Celou skupinou presakuje veľká nespokojnosť s úradmi, so štátom, súdmi, s políciou. „Pomáhať a chrániť, to je prvé klamstvo, ktoré vidím dennodenne,“ povie jeden zo skupiny. „Okrádať a zdierať,“ zmení slogan z policajných áut tridsiatnik. Šofér, na ktorom badať azda najväčšiu rezignovanosť na politiku. „Nemá to význam rozoberať, človek by mal chodiť do roboty a žiť svoj život,“ odpovedá na otázku, aké sú jeho životné ciele.

Počas debaty párkrát zaznie, že niektoré veci sem-tam fungujú, ale je to skôr akési nevyhnutné minimum. MHD premáva, deti sa rodia, z vodovodu tečie čistá voda. Vo všeobecnosti je však nespokojnosť so stavom krajiny veľká. „Povedať, že tu nefunguje nič, je silné slovo. Zažil som aj dobrých úradníkov, ale väčšina to svojou nekvalitou prevalcuje,“ zhrnie to jeden za všetkých. 

Pri skupinovej diskusii kladie otázky moderátorka. Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Pri skupinovej diskusii kladie otázky moderátorka. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Sklamaní a klamaní

Vinník je zrejmý. Skorumpovaní politici na čele štátu, ktorí dovolili, aby sa niektorí ľudia mali zle a iní až príliš dobre. „Politici môžu za všetko,“ povie jednoznačne 25-ročná, najmladšia respondentka. „Väčšina politikov je skorumpovaných, robia len pre svoje vrecká, nemyslia na ľudí a prijímajú hlúpe zákony. To nás zväzuje, preto sa ľudia necítia slobodne,“ dodáva päťdesiatnička, zamestnankyňa štátnej firmy.

„Pre týchto ľudí je problémom chronická absencia niečoho, čo by vďaka priaznivému riadeniu štátu fungovalo ukážkovo a dalo by sa vnímať ako príklad správneho riadenia krajiny,“ analyzuje neskôr postoje ľudí psychologička Stanislava Púčková z agentúry 2muse.

Čo sa podľa nej medzi týmito voličmi deje? Psychologička hovorí o ich pocite, že národ sa bez výraznejšieho protestu zakaždým uspokojil so situáciou, aj keď nedošlo k náprave. „Konštantne sa objavujúcim motívom je presvedčenie o slabej rovnoprávnosti ľudí na Slovensku, primárne z pohľadu privilégií ekonomického charakteru.“ 

Marian Kotleba. Foto N - Tomáš Benedikovič
Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolu s politikmi, úradníkmi či policajtmi vinia za súčasný stav aj médiá. Všetci do jedného vravia, že im neveria alebo ich dokonca nesledujú. „Fuj,“ zaznie spontánne v skupine, keď sa moderátorka spýta na noviny a televízie. Médiá nevezme na milosť nikto; citujme respondentov: „hrajú špinavú, odvrátenú a manipulatívnu rolu“, „nie je ani jedno médium, ktorému by sa dalo veriť“, „médiá sú zmanipulované a manipulujú ľuďmi“, „lepšie nemať televízor“, „médiá sú ako šmejdi“.

Neskôr však z debaty vyplynie, že mnohé príklady, ktoré spomínajú, poznajú práve z médií. Keď budúci dôchodca vysvetľuje, prečo nakoniec na Kotlebu zanevrel, spomenie si na nedávne odovzdávanie šekov so sumou 1488 eur. Podobne sa skupina niekoľkokrát spýta, či sa budú rozprávať aj o Mečiarových amnestiách – teda o niečom, čo je momentálne mediálnou témou číslo jeden.

Podľa Púčkovej v tom nemusí byť rozpor. Ak sa rozprávame o tom, či sú médiá pre Kotlebových voličov dôležité, rozlišovala by dve množiny. „Tí, ktorých motívy voľby sú jednoduchšie, reflektujú bežne medializované témy, hoci tvrdia, že médiám neveria, že médiá klamú,“ vysvetľuje.

„Tí, ktorí boli do svojej voľby zaangažovanejší, samých seba vnímajú ako ľudí, ktorí vedia kriticky myslieť a tvoria si názor na základe vlastného rozumu, porovnaním a vyhodnotením informácií z rôznych zdrojov a diskusií s okruhom svojich známych a priateľov. Zjavne môžu disponovať nezvyčajne detailnými poznatkami historických súvislostí a domnelých dôsledkov, voči ktorým je prakticky nemožné zaujať odporujúce stanovisko založené na podobne kritických argumentoch.“

Výsledky parlamentných volieb 2016

volby

Diskriminovaní a nerovní

Pre politických filozofov by mohlo byť zaujímavé, ako často voliči krajnej pravice, ktorá má v DNA svojej politickej filozofie myšlienku o prirodzenej nerovnosti ľudí, hovoria o potrebe rovnosti a rovnoprávnosti. Ale politická filozofia tu neplatí – dôvody, prečo títo ľudia volia Kotlebovu stranu, sú zväčša oveľa jednoduchšie a priamočiarejšie ako učebnicové poučky.

Kotleba ich zhrnul do svojho predvolebného hesla, ktorým v marcových voľbách úspešne oslovil vyše 200-tisíc ľudí: „Spravíme poriadok so zlodejmi s kravatami a s parazitmi v osadách.“

Kotlebovi voliči pri moderovanom rozhovore spontánne menujú len dve skupiny ľudí, ktorí majú podľa ich videnia sveta viac práv ako oni sami: politici (a ich ľudia), no a, samozrejme, Rómovia.

Pristavme sa pri šesťdesiatnikovi, ktorý čoskoro odchádza do dôchodku. Dlhoročný volič pravice nespochybňuje Európsku úniu a medzi dôležitými historickými míľnikmi spomína rok 1918. Sám od seba vraví, že ani za socializmu neboli platy ideálne, a aj o štátnych úradoch povie, že keď tam pracujú dobrí zamestnanci, dá sa vybaviť všetko bez problémov. Žiadny hlboko frustrovaný volič, skôr naopak.

Prečo teda v marci 2016 volil Kotlebu? „Vždy som volil pravicové strany, až kým za Radičovej vlády neurobili, čo urobili, teda že si vládu položili. Povedal som si – tak ja kašlem na vás všetkých,“ vysvetľuje. „Na ĽSNS sa mi na začiatku páčilo, že pomenúvali veci pravým menom. Že Cigán je Cigán, a Cigán, ktorý nechce robiť, je Cigán, ktorý nechce robiť.“

Hneď prvá zmienka o Rómoch povzbudí aj ostatných respondentov. „Dúfala som, že Kotleba niečo zmení, najmä čo sa týka Cigánov,“ súhlasí aj 50-ročná referentka. „Lebo musíme ich nazývať pravým menom. Sú to Cigáni a robiť naozaj nebudú. Veľmi nám, slušným ľuďom, znepríjemňujú život. Výhovorky, že sú sociálne slabí, neberiem.“

Pridáva sa aj šofér-tridsiatnik. „Ja by som chcel byť Cigán, lebo by som sa mal dobre. Nemám peniaze? Zažiadam si a pošlú mi.“ 

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Dostávame sa do špirály stereotypov, zjednodušení a mýtov. Štát sa o bielych nestará a o Rómov áno. Keď Róm zničí byt, dostane ďalší. Róm dostane peniaze za to, že jeho dieťa chodí do školy. Biely je v skutočnosti Rómami diskriminovaný. A tak ďalej. „Kotleba chcel jedinú vec – aby mal biely také isté práva ako čierny.“

Sedíme s ľuďmi zo západného Slovenska, kde problémy s osadami nie sú zďaleka také vážne ako na východe. „Vy, ktorí o tejto téme hovoríte, máte aj nejakú osobnú skúsenosť?“ pýta sa moderátorka. Respondenti hovoria, že áno, no jedným dychom dodávajú, že poznajú aj „kopec slušných Cigánov“.

„Ale rozprávame o tých, ktorí robia zlé meno aj Slovensku,“ zaznie nakoniec v miestnosti.

Presvedčení a kričiaci

Čakali by ste, že Kotlebových voličov spája niečo viac ako nespokojnosť s politikou a kritika Rómov? V skutočnosti to tak ani nie je. Rok po vrcholiacej utečeneckej kríze si na tému migrantov spontánne nikto nespomenie. Pri otázke na dôležité historické míľniky nikto sám od seba nemenuje 14. marec, Tisa ani vojnový slovenský štát. Väčšina sa dostane len po rok 1989 – a následné sklamanie vyplývajúce z nesplnenia jeho ideálov.

Keď sa moderátorka spýta, kto z prítomných si želá zotrvanie Slovenska v Európskej únii, jednoznačne sa prihlásia hneď štyria. Zvyšok skupiny nemá k Únii vyhranený vzťah a o tom, že by naša krajina bez problémov prežila aj mimo nej, rozpráva len jediný respondent. Dokonca aj otázky o NATO či schengenskom priestore ľudia v miestnosti prejdú viac-menej mlčaním. „NATO nie, európske obranné spoločenstvo áno,“ zaznie jedna z mála jasných odpovedí. Takýmito geopolitickými témami sa však zjavne nezaoberajú. 

Skupinová diskusia prebieha v osvetlenej miestnosti za jednosmerným zrkadlom. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Skupinová diskusia prebieha v osvetlenej miestnosti za jednosmerným zrkadlom. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

„Jediné, v čom sa voliči Kotlebu dajú paušalizovať, je ich vysoká miera nedôvery v súčasných štandardných politikov, ktorá sa objavuje u najjednoduchších ľudí, ale aj u vysoko vzdelaných,“ sumarizuje Stanislava Púčková z 2muse. Inak sú medzi nimi rozdiely priveľké, hoci podľa psychologičky sa počas moderovanej debaty ukázali aspoň dva základné motívy pre voľbu ĽSNS.

Jedni sú skutočne presvedčení o tom, že volebný program strany ĽSNS ako celok, alebo jeho časti vytrhnuté z kontextu, je presne tá cesta, ktorej naplnenie by viedlo k priaznivej zmene, a keďže týmto programom operuje strana ĽSNS, považujú svoju voľbu za logickú. „Ďalší jednoducho kričia po zmene – či už so stranou a s jej prejavmi súhlasia, alebo nie, volili tých, ktorí zmenu najhlasnejšie sľubovali, pričom veria, že postupne sa národ prebudí a aktivizuje,“ hovorí Púčková.

Krik, tvrdé slová a hlučný prejav vidia pri Kotlebovi všetci. Niektorých to postupne začalo odrádzať, iným je práve to sympatické. „Trošku mi prekáža, že zvyšuje hlas. Človek, ktorý je v strane lídrom, by mal vážiť každé svoje slovo. Ja nehovorím, že je hlúpy, je vysokoškolsky vzdelaný, takže nemôže byť hlúpy, ale vyjadrovanie a sila hlasu by nemali prekračovať nejakú hranicu,“ povedala 50-ročná referentka.

Najmladšej respondentke práve táto Kotlebova črta imponuje. „Mne sa práveže páči, že hovorí všetko na plnú hubu. Keby rozprával ťuťuli-muťuli, zapadol by. Podľa mňa to patrí k jeho osobnosti.“

Mimochodom, väčšina voličov zo skupiny zaznamenala Kotlebu až po župných voľbách v roku 2013. Jeho uniformovanú minulosť a fakľové pochody s členmi Slovenskej pospolitosti si všimol málokto. „Do župných volieb som ho vnímal len okrajovo, ako niekoho, kto robí niekde neplechu. Vtedy sa mi zdalo, že sú to skinhedi,“ spomenul si najstarší respondent v miestnosti. 

Foto - TASR
Foto – TASR

Obrátení a odradení

Skupinového rozhovoru sa zúčastnili ôsmi voliči Mariana Kotlebu z vlaňajšieho marca. Polovica z nich by svoj hlas jeho strane už nedala. Tak dnes odpovedajú dlhoroční voliči pravice, napríklad spomínaný šesťdesiatnik. Kotleba mu bol pre jeho rázny postoj k Rómom sympatický, ale po voľbách názor zmenil. Spomína vlakové hliadky, šeky so sumou 1488 eur. To už podľa najstaršieho respondenta „hraničí s fašizmom“. Dnes by sa opäť vrátil k pravici a hlasoval by za SaS.

„Ja som modrá odjakživa, už od roku 1989,“ hovorí aj jedna z 50-ročných žien v skupine. „Volila som Kotlebu, ktorého z celej duše neznášam, aby sa ľudia prebrali. Aby si uvedomili, že sa to môže stať, že sa môže dostať do parlamentu. A aby sa dali dokopy nejaké sily a niečo sa tu začalo diať.“

Svoju voľbu si dnes veľmi vyčíta. Neopakovala by ju. Patrí k ľuďom, ktorým prekážajú stereotypy o Rómoch, pri predchádzajúcej debate sa preto necítila dobre. „Nemám rada rasistické reči, nedelím ľudí na bielych a čiernych – to sú veci, ktoré sa mi počúvajú ťažko.“

Ku Kotlebovej strane je teraz nemilosrdná. „Rozhodne to nie je žiadny mozgový trust,“ rozhovorí sa v prítomnosti siedmich iných Kotlebových voličov. „Keby ste mi pred pár rokmi povedali, že budem voliť takýchto náckov, pošlem vás niekam. No brala som to ako jedinú možnosť, ako tu niečím zatriasť. Nie som na to hrdá.“

Prekážajú jej vlakové hliadky, Kotlebova rétorika, ľudia, ktorými sa obklopuje. „To je čistý suterén. Hulvátsky, sprostý, zakomplexovaný suterén. Hlavohrude a vymleté mozgy. IQ štrnásť. To je môj názor na celú tú stranu. Neznášam tupcov, a oni sú tupí.“ 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ďalšie dve respondentky, ktoré by už Kotlebu nevolili, majú iný dôvod: nič nespravil. Mal kopec sľubov, že urobí poriadok, no za rok neurobil nič. Dostávame sa do vnímania politiky, ktoré je pomerne povrchné – mnohí nerozlišujú, či je Kotleba vo vláde alebo len súčasťou parlamentu, aké má možnosti a právomoci, čo reálne mohol či nemohol dosiahnuť. „Poslali sme ho do parlamentu, sľuboval zmenu, ale žiadna neprišla,“ zaznie rezolútne.

Postupne sa dostávame k tomu, že aj tí, ktorí si za svojou voľbou Kotlebovej strany stoja, ju pred niektorými známymi radšej taja. „V mojom okolí by len malá časť pochopila dôvody mojej voľby,“ povie jeden zo štyridsiatnikov a dodá, že ju preto ani niektorým blízkym neprezradil. Iní zo skupiny zase hovoria, že sa v rodine prestali baviť o politike po tom, čo sa niekoľkokrát pohádali. Tak sa tomu už radšej vyhýbajú.

Napriek tomu tí, ktorí si za voľbou ĽSNS stoja, nevnímajú Kotlebu ako najradikálnejšieho politika, a už vôbec nie ako potenciálne nebezpečenstvo. Strana je podľa nich síce radikálna, ale „nie až tak, aby sa tu mohlo všetko radikálne zmeniť“. „Určite nepatria k najväčším radikálom, nie sú to fašisti, len vyrovnávajú nerovnováhu.“ Neustále sa opakuje motív: Kotleba bol najmä spôsobom, ako zatriasť systémom, voči ktorému stratili dôveru.

A koho by volili, ak by Kotleba vôbec nekandidoval? Tradiční voliči pravice opäť pravicu – SaS či nejakú novú stranu. Traja respondenti, dve ženy a jeden muž, spontánne menovali Borisa Kollára. A zvyšok niečo podobne „radikálne a kontroverzné“, ako je Kotleba.

Marian Kotleba

Teraz najčítanejšie