Bojí sa o osud demokracie, preto chce byť prezident. Bývalý šéf Českej akadémie vied je podľa Hradu fikus

Aj v zahraničí uznávanému českému vedcovi a profesorovi Jiřímu Drahošovi (68) na konci minulého týždňa vypršalo funkčné obdobie predsedu Českej akadémie vied. V utorok na stretnutí s občanmi svojej rodnej obce Jablunkov ohlásil, že bude kandidovať za prezidenta. Takéto oznámenie sa očakávalo, Drahoš ho viackrát signalizoval a zdá sa, že čakal len na odchod z akadémie.

Fyzikálny chemik Drahoš chce byť nezávislým kandidátom, nechce kandidovať  za žiadnu stranu. „Hlavným dôvodom mojej kandidatúry sú moje obavy o osud novodobej českej demokracie. Nie je mi ľahostajný nárast extrémizmu a populizmu, a istej občianskej apatie voči základným demokratickým hodnotám,“ vyhlásil. Podobne hovoril aj pri svojom rozlúčkovom prejave v akadémii.

Slušný, ale neznámy

Okrem Drahoša nateraz zámer stať sa prezidentom oznámila súčasná hlava štátu Miloš Zeman, textár Michal Horáček či lekár Marek Hilšer. Kandidatúru zvažuje aj minister obrany Martin Stropnický z Babišovej strany ANO, strana TOP 09 stále dúfa, že pozitívne sa rozhodne dlhoročný politik a uznávaný intelektuál Petr Pithart. Sociálni demokrati aj ANO si svojho kandidáta vyberú v straníckych referendách.

K Drahošovi sa väčšina politických strán vyjadrila v zmysle, že ide o dôstojného kandidáta, ktorý má skúsenosti a autoritu na to, aby mohol viesť Českú republiku. O to ostrejšie zaútočil hovorca prezidenta Zemana Jiří Ovčáček, podľa ktorého je profesor len umelým produktom PR.  „Pre kandidátov médií sú typické floskuly o boji s extrémizmom a populizmom. Také fikusy na Hrade by úplne vyhovovali politickým stranám,“ napísal.

Drahošovou nevýhodou je to, že nie je príliš známy, čo je pri priamej voľbe vždy problém. V českých médiách sa špekuluje, že by ho mohol podporiť verejnosti známejší astrofyzik a popularizátor vedy Jiří Grygar. Ten v minulosti odmietol prevziať štátne vyznamenanie od prezidenta Zemana.

Portál idnes.cz uviedol, že pred smrťou Drahoša odobril aj kardinál Miloslav Vlk. Kardinálov niekoľkoročný spor s prezidentom Zemanom bol taký výrazný, že ten neprišiel ani na jeho pohreb.

„Pán kardinál nás však vyzval, aby sme profesora Drahoša v jeho kandidatúre podporili, a preto považujem za vhodné o tejto skutočnosti informovať verejne,“ vyhlásil Antonín Rada z občianskeho združenia Cesta 121, ktoré sa o klerika staralo ku koncu jeho života.

Finančnú pomoc by mohol Drahoš získať od miliardára Dalibora Dědeka.

Chcel byť muzikantom

Drahoš sa narodil v učiteľskej rodine. Bol vynikajúci žiak, ale pôvodne uvažoval nie o vedeckej, ale o umeleckej kariére. Odporúčali ho na štúdium trúbky na konzervatóriu, ale objavili sa u neho problémy s ďasnami. Amatérsky muzicíruje dodnes, 40 rokov spieva v zbore.

Študoval počas Pražskej jari, a ako sám hovorí, všetko „bolo pre chlapca z dediny veľké dobrodružstvo“. Po škole a vojenskej službe nastúpil na akadémiu vied, kde začínal ako výskumník a skončil ako riaditeľ. Je spoluautorom 14 patentov, napísal množstvo vedeckých článkov, prednášal aj v zahraničí, má čestný doktorát zo Slovenskej technickej univerzity.

Nepáči sa mu, že veda stále nie je populárna medzi ľuďmi. „Viete, keď umelec povie, že nevie, prečo mu jazdí auto, berie sa to tak, že je proste nad vecou. Keby však technik povedal, že nevie, kto bol Karel Čapek, bol by považovaný za hlupáka. Prekáža mi preto, že sa hocikto z takzvaných celebrít chváli tým, že nerozumie matematike alebo fyzike, dáva tým mladým ľuďom zlý príklad.“

Aké má kultivovaný, jasne sa vyjadrujúci sa Drahoš šance v boji o kreslo na Hrade, sa ťažko predpovedá. Bude to závisieť od toho, kto ešte ohlási kandidatúru, kto koho podporí a v akom duchu sa bude niesť kampaň. Podľa niektorých komentátorov však nervózna reakcia Zemanovho hovorcu naznačuje, že prezident Drahoša zrejme nepodceňuje.