Denník N

Ako som uveril, že sme našli technológiu pravdy (prečo potrebujete vedieť o blockchaine)

Napriek tomu, že ešte len prichádzame na spôsob využitia blockchainu, vidím v tom prevratnú vec, najväčšiu od vzniku internetu.

Naša dôvera v informačné technológie spravila od zrodu internetu úplný čelom vzad a ja som za to v našich končinách dokonca trochu spoluzodpovedný. V dobe príchodu internetu, začiatkom 90. rokov, bola naša viera v počítače absolútna. Vychádzalo to azda z vedeckých či matematických koreňov informatiky. Čo povedal počítač, bola pravda.

Ako mladý študent som vtedy vyvádzal po cudzích počítačoch, dával som si hrdo nálepku hacker a dnes sa za to aj hanbím – chceli sme robiť machrov a veľa ľuďom sme študentskými žartmi iste spôsobili vrásky.

Ale práve my, prví počítačoví nezbedníci, sme spravili Česko-Slovensku aj užitočnú službu. Keď sme v roku 1996 pridali na webovú stránku banky holú babu, na titulnú stranu denníka SME vyškereného Mečiara či premenovali Ministerstvo obrany Českej republiky na Ministerstvo obrany Čínskej republiky, okázalo sme demonštrovali verejnosti, že počítačom sa nedá plne veriť. Vždy totiž existujú spôsoby, ako v nich nezbedník vie poobracať jednotky na nuly.

Všetci to pochopili práve včas, keď začal byť internet aj o peniazoch a začali ho brázdiť skutočne zlí gauneri, ktorí nám ukradli a nenávratne pošpinili nálepku „hacker“. Dnes sme v stave, že všetko, čo vylezie z počítača, vítame s menej či viac zdravou mierou pochybnosti. A tak je to dobre, popáliť sa dá ľahko.

Dostávame sa však do doby, keď sú počítače pre náš život veľmi dôležité a hodilo by sa, aby sme im mohli opäť plne veriť. Preto chcem hovoriť o blockchaine. O technológii, o ktorej všetky vedecké kapacity tvrdia, že sa jej dá veriť nielen veľmi, ale úplne. Aj ja som očarený tým, že vo svete internetu máme niečo, čo je definitívne, v čom nemožno nečestne meniť veci.

Zahoďte predsudky voči bitcoinu

Nenechajte sa vystrašiť tým, že blockchain je technológia, ktorú priniesol bitcoin. Toto zvláštne slávne virtuálne platidlo sa medzi ľuďmi naozaj veľmi neujalo, jeho kolísavá hodnota priťahuje burzových špekulantov a jeho anonymita ho predurčuje na obchodovanie s „okrajovými žánrami“. Áno, za bitcoin si dnes môžete kúpiť falošný pas, drogy, na mieru ušitý počítačový vírus, ale už takmer nič viac.

Predsa sa však o bitcoine píše, že predsa len pretvorí celý finančný segment. Dá sa totiž lepšie použiť na všetko, čo dnes robia banky či PayPal – na vklady, prevody, vinkulácie alebo pôžičky.

Nie je to však anonymita, čo robí bitcoin, presnejšie jeho podvozok blockchain zaujímavými pre svet financií a mnoho iných odvetví. Je, naopak, veľmi transparentná technológia, ale predovšetkým zmení to, ako dôverujeme informáciám, a nanovo nastaví naše vnímanie autorít.

Prezýva sa aj „technológia pravdy“ a možno nás vyvedie z tmy tejto „postfaktickej“ doby. Má potenciál zmeniť spôsob, akým žijeme, čomu veríme, narušiť alebo aj vylepšiť úlohu štátu. Aj ja verím, že technologická zmena ním vyvolaná zmení naše životy podobne zásadne ako samotný internet.

Block + chain

Blockchain teda nie je bitcoin, je to technológia v jeho pozadí a bitcoin je len jedno z jeho použití. Blockchain je vo svojej podstate distribuovaná databáza chránená šifrovaním tak, aby sa k jej informáciám dostal len ten správny a aby sa v nej navždy uchovali všetky zmeny.

Funguje to takto: Dáta sa ukladajú do samostatných úložných celkov zvaných „block“. Tieto bloky sa ukladajú do reťazca jeden za druhým, preto „chain“. Vyzerá to ako vláčik, dáta sú rad za radom vo vagónoch. Každý vagón obsahuje nemenný údaj o tom, kto a kedy doň dáta vložil. Vagón je zapečatený voskom šifry.

Informácie sa dajú do vagóna zapísať len raz a potom sa už nedajú meniť. Dáta sú ako vytesané do kameňa. Takže kľúč k vagónu vám vlastne umožní len doň nazerať a vyhlasovať sa za jeho majiteľa.

blockchaine

Ako sa s tým potom dá pracovať, ako s ním „nakladať“? Ak chcete nejakú informáciu vo vagóne zmeniť, musíte do úplne nového vagóna umiestneného na konci vlaku zapísať zmenu oproti pôvodným údajom. Aby ste sa potom dopracovali k aktuálnej informácii, musíte si prečítať ten starý pôvodný vagón a prirátať k nemu zmenu z toho nového vagóna a prípadne ďalších zmenových vagónov a dostanete výsledný aktuálny obraz.

Áno, je to trochu prácne, ale vďaka tomu obsahuje vlak záznam úplne všetkých zmien, čo dáva systému transparentnosť a čosi ako nekonečné tlačidlo „Undo“.

Aby boli vagóny dodatočne chránené pred vylúpením, každý obsahuje kryptografický odtlačok predošlého vagóna. V počítačovej brandži sa to volá haš a je to len stručná informácia, podľa ktorej sa dá jednoznačne určiť, či sa vo vedľajšom vagóne nič nezmenilo.

Je to čosi ako odtlačok prsta, čo je tiež len pár zakrivených čiar, ktoré však dokážu jednoznačne identifikovať veľký zložitý systém – osobu. Tu to navyše funguje tak, že ak by sa vo vagóne niekomu čo i len vlások skrivil, jeho haš v susednom vagóne sa úplne zmení a vlak spustí poplach. Pritom je to všetko vlastne len krásna matematika.

Tento vlak je navyše rozkopírovaný v plnej veľkosti s identickým obsahom na stovkách, tisícoch počítačov po celom svete. Na každej vlakovej stanici je ten istý vlak a stanice medzi sebou komunikujú.

Ak by niekto nasilu prelomil pečať jedného vagóna na jednej stanici a zmenil jeho obsah, čo v súčasnosti pokladáme za výpočtovo nemožné, nedokázal by v jednom okamihu hacknúť všetky vláčiky na všetkých staniciach po celom svete.

Ak by to zvládol len na časti z nich, spustil by sa poplach a ostatné vlaky by zmenu zavrhli. Preto pokladáme blockchain za dokonale chránené úložisko informácií, aké tu ešte nebolo.

Dokonalé kryptovanie nie je všetko. Technológia blockchainu je jedinečná aj tým, že v nej chýba centrálna autorita, ktorá by rozhodovala o čomkoľvek, čo sa okolo vláčikov deje. O všetkom rozhoduje konsenzus zúčastnených strán a tie svoje rozhodnutia robia na základe – matematiky. Nemôžu sa teda nedohodnúť.

Keď sa má rozšíriť vlak o nový vagón, určí sa len jedna stanica, ktorá to vykoná. Ako sa vyberie? Férovo a nepredvídateľne, napríklad v prípade bitcoinu je to tak, že každá stanica dostane rovnakú vymyslenú matematickú hádanku, ktorej riešenie vyžaduje hádanie v štýle „pokus-omyl“, a ktorá stanica ju prvá uhádne, tá dostane právo priraziť nový vagón (plus odmenu v podobe bitcoinu).

Áno, to je to „minovanie“, či dolovanie bitcoinov, ktoré motivuje účastníkov a zaručuje, aby celý systém fungoval.

V kocke: Nikto nedokáže meniť dejiny vláčika. Čo leží, to nebeží. Nikto veľký nerozhoduje o tom, čo a kto do vláčika vkladá. Údaje vo vláčiku, rovnako ako ich vlastníctvo, sú dokonale bezpečné a žiadny jednotlivec či organizácia na tom nič nezmenia. Všetko je zároveň transparentné, lebo práca staníc či pridávanie vagónov sú pod dohľadom všetkých účastníkov. Blockchain je verejná pravda.

Banky blockchain absorbovali

Blockchain sa hodí všade tam, kde viacero strán potrebuje hodnoverne ukladať a vymieňať hodnoty, pričom žiadna zo zúčastnených strán nemá prevahu. Keď ho tajomný jedinec, alebo skupina ľudí pod menom Satoši Nakamoto, v roku 2008 priviedol na svet, vypukla práve finančná kríza, ktorú sme často pripisovali nezodpovednosti či chamtivosti finančného sektora.

Pre mnohých ľudí nebolo toto načasovanie náhodné – videli v blockchaine možnosť, ako položiť banky na lopatky. Bitcoin totiž rozlúskol dovtedy nevyriešený problém digitálnych peňazí – neschopnosť obmedziť ich viacnásobné použitie.

Ak mám napríklad na svojom počítači elektronickú JPEG fotku a pošlem vám ju, aj vy ju už budete mať na počítači, ale aj mne ostane na počítači. Toto je v prípade prevodu peňazí zjavný problém, ktorý v praxi riešia len dôveryhodné autority – centrálne a súkromné banky –, ktoré pri elektronickom prevode presunutú cifru zodpovedne odčítajú z pôvodnej kôpky. Ich autorita nie je postavená na jedinečnej technológii, ale na stáročiach budovania reputácie finančného sektora.

Spočiatku naozaj vyzeral vzťah finančného sektora a bitcoinu konfliktne – táto virtuálna mena je v podstate stále zakázaná v mnohých krajinách vrátane Bangladéša, Thajska či Islandu. Naša Národná banka Slovenska napríklad o bitcoine povedala, že nespĺňa právne atribúty meny, a preto nespadá pod jej kontrolu a podobne sa k tomu stavia aj EÚ a zvyšné členské krajiny. Súčasne však banky, burzy a poisťovne rozbehli silné investície do výskumu a vývoja využitia blockchainu vo svoj prospech.

V roku 2016 investovali do blockchainu len venture capital firmy pol miliardy eur. Už sa vlastne nedá hovoriť o blockchaine ako o technológii, ktorá má povaliť banky. Situácia sa skôr preklopila do stavu, že finančné inštitúcie túto technológiu absorbujú a využijú v prospech svojich služieb. Ako presne, ešte nie je plne známe, ale štúdií je nespočetne a väčšinou sa zameriavajú na oblasť zúčtovania finančných aj nefinančných transakcií, v ktorých blockchain láka na nižšie náklady a odstránenie súvisiacich rizík. Deutsche Bank, HSBC, UniCredit a UBS sú len jedny z najspomínanejších bánk, ktoré verejne uvádzajú silné plány s blockchain technológiou.

Technológia dôvery

Situácia s pozornosťou okolo blockchainu je už zo dva roky mnohými opisovaná ako „vyhajpovaná bublina“, o čom svedčí aj nespočet nepochybne marketingovo ladených projektov motivovaných len snahou vyzerať „inovatívne“. Do tejto kategórie spadá aj hrsť slovenských podnikateľov vrátane kiosku so sendvičmi či fototlačiarňou, ktorí akceptujú platby bitcoinom, len aby sa dostali do riedkeho hľadáčika nadšencov kryptoanarchie.

Dôležité je niečo iné. Blockchain je len matematika a tej sa dá veriť dokonale. Jednoducho dva plus dva rovná sa štyri a nikto s tým nič nespraví. Väčšina informácií je však dnes uložená v počítačoch a tie sú poľahky manipulovateľné. Zotierajú sa tak rozdiely medzi faktmi a tvrdeniami, informatika vlastne už od zrodu internetu zažíva „postfaktickú“ dobu.

Napríklad v prípade údajného hacknutia mailového servera Hillary Clintonovej ruskými hackermi máme na jednej strane tony počítačových stôp zozbieraných agentmi FBI, ktoré vedú viditeľne do Ruska, a na druhej strane je faktmi nepotvrdené tvrdenie Donalda Trumpa o tom, že je to hlúposť.

Kritizujeme, že ľudia dávajú obom tvrdeniam rovnakú váhu, aj keď ide v jednom prípade o fakty a v druhom o tvrdenie, ale z čisto počítačového hľadiska musím, žiaľ, súhlasiť, že ten rozdiel sa naozaj zotiera.

Totiž: hacknúť mailový server Clintonovej z Kórey a narafičiť to na Rusov vôbec nie je neuskutočniteľné, rovnako ako vytvoriť falošné stopy na serveri, ktorý hacknutý nebol vôbec.

Ako vtedajší technický šéf internetového providera Websupport som sám vyšetroval mediálne známe hacknutie nami hostovanej stránky Roberta Fica počas prezidentskej kampane v roku 2014 a prišiel som k osobnému presvedčeniu, že išlo práve o akýsi „samohack“. Ale, nuž, ktovie.

Dnes pracujem ako expert na cloudové technológie v Slovak Telekome a vidím, že je to práve nedôvera v (cudzie) informačné systémy, čo brzdí rozvoj cloudových služieb. Podľa prieskumu The Economist verí cloudu len 16 percent respondentov a ja sa im vlastne nedivím. Ale práve môj akýsi dvojitý život – jednou nohou vo svete alternatívnych komunít a druhou vo svete korporátu – mi umožňuje pochopiť vplyv blockchainu na to, ako veríme počítačom a čo to s nami spraví.

Príklady uplatnenia blockchainu v slovenských firmách, nad ktorými už teraz uvažujeme, sa týkajú situácií, keď si niekoľko entít potrebuje ukladať a vymieňať dôležité informácie, pri ktorých záleží na ich integrite a nikto zo zúčastnených strán nemá „navrch“. Napríklad istá energetická firma s viacerými zahraničnými majiteľmi už takto na Slovensku zapisuje údaje o tokoch elektrickej energie.

Veľa pozornosti sa tiež venuje oblasti zapisovania pohybu tovarov v dodávateľských reťazcoch. Blockchain môže zaručiť, že diamanty pochádzajú z etického zdroja, či šampanské zo Champagne. V Bratislave v Mlynskej doline sídli startup Decent, ktorý blockchain využíva v oblasti ochrany autorských práv a šírenia digitálneho obsahu.

Sen libertariánov či praktický nástroj štátnej správy?

Decentralizovaný model správy informácií v blockchaine naháňa vodu na mlyn libertariánskym rojkom, ktorí v ňom vidia náhradu mnohých funkcií štátu. Píše sa o využitiach blockchainu na elektronické voľby, hodnoverné ukladanie katastrálnych a matričných informácií, na registráciu vozidiel a podobne, ale čítal som aj o ideách decentralizovaných súdov či polície.

Nahradí blockchain katastrálny úrad a matriku? Skôr nie a reálnejší je scenár, v ktorom štátna správa túto technológiu bude jednoducho využívať a zvýši tak hodnovernosť svojich záznamov.

Sú napríklad krajiny s režimami, kde sú pomerne reálne scenáre katastrálnych podvodov krytých skorumpovanými úradníkmi. Tie by blockchain odstránil.

Aj v krajinách, kde majú úrady vysokú integritu, dnes môžu vyvolávať prípady s vysokou sledovanosťou rôzne otázniky. Keď Barack Obama čelil obvineniam, že sa nenarodil v USA, v istom momente predložil rodný list, ale keď už sa hrá takáto vysoká hra, aké ťažké je v tejto lige sfalšovať kus papiera či zápis v matričnej knihe?

Estónsko pred rokom začalo zapisovať matričné údaje do blockchainu. Ak sa dnes v Estónsku narodí budúci prezidentský kandidát, bude raz možné overiť fakty okolo jeho narodenia s úplnou istotou. Teda ak boli správne zapísané.

Lebo ak pani matrikárka spraví pri zápise preklep, zapíše sa do blockchainu s preklepom, to treba chápať aj v kontexte iných uplatnení. Ale bude jednoznačne známe, kedy a kto ten zápis vykonal, či a kto ho následne menil a o aké zmeny išlo.

Mečiarovo „cédečko“ s menami klientov BMG, prepis audia z „Gorila bytu“ či výpis z Kaliňákovho účtu v Tatra banke sú príklady elektronických záznamov, ktoré pohli slovenskou politikou, ale z dôvodu priľahkej manipulácie s čímkoľvek elektronickým môžu navždy niesť istú pečať pochybností, ktorú môže blockchain nadobro odstrániť.

Jeden z dôvodov, prečo máme v parlamente fašistov, je aj ten, že strácame schopnosť odlišovať fakty od lží a informatika nám v tom vôbec nepomáha, skôr naopak.

Predstavte si však, len si predstavte, že by všetky, naozaj všetky dôležité informácie boli ukladané a manipulované decentralizovaným a hodnoverným spôsobom v počítačoch po celom svete. Aké ťažké by bolo mať napríklad nespochybniteľný záznam všetkých finančných transakcií okolo toho slávneho bytu v komplexe Bonaparte?

Takto: 2 + 2 = 4

Bitcoin

Teraz najčítanejšie