Denník N

Psychologička z ústredia práce: Na autorku správy o Čistom dni tlačili nadriadení

Zuzana Hradileková. foto N – Vladimír Šimíček
Zuzana Hradileková. foto N – Vladimír Šimíček

Psychologička z ústredia práce hovorí o nátlaku, pozmeňovaní správy a miznutí emailov v prípade Čistý deň. Autorke správy z kontroly podľa nej nadiktovali odpovede pre poslancov.

Zuzana Hradileková pracuje osem rokov ako psychologička na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Hovorí o tom, ako prebiehala úprava výsledkov kontroly v zariadení Čistý deň, a potvrdzuje slová svojej kolegyne Kataríny Hatrákovej, ktorá poskytla rozhovor pre postoj.sk.

Kontroly, akou bola aj tá v Čistom dni, sú bežná náplň vašej práce?

Primárne kontrolujeme naše pracoviská, teda referáty poradensko-psychologických služieb. Inak nás prizvú pre konkrétny prípad, napríklad do komisie k medzinárodnej adopcii alebo na kontrolu detských domovov.

Prečo ste sa teraz rozhodli vystúpiť ?

Kolegyňu prizvali, aby robila kontrolu v zariadení Čistý deň. Ja som nebola priamo členkou tej kontrolnej skupiny, ale môžem povedať, ako som to zažívala a videla, keďže s ňou sedím v jednej kancelárii. Teraz to hovorím preto, lebo chcem podporiť kolegyňu.

Ako to teda prebiehalo z vášho pohľadu?

Celá kontrola nemala dobrý priebeh. Ešte počas nej kolegyňa chcela, aby tam šiel aj právnik, čo sa nestalo. Najhoršie momenty prišli až po skončení kontroly. Na základe svojich pozorovaní a z toho, ako vykonala kontrolu z psychologickej stránky, napísala správu, ktorú jej však nariadili zmeniť. Prišla do kancelárie, bola veľmi nešťastná, pretože jej správa bola označená za neprijateľnú. Vtedajšia riaditeľka sekcie rodiny Viera Miklášová ju podľa nej nútila vyškrtať alebo pozmeniť vety v správe.

Škrtala v tom aj Miklášová?

To neviem. Viem, že sedeli spolu celé jedno dopoludnie, keď kolegyňa bojovala, aby tam zostalo to, čo má zostať, a to sa jej nepodarilo. Videla som emaily, ktoré obsahovali podrobnejšie inštrukcie, ako upraviť správu z kontroly. Potom zistila, že tieto emaily jej v pracovnom počítači zmizli, celé konverzácie. Správa bola pozmenená na pokyn jej nadriadených. Moja kolegyňa je skvelá odborníčka, kompetentný a vysoko morálny človek. Urobila to preto, lebo bola do toho dotlačená, zastrašovaná, a urobila to pod tlakom.

Pod zastrašovaním myslíte aj niečo konkrétne?

Videla som ten strach, neistotu, bola v tom sama. Dnes sa ľudia pýtajú, prečo s tým prichádza až teraz, veď mohla o tom hovoriť. No nemohla. To bola úplná strata dôvery voči ľuďom, ktorí jej nariadili kontrolu. Jej nadriadení všetko predsa vedeli a teraz sú prekvapení? Ešte aj na jeseň, keď kauza vypukla v médiách, sa konalo niekoľko stretnutí s najvyšším vedením. Chodila odtiaľ rozčúlená, že sa to stále snažia kryť.

No už v čase, keď sa škrtala správa, som si hovorila, že bude pre ňu ťažké uniesť, že má toto urobiť. Toto bola jedna zlá vec: že psychológ napíše správu a nemôže ju odovzdať takú, aká je, a strávi niekoľko dní tým, že ho nútia zmeniť zásadné veci. Neskôr ju obvinili aj z toho, že robila chyby.

Zuzana Hradileková. foto N - Vladimír Šimíček
Zuzana Hradileková. foto N – Vladimír Šimíček

Zuzana Hradileková

Je psychologičkou na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. V minulosti pracovala aj ako poradenská psychologička v poradni Nezábudka Ligy za duševné zdravie, aj v Centre medzinárodno-právnej ochrany detí. Je priamou kolegyňou psychologičky Kataríny Hatrákovej, ktorá v Čistom dni robila kontrolu, sú kolegyne aj v manželskej a predmanželskej poradni.

Tie výčitky prišli po skončení kontroly?

Ešte počas. Tá kontrola trvala päť alebo šesť mesiacov iba vďaka mojej kolegyni, pričom jej vraj vytýkali, že keby nerobila problémy, mohlo to byť dávno uzavreté. Aj preto mala pocit, že kontrola je len pro forma a ona je tá, čo robí problémy v tom zmysle, že vy psychológovia vždy vymýšľate a vidíte niečo, čo nie je. To boli takéto argumenty. A naozaj tam panoval veľký strach. Všetko napísala odborne správne, ale povedali jej, že takto to nemôže odísť.

Stalo sa niečo také aj pri kontrolách v minulosti?

V mojej prítomnosti nie.

Napísala teda správu, ktorú jej upravili. Čo sa stalo potom?

Keď sa začala celá kauza medializovať, úplne najhorší bol poslanecký prieskum na jeseň 2016. Predvolali si ju a do našej kancelárie sa vrátila s papierom, kde mala vytlačené, ako má pred poslancami odpovedať.

Poznáte tie odpovede?

Mám ich na nástenke: „Mojou zbytočnou iniciatívou a osobnou angažovanosťou by došlo k porušeniu iných zákonov.“ Aj sme sa na tom smiali, lebo to boli až komické formulácie, také právnicko-hovorcovské, ale ona bola zúfalá. Bola som svedkom toho, ako sa jej pani magisterka Miklášová, riaditeľka sekcie, na chodbe s výsmechom opýtala, či sa to už nabiflila. Že či nie je schopná naučiť sa dve vety. Toto je obrovský nátlak, že jeden psychológ má ísť pred poslanecký prieskum a dostane vopred odpovede. Podľa mňa je to strašné. Kolegyňa povedala, že má síce doktorát, ale toto si nezapamätá. Takže prečo až teraz? Lebo sa tam nebolo na koho obrátiť. Strata dôvery a strach. Pritom jej postoje boli známe ostatným členom kontrolnej skupiny aj nadriadeným. Nemohla už mlčať.

Naznačujete, že zamestnanci ústredia mali tréning, ako sa správať počas poslaneckého prieskumu?

To bol možno dvojhodinový rozhovor s nejakým pánom z masmediálnej komunikácie: tvárte sa takto, neodpovedajte na toto, nehovorte toto, nezačínajte vetu spôsobom „ja si myslím, že“.

Nemysleli ste si od jesene, že sa problém predsa len vyrieši tak, ako sa má riešiť v štátnej správe právneho štátu?

Úlohou kolegyne bolo urobiť kontrolu, a nie bojovať o to, čo ju donútili zoškrtať v pôvodnej správe, a odpovedať vopred vytlačenými odpoveďami. Viete, aká formulácia tam zaznela? Že kolegyňa nenaplnila potreby kontroly. Čiže jej úlohou od zamestnávateľa bolo naplniť ich potreby kontroly, ktoré boli asi nejako vopred dané. Nečakala teda, že ministerstvo a ústredie s tým niečo spravia.

Priamo jej to zadali, alebo to boli len očakávania?

Bolo to očakávanie, že urobíme kontrolu, ktorá naplní čiesi potreby, nevieme aké. To znamená, že jej správa naplnila potreby kontroly až po zoškrtaní, a z toho mi vyplýva, že potreby kontroly boli, že je tam všetko v poriadku. Keby sa Čistý deň v septembri, októbri zachoval aspoň trochu eticky, normálne, slušne, tak dnes nie sme v takejto situácii. V právnom štáte by to vyzeralo tak, ako som videla na stáži v Anglicku: v podobnom prípade dvanásťročná obeť sexuálneho zneužívania, takisto v zariadení pre drogovo závislých mladistvých, dostala kvalitnú psychotraumatologickú pomoc a páchateľ šiel okamžite do väzenia.

Ďalšia klasická otázka je, prečo kolegyňa nedala trestné oznámenie.

Keď je niekde sedemnásť trestných oznámení, ktoré nikoho nevyrušujú, budete podávať osemnáste? Hrôza bola, že ona už nečakala nič, žiadnu pomoc.

Aká je situácia po rozhovore pre Postoj?

Kolegyňa má na krku trestné oznámenie, nikto sa s ňou o tom nerozpráva, nič sa nedeje, robíme ďalej svoju prácu, len ľudia na ňu pozerajú. Možno je to ticho pred búrkou. Teraz ju (v stredu 22. marca, pozn. red.) zavolali na akreditačnú komisiu, kde hodinu stála na chodbe a dívali sa s Tománkovou na seba, a to hovorí za všetko. Je to v tej istej budove, stačilo povedať: pani doktorka, choďte si sadnúť, zavoláme vás. Na to by stačila trocha slušnosti. Akreditačná komisia ani teraz neposiela otázky, ktoré by konečne smerovali k objasneniu situácie v Čistom dni, ale vyšetruje kolegyňu, aby vysvetlila svoje tvrdenia v rozhovore pre Postoj, a ústredie dáva na ňu trestné oznámenie. Stále čakáme, kedy sa začne riešiť samotná vec. Radi by sme to aj od Čistého dňa posunuli. Poďme sa baviť o tom, že Čistý deň je vrchol ľadovca, pre nás je to kvapka v mori. Kauza je Marco, kauza je Lucka, kauza sú všetky deti, čo sa nemôžu stretávať s rodičmi, kauza je, že sudkyňa šesťkrát odročí pojednávanie, pričom ide o dvojročné dieťa, ktoré nevidelo svoju matku. Kauza je, keď v systéme, ktorý má chrániť deti, sudcovia a kolízni opatrovníci ubližujú deťom.

Kauza Čistý deň

Teraz najčítanejšie