Čo ma naučil Mečiar

Prekvapilo ma, ako veľa sa roku 2017 hovorí o Vladimírovi Mečiarovi. Už som naňho nemyslel často, snažil som sa ho z vedomia vytesniť. Pridlho zamoroval moje myšlienky a dušu. Myslel som naňho vyše desaťročia skoro stále. Mal som ho také plné zuby ako málokoho na planéte. Ako tínedžer som ho vnímal denne.

Babky-protohejterky držali jeho fotky, modlili sa k nemu a v jeho mene preklínali demokraciu a slobodu. Mečiar mi pokazil dospievanie a bleskovo zničil mladícke ilúzie o novom štáte. Naučil ma neznášať nacionalizmus. Ukázal mi, ako sa náboženstvo a jeho predstavitelia nechajú zneužiť na čokoľvek, aby dosiahli moc. Jeho nenávistné štadiónové blúznenie mi naveky znechutilo propagandu a vymývanie mozgov.

On a Lexa s Harabinom mi ukázali, ako sa dá štát občanom ukradnúť pred očami, ako ľahučko sa zničí hospodárstvo, ako šikovne vedia autokrati zastaviť budovanie občianskej spoločnosti, ochromiť súdnictvo a devastovať kultúru aj školstvo. Kvôli nemu som dokonca v zúfalstve volil za prezidenta príšerného Ivana Gašparoviča, len aby sa v úrade neusídlil on a neškodil svojou odpornou, zločineckou prítomnosťou v novej funkcii.

Porážku Mečiara považujem za jeden z najšťastnejších okamihov svojho života. Ja som mu milosť nikdy neudelil. Dodnes si želám, aby sa dočkal spravodlivého trestu. Keby zlodej, notorický klamár, udavač, ohrozovateľ slobody, trýzniteľ oponentov a s veľkou pravdepodobnosťou aj spolupáchateľ vraždy naďalej vládol, už na Slovensku dávno nežijem. Svoju vlasť som začal mať naozaj rád, až keď pokrytecká, márnomyseľná beštia odišla na nespravodlivý odpočinok. Nikdy som nebol na mladú republiku taký hrdý, ako keď konečne prestal byť premiérom.

Dnes ho velebia Hlavné správy a Zem a vek, čo predstavuje typickú absurdnú pointu jeho nezmyselnej, škodlivej existencie. Vždy ho milovali nechcene smiešne a nebezpečné médiá. Odjakživa sa k nemu hlásili skorumpovaní, predajní intelektuáli. Naučil ma, že vzdelanie automaticky neznamená dobrý charakter. Keď sa Štefan Harabin stal prispievateľom akože alternatívneho média a Ján Čarnogurský fašistom ako jeho otec, aj Mečiar môže dúfať v návrat. Dodnes žneme plody zla, ktoré zasial do čiernej zeme.