Príručka pre stredné školy: Klamstvá a konšpirácie

1. kapitola: Facebook

Nástup sociálnych sietí zmenil možnosti, ako sa dá ovplyvniť myslenie veľkej časti populácie. Predovšetkým Facebook, ktorý sa u nás začal vo veľkom udomácňovať okolo roku 2009, vytvoril priestor, kde sa každý deň vyskytujú státisíce Slovákov.

Tí boli predtým odkázaní na tradičné médiá: televízie, rozhlasové stanice, noviny, časopisy a internetové denníky. Pokiaľ tradičné médiá chceli ľudí informovať, museli ich primäť, aby si pustili televízne noviny, aby si kúpili ich noviny, alebo aktívne navštevovali ich internetové stránky.

Prečítajte si

O čo nám ide v príručke Klamstvá a konšpirácie a komu je určená

Robiť tento typ spravodajstva bolo technicky náročné: médiá potrebovali televízne štúdiá, prenosové vozy, tlačiarne alebo museli publikovať stále nové a nové články na svojom webe, aby si k nim čitatelia zvykli sa vracať. Na to zároveň potrebovali redakcie novinárov, ktorí informácie zisťovali a dokázali ich spracovať do podoby článku, televíznej alebo rozhlasovej reportáže.

Dnes stačí za týmito ľuďmi prísť na jedno obrovské virtuálne miesto, ktorým je Facebook. Človeku, ktorý chce ovplyvniť ich myslenie, teoreticky stačí, aby si na Facebooku založil profil a zdieľal tam chytľavé statusy, odkazy na články alebo fotky. Užívatelia sa na jeho profil ani aktívne nemusia vracať – stačí, že si raz označia, že tento profil chcú sledovať a príspevky sa im budú automaticky zobrazovať. Informácie sa vďaka tomu môžu dostať k tisícom ľudí aj mimo dosah tradičných médií.

Vďaka Facebooku sa tak môže šíriť takmer čokoľvek, vrátane vulgárnych a nenávistných príspevkov, vymyslených alebo neoverených správ, ktoré by tradičné médiá neuverejnili.

To však je iba jedna rovina. Facebook a sociálne siete okrem toho priniesli aj viacero pozitívnych zmien, ktorými túto príručku zač­neme.

 

1.1 Pozitívne vplyvy sociálnych sietí

Príklad 1: Z jedného statusu môže byť celospoločenská téma

Facebook dnes slúži okrem iného ako miesto, kde sa človek môže „vyžalovať“, môže ľuďom povedať napríklad o krivdách, čo môže mať aj pozitívny účinok.

Ako ilustratívny príklad sme vybrali príhodu Miguela Gonzáleza, mladého muža pôvodom z Guatemaly, ktorý žije na Slovensku. V januári 2016 zverejnil status, v ktorom opisoval svoj zážitok z bratislavského Music baru Priatelia. Miguel sa sťažoval, že ho ochrankári baru nechceli s kamarátom pustiť dnu pre jeho tmavšiu pleť. Namiesto toho mali rasistické poznámky a strúhali naňho grimasy.

Z jeho statusu sa stal okamžite takzvaný virál, teda rýchlo šírené posolstvo, ktoré pobúrení používatelia Facebooku masovo šírili medzi sebou. O Miguelovom príbehu sa za pár hodín dozvedeli desiatky tisíc ľudí.

Celú vec si všimli aj tradičné médiá, ktoré o Miguelovi napísali, pričom kontaktovali majiteľov podniku a žiadali o vysvetlenie. Z jedného statusu sa tak stala spoločenská téma.

Zrejme aj na základe tohto tlaku sa majitelia baru rozhodli reagovať, Miguelovi ponúkli stretnutie a podľa jeho svedectva sa dočkal aj ospravedlnenia.

 

Príklad 2: Osobnosti môžu fanúšikov oslovovať priamo

Facebook, YouTube, Instagram umožnili vyniknúť rôznorodým umelcom a zabávačom bez toho, aby mali prístup do tradičných médií.

Samostatnou skupinou sú takzvaní youtuberi, ktorí sa živia tým, že vyrábajú vlastné videá na portál YouTube, kde ich sledujú tisíce ľudí.

Najúspešnejším slovenským youtuberom je Daniel Sebastián Strauch, vystupujúci pod prezývkou Gogo. Na jar roku 2017 mal vyše 1,5 milióna odberateľov bez toho, aby mal v minulosti vlastnú show v televízii. Jeho videá majú vyššiu sledovanosť než bežné televízne relácie. Pred voľbami 2016 využil svoju popularitu a vyrobil video, v ktorom sa snažil mladých ľudí presvedčiť, aby išli voliť.

 

1.2 Negatívne vplyvy sociálnych sietí

A) Podvrhy, výmysly

Facebook nemá nástroje, ako brániť šíreniu nezmyslov. Firma sa síce snaží tieto nástroje postupne budovať, nateraz však blokuje len pornografiu alebo vyložene extrémistické prejavy (aj to iba vtedy, ak ich niekto aktívne ohlási). To je rozdiel proti tradičným médiám, vrátane bulváru, ktoré svoje informácie pred publikovaním overujú, lebo inak by riskovali žaloby a stratu reputácie.

Na Facebooku záleží iba na užívateľoch, čo budú zdieľať. To vedie k opakovaným prípadom, keď sa sami užívatelia postarajú o šírenie vymyslenej informácie (takzvaného hoaxu) – buď preto, že pôsobí presvedčivo, alebo len podporuje podvedomé obavy ľudí a ich videnie sveta.

Príklad 1: Utečenci vo vlaku

Koncom leta 2015 začala vrcholiť utečenecká kríza. Každý deň prichádzali správy o tom, ako migranti prespávajú na staniciach v Taliansku alebo Budapešti a snažia sa dostať do Nemecka. V tejto atmosfére sa na Facebooku rozšírila fotka, ktorá zachytávala údajne dramatickú situáciu na železničnej stanici v Chebe na západe Česka. Bolo na nej vidieť prichádzajúci motorový vlak, ktorý je preplnený mužmi tmavšej pleti.

 

Fotka vzbudzovala pocit, že nekontrolovaný pohyb migrantov sa už prelieva z Nemecka do Českej republiky. Šírila sa medzi tisíckami ľudí zrejme z obavy, že je skutočná.

O čo v skutočnosti šlo? Za všetkým bol jednoduchý podvrh. Dodnes neznámy autor vzal obyčajnú fotku zo železničnej stanice a v počítači do nej „nalepil“ migrantov. Nekontrolovaná invázia z Nemecka do Česka po železnici sa v skutočnosti nikdy nekonala.

 

 

Príklad 2: Rómovia neplatia za lieky

Stálicou slovenského Facebooku je vymyslený status, že Rómovia nemusia platiť za lieky. Opisuje údajnú skúsenosť neznámeho otca, ktorý čakal v lekárni na výdaj liekov. Pred ním stála rómska rodina, ktorá za lieky nezaplatila. Muž to chápal ako zjavnú nespravodlivosť a vyzval ľudí, aby jeho príbeh zdieľali.

Informácie z tohto statusu boli opakovane vyvrátené. Už v novembri 2011 ho server Topky.sk zaradil medzi desať najznámejších hoaxov, ktoré sa v tom čase šírili internetom. Médiá ho vyvracali aj v roku 2013 alebo v januári 2017. Ministerstvo zdravotníctva aj Sociálna poisťovňa vtedy museli znovu potvrdzovať, že štát Rómom ani sociálne slabým lieky neprepláca – zľavy na lieky majú iba dôchodcovia, deti do šesť rokov a ťažko postihnutí.

Status zrejme ani nepochádza zo Slovenska, už v roku 2011 sa rovnaký príbeh šíril aj v češtine. Mnohí ľudia ho však stále považujú za pravdivý, nezriedka k nemu pridávajú aj vulgárne komentáre na adresu Rómov.

Obľuba statusu sa dá vysvetliť ľudskou povahou. Pokiaľ človek žije v predstave, že Rómovia majú na Slovensku jednoduchší život a štát im všetko platí, stačí, aby mu niekto podhodil zdanlivý dôkaz. Podvedome sa poteší, že sa ukázalo, že mal pravdu, a príbeh pomáha šíriť bez toho, aby si overil najzákladnejšie fakty.

 

Príklad 3: Lasica varuje pred islamom

Ďalším obľúbeným žánrom Facebooku sa stali vymyslené citáty. Dôvod je zrejmý: keď ja, ako bežný užívateľ chcem oznámiť svetu, napríklad, že islam je zlo, môj status bude v lepšom prípade zdieľať len pár mojich priateľov. Pokiaľ však takýto výrok vložím do úst známej osobnosti, môže to zaujať tisíce ľudí, ktorí túto osobnosť poznajú.

V Česku často podsúvajú vymyslené citáty zosnulému hercovi Janovi Werichovi. Na Slovensku je to Milan Lasica. Napríklad v septembri 2015 sa Facebookom šíril citát s Lasicovou fotkou, v ktorom mal herec varovať pred islamom. „Nejmôžeme sa len tak nečinne prizerať, ako islam ovládne Európu,“ hovoril údajne Lasica.

Aby autori dali Lasicovmu citátu presvedčivosť, doplnili k nemu aj „zdroj“: rozhovor pre 47. číslo týždenníka Slovenka v roku 2011. Lasica pritom v roku 2011 neposkytol Slovenke ani jeden rozhovor.

K autorstvu falošného citátu sa prihlásil Pavol Zlacký, ktorý na Facebooku administruje recestistickú stránku Drž hubu a upleť mi sveter. Za vytvorenie koláže sa ospravedlnil. To, že citát napokon mohlo vidieť až 300-tisíc ľudí na Facebooku Zlackého zaskočilo. „Svedčí to o zásadnom nedostatku kritického myslenia v našej spoločnosti,“ povedal pre Hospodárske noviny.

Šíreniu takýchto výmyslov sa prakticky nedá zabrániť. Tradičné médiá síce často upozornia na to, že ide o dezinformáciu. Od ľudí, ktorí pôvodný hoax zdieľali, sa však dá ťažko čakať, že následne budú zdieľať aj článok, ktorý tvrdí, že je to výmysel.

Prečítajte si

Migranti z Photoshopu aj fiktívna demonštrácia. Akým fotkám veria ľudia na Facebooku

Príklad 4: Hoax šírený známou osobnosťou

Ešte väčší problém nastáva vo chvíli, keď šíreniu internetových nezmyslov naozaj napomáha známy človek, ktorý má sám na sociálnych sieťach desiaťtisíce fanúšikov. Vďaka tomu môžu získať väčšiu dôveryhodnosť a zároveň sa násobne zvyšuje počet ľudí, ktorí nezmyslu môžu podľahnúť.

Medzi vplyvných šíriteľov internetových bludov sa na Slovensku zaradil politik a podnikateľ Boris Kollár. Na Facebooku ho v marci 2017 sledovalo okolo stotisíc ľudí. Kollár svoj profil využíva okrem iného na to, aby priživoval strach z migrantov, z homosexuálov, či spochybňoval európsku integráciu. Preto zdieľa články z tradičných i dezinformačných médií, ktoré sa týmto témam venujú.

Kollárovým profilom občas prešli aj vyložené nezmysly. V auguste 2016 zdieľal fotografiu, ktorá mala podľa jeho popisu pochádzať z Česka. Na návštevu Prahy v ten deň dorazila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú mnohí Česi kritizujú pre jej ústretový postoj k migrantom z moslimských krajín.

Z fotografie sa zdalo, že Merkelovú v Prahe vítali značne expresívnym spôsobom: na ulici bolo vidieť demonštrantov s nadrozmernou postavou symbolu USA „Strýčka Sama“, ktorému trčala zo zadku postavička Merkelovej. „Takto ju vítajú v Česku,“ okomentoval to Kollár. V skutočnosti sa však takáto demonštrácia v Prahe nekonala.

Aj krátkym googlovaním sa dalo zistiť, že fotografia nemá nič spoločné s Prahou ani s utečeneckou krízou. Fotka v skutočnosti zachytáva demonštráciu z marca 2003 z nemeckého Düsseldorfu. Demonštranti vtedy takýmto spôsobom vyjadrili názor na Angelu Merkelovú (v tom čase ešte nebola kancelárkou) a jej podporu politike amerického prezidenta Georgea Busha pri pripravovanej invázii do Iraku.

Táto fotka je vhodnou ukážkou toho, ako dnes funguje Facebook. Demonštrácia z roku 2003 z Düsseldorfu, ktorá sa týkala americkej zahraničnej politiky, sa jediným zdieľaním Borisom Kollárom stane pre tisíce ľudí demonštráciou v roku 2016 v Prahe k utečeneckej kríze.

 

B) Informácie bez súvislostí / tajomné facebookové profily

Ďalším príkladom manipulácie je šírenie informácií, ktoré sú vo svojom jadre pravdivé – týkajú sa reálnych udalostí, reálnych problémov či reálnych ľudí. Sú však prezentované bez súvislostí.

S týmto typom manipulácie dokáže pracovať skupina facebookových profilov, ktoré samy osebe žiadne články neprodukujú. Ich administrátori robia iba to, že zdieľajú odkazy na iné články, fotky či videá. Primárne však k jednej téme, ktorou sú migranti. Najvplyvnejšie z týchto profilov (pre ktoré sa zatiaľ neujal jednotný názov) sú české alebo česko-slovenské stránky: Bubáci v Evropě, Evropa Evropanům, We are here at home, Welcome to reality, alebo Hlasuji pro Czexit.

Prečítajte si

Tajomné protimigrantské stránky ľahko preniknú medzi desiatky tisíc ľudí

Nie sú dôkazy o tom, že by boli vzájomne prepojené, majú však rovnaký štýl práce. Migranti v ich príspevkoch vystupujú výlučne ako tí, ktorí vraždia, znásilňujú, robia výtržnosti alebo sú zosmiešňovaní. Zabíjanie migrantov v nich môže byť nepriamo prezentované ako vhodné riešenie. Každý z týchto profilov má desaťtisíce fanúšikov medzi Čechmi a Slovákmi, ktorí pomáhajú šíriť ich príspevky medzi ďalších ľudí. Príspevky sú často manipulatívnej povahy.

 

Príklad 5: Tri roky staré video

Profil Welcome to reality zdieľal začiatkom marca 2017 dvakrát v priebehu jedného dňa video zobrazujúce nepokoje v Paríži. Nebol k nemu dodaný žiadny kontext ani informácia, kedy bolo natočené. Pod videom sa užívateľovi zobrazoval iba komentár, že „ľudia v celej Európe riešia v posledných dňoch a týždňoch zásadný problém s pribúdajúcimi ilegálnymi migrantmi z Afriky a Blízkeho východu”.

Hoci video podľa komentára vzbudzovalo dojem, že sa týka udalostí z „posledných dní a týždňov”, v skutočnosti bolo podstatne staršieho dátumu. Rovnaké video bolo nahraté na portál YouTube už v októbri 2015 a podľa popisu zachytávalo násilný protiizraelský pochod stoviek Palestínčanov v Paríži z júla 2014. Pokiaľ by to administrátori profilu Welcome to reality priznali, video by nemalo zďaleka takú silu.

Robiť tento typ propagandy je na Facebooku veľmi jednoduché a dá sa zacieliť takmer proti akejkoľvek skupine obyvateľov. Aj Slovákov a Čechov by bolo možné pre cudzinca, ktorý o nás mnoho nevie, ľahko vykresliť ako násilníkov. Stačilo by napríklad zdieľať zábery z mestskej kamery v Nitre, kde v roku 2013 holohlaví muži dokopali návštevníkov študentského baru Mariatchi alebo videá z násilných protirómskych pochodov, ktoré sa v tom čase konali v Česku.

 

Príklad 6: Falošná fotka

Iný príklad manipulácie ukázal facebookový profil Hlasuji pro czexit. Začiatkom januára 2017 zdieľal blog zo serveru iDnes.cz, v ktorom autorka Petra Pilloni písala o nepokojoch, ktoré vypukli v talianskom meste Cono v stredisku pre migrantov.

Podľa priloženej fotky sa zdalo, že migranti v kuklách pobehovali ulicami a zapaľovali autá. Vďaka tomu vyzerala celá situácia dramaticky. V skutočnosti pri zdieľaní tohto blogu použili fotku, ktorá pochádzala z marca 2016. Boli na nej protesty z francúzskeho mesta Nantes, ktoré nemali žiadnu súvislosť s migračnou vlnou. Demonštranti tam vyšli do ulíc na protest proti prísnejšiemu zákonníku práce.

 

Príklad 7: Jednofarebné protesty

Doteraz uvádzané príklady stále predstavujú iba menej časté spôsoby, ako protimigrantské profily narábajú s realitou. Vôbec najbežnejšia je situácia, keď ľudia dostávajú síce pravdivú informáciu, ale podsúva sa im iba jedna časť príbehu.

V prvých týždňoch roku 2017 sa témou protimigrantských profilov stali výtržnosti mužov s africkým a arabským pôvodom v Paríži. Tie prepukli ako reakcia na informáciu, že traja francúzski policajti zbili a jeden údajne aj znásilnil 22-ročného černocha. Protimigrantské profily pravidelne zdieľali fotky, videá a články o priebehu týchto protestov, Francúzsko bolo v nich vykresľované ako krajina, kde migranti takmer spôsobili občiansku vojnu.

Čo tieto profily už nehovoria? Pouličné násilnosti sú vo Francúzsku problémom dlhé roky a nemusí to mať súvislosť len s migrantmi. Napríklad v januári 2016 sa v Paríži objavili výtržnosti počas protestu taxikárov proti konkurenčnej službe Uber. V apríli mali násilný priebeh protesty proti novému zákonníku práce. V júni sa objavili pouličné bitky počas konania futbalových majstrovstiev Európy, ktoré vyvolávali predovšetkým ruskí chuligáni. Facebookové profily však prikladajú dôraz len tým protestom, kde sú migranti hlavnými aktérmi.

Aj vďaka takto podávaným informáciám sa dnes bežne stáva, že ak moslim spácha kdekoľvek v Európe trestný čin, sa o tom dozvie celý slovenský Facebook. Už menší ohlas však má kriminalita páchaná domácimi obyvateľmi.
Napríklad na Slovensku polícia v roku 2016 zistila 60 prípadov vrážd a 82 prípadov znásilnenia. V priemere aspoň raz za týždeň bola u nás zaznamenaná vražda a znásilnenie. Týchto prípadov sa v absolútnej väčšine dopúšťajú občania Slovenska, protimigrantské profily však tento fenomén, prirodzene, ignorujú. Namiesto toho vytvárajú dojem, že pokiaľ niekto znásilňuje, kradne alebo vraždí, sú to migranti.

 

C) Politické kampane

To, že sa Facebookom môžu účinne šíriť informácie bez súvislostí, už pochopili aj viaceré politické strany. Najefektívnejšie to využíva Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu. Na Facebooku si vytvorila sieť zhruba 140 rôznych profilov.

Medzi ne patria osobné stránky jej členov (napríklad Marian Kotleba, Milan Mazurek, Milan Uhrík), profily okresných organizácií ĽSNS a viaceré ďalšie stránky, ktoré s kotlebovcami sympatizujú – napríklad Marťan z Kuchajdy, IdemVolit.sk, či Som Slovák a som nato hrdý (ktorá je ľahko zameniteľná za národoveckú stránku Som Slovák a som na to hrdý).

Mnohé z nich majú iba niekoľko stoviek fanúšikov, viac než 30-tisíc fanúšikov má celkovo šesť profilov. Takúto sieť nemá žiadna iná politická strana. Výsledkom je, že pri zmobilizovaní týchto stránok dokážu kotlebovci dostať svoje posolstvá k veľkému počtu ľudí bez súvislostí, ktoré by im mohli dodať tradičné médiá. 

Príkladom je video, ktoré si kotlebovci nechali vyrobiť začiatkom leta 2016 k svojim vlakovým hliadkam. Jeho hlavnou postavou je poslanec Milan Mazurek. Na videu je zachytený, ako skupinke Rómov pred stanicou v Poprade dohovára, aby sa správali slušne, a následne pomôže polícii dostať z vlaku Róma, ktorý je pod vplyvom alkoholu alebo drog.

Video prostredníctvom Facebooku videli stovky tisíc ľudí. Vzbudzovalo dojem, že výtržnosti vo vlaku sú automaticky spojené s Rómami a že Kotlebova strana sa tomu dokáže postaviť. Pritom v ňom išlo o jediný prípad jedného hlučného Róma.

Pokiaľ užívateľ čerpá informácie len z týchto zdrojov, môžu mu uniknúť niektoré ďalšie súvislosti. Výtržnosti vo vlaku napríklad nerobia iba skupinky Rómov, ale aj skupinky futbalových chuligánov.

Medzi takýmito výtržníkmi sa aspoň v minulosti pohybovali aj niektorí ľudia z Kotlebovej ĽSNS, ktorí dnes vystupujú ako členovia vlakových hliadok. Jedným z nich je napríklad Marek Dubai (na dvojfoto nižšie), predseda okresnej organizácie ĽSNS v Skalici, ktorý si ešte nedávno dával na Facebook fotky, kde pózuje ako futbalový radikál s nožíkom a čiernou kuklou.

Aj poslanec Mazurek v nedávnej minulosti ukázal inú tvár, než ponúka vo filme o vlakových hliadkach. V júni 2015 sa zúčastnil protiutečeneckej demonštrácie v Bratislave. Po jej skončení ho kamery zachytili pri Hlavnej stanici v skupinke agresívnych násilníkov, ktorá vulgárne nadávala arabskej rodine a hádzala po nej kamene. Rodina nikoho neohrozovala, na Slovensko pricestovala na promóciu jedného z príbuzných.

Zatiaľ čo facebookové stránky ĽSNS tieto súvislosti vynechávajú, tradičné médiá vo svojom spravodajstve ich nezabudnú pripomenúť.

Kotlebovci príležitostne používajú aj podobné triky ako vyššie spomínané protimigrantské profily – zdieľajú neaktúálne príspevky, ktoré sa im práve hodia do ich kampane. Koncom februára napríklad poslanec Mazurek zdieľal reportáž televízie Markíza o tom, ako Rómovia z obce Spišská Belá chodia kradnúť do lesa drevo.

Reportáž pochádzala z februára 2015, nemohlo byť z nej jasné, či problém stále pretrváva. Slúžila hlavne k tomu, aby udržiavala v ľuďoch predsudky, že s Romámi sú iba problémy a tým obhájila politiku Kotlebovej strany.

Prečo je sú takéto ťahy manipulatívne? Ide o reportáž, ktorá popisuje problémy jednej konkrétnej obce spred dvoch rokov. Markíza ale robila reportáže aj z ďalších obcí, kde žijú Rómovia – napríklad v novembri 2015 sa jej štáb vybral do obce Breznica.

S Rómami tu majú úplne iné skúsenosti, so štátnou podporou si v obci postavili murované domy a zbúrali staré chatrče. Starosta si spoluprácu pochvaľoval, niektorí Rómovia sa podľa reportáže naučili murárskemu remeslu a začali sa týmto spôsobom živiť.

Tieto dve reportáže o rovnakej téme ukazujú rozdiel medzi facebookovou realitou a tou skutočnou. Zatiaľ čo človek, ktorý čerpá informácie v tomto prípade z televízie Markíza, môže vidieť obe reportáže a na základe toho si urobí názor. Človek, ktorý ich čerpá z Facebooku, však uvidí len tú, kde sú Rómovia vykreslení v negatívnom svetle.

 

2. kapitola: Dezinformačné médiá

Sociálne siete podnietili aj vznik celej skupiny nových médií, ktorým sa hovorí konšpiračné alebo dezinformačné. Využívajú to, že prostredníctvom Facebooku, prípadne YouTube, sa môžu šíriť akékoľvek informácie, bez ohľadu na ich hodnovernosť.

Nasledujúce pasáže budú venované takýmto médiám.

Dezinformačné médiá sú predovšetkým internetové portály (výnimočne majú aj tlačenú verziu). Šíria neoverené správy alebo správy, kde sú niektoré fakty zamlčané. Čitateľov sa nezriedka snažia presvedčiť, že práve od nich sa dozvedia skutočnú „pravdu“, ktorú tradičné médiá zamlčiavajú. Projekt Konšpirátori.sk zostavil zoznam viac než 90 takýchto médií z Česka a zo Slovenska.

Často majú úzke zameranie. Profilujú sa na témach, ako sú utečenci, islam, NATO, Európska únia, sexuálne menšiny, údajné zlyhávanie demokratického systému či konflikt na Ukrajine. Témy pokrývajú predvídateľným spôsobom: o utečencoch sa píše len v súvislosti s kriminalitou; NATO a USA vystupujú vždy ako agresori, Európska únia je zobrazovaná ako nefunkčný spolok.

Slovenské ministerstvo vnútra v júni 2016 v súvislosti s dezinformačnými médiami zverejnilo nasledujúce vyhlásenie: „Slovensko, tak ako ostatné štáty v strednej a vo východnej Európe, sa stalo predmetom informačného pôsobenia vplyvových štruktúr Ruskej federácie. Prejavuje sa to vo forme vytvárania a podpory informačných kanálov a s nimi spojených subjektov, ktoré šíria proruský naratív a spochybňujú hodnotové zakotvenie Slovenska v euroatlantickom priestore.”

Najznámejšie z takýchto médií sú slovenský internetový portál Hlavné správy a český portál Parlamentní listy, ktorý má aj slovenskú verziu Parlamentné listy.

Na Slovensku je známy aj tlačený mesačník Zem a Vek. Časopis napríklad bez zmysluplnejších dôkazov informoval o tom, že Európska únia nevznikla pre mierovú spoluprácu štátov, ale že je dielom nacistov. V roku 2014 poprel aj účinky chemoterapie pri liečbe nádorov.

Špefickým médiom je aj internetové rádio Slobodný vysielač. Do svojich relácii si pozýva hostí, ktorí bez akéhokoľvek oponenta môžu povedať čokoľvek. Poslucháč už mohol vo vysielaní počuť napríklad to, že Jozef Tiso nebol vojnový zločinec, alebo že Slovania neprišli do Európy v 6. storočí, ale žili už tisícky rokov pred tým.

 

2.1 Najvplyvnejšie dezinformačné médiá

Hlavné správy

Internetová stránka Hlavných správ vznikla v roku 2007, prvé roky však bola v „spiacom režime“. V roku 2012 sa z Hlavných správ stal málo významný spravodajský web, ktorý publikoval bežné články o dianí na Slovensku a vo svete, ktoré preberal zo štátnej agentúry TASR. Popritom sa venoval dianiu v slovenskej cirkvi a propagácii referenda o rodine.

Zlom nastal v roku 2014, v čase, keď došlo k okupácii ukrajinského polostrova Krym Ruskou federáciou, keď vypukla vojna na východnej Ukrajine. Hlavné správy začali naraz vo veľkom publikovať články, ktoré nekriticky šírili ruský pohľad na vec – masové protesty na kyjevskom námestí Majdan opisovali ako dielo západných tajných služieb, zo zostrelenia malajzijského boeingu nad Ukrajinou obviňovali na základe v Rusku vyrobených „dôkazov“ ukrajinskú vládu.

Ako šéfredaktor portálu vystupuje košický podnikateľ Róbert Sopko, ktorý vlastní malú reklamnú agentúru Heuréka

Evolution a rovnomenné občianske združenie, ktoré sa venuje práci s telesne postihnutými. Kto ďalší okrem Sopka za týmto projektom stojí, nie je známe.

Nie je známe, že teraz by Hlavné správy mali „kamennú” redakciu, kde by sedeli novinári, dopisovatelia zrejme komunikujú so šéfredaktorom na diaľku. V sídle agentúry Heuréka evolution prebieha výroba letákov a reklamných plagátov – jej zamestnanci pôvodne ani nevedeli, že na tejto adrese má sídliť aj internetový denník.

Hlavné správy naďalej preberajú veľkú časť svojich článkov z agentúry TASR, navonok teda stále môžu pôsobiť ako bežný spravodajský web. K agentúrnym správam však primiešavajú „alternatívne spravodajstvo“, ktoré nezriedka preberajú z ruských zdrojov. Svoje vlastné pôvodné témy robia len výnimočne, redaktori nevyrážajú na reportáže, nesnažia sa rozplietať vlastné kauzy ako tradičné médiá.

Články Hlavných správ majú väčšinou reálny základ, pôvodné informácie sú však zveličené, niektoré fakty domyslené, iné vynechané. Jeden príklad nešváru je zovšeobecnený a je z neho urobený celospoločenský fenomén – keď moslimský migrant spácha nejaký kriminálny čin, Hlavné správy to interpretujú, že takto sa správajú bežní moslimovia. Kriminalitu väčšinových obyvateľov si nevšímajú, nevenujú pozornosť ani väčšine problémov Slovenska, ako je stav školstva, zdravotníctva, korupcia alebo odchody talentovaných ľudí do cudziny.

 

Parlamentní listy/Parlamentné listy

Parlamentní listy sú najčítanejším českým médiom, ktoré šíri dezinformácie. Pôvodne vychádzali iba na papieri a venovali sa dianiu v českom parlamente, neskôr sa z nich stal internetový denník. Vo svojej súčasnej podobe fungujú od roku 2009, v lete 2015 založili aj sesterský slovenský web Parlamentné listy. Zastrešujú aj iné „alternatívne weby“, ako je Protiproud, EUportal, Eurabia, či Freeglobe, ktoré majú výrazné protiúnijné a protimoslimské zameranie.

Parlamentné listy môžu svojím názvom vzbudzovať pocit, že je to oficiálne médium českého či slovenského parlamentu, v skutočnosti s týmito inštitúciami nemajú nič spoločné. Nie sú však ani typickým dezinformačným webom, sú skôr politickým bulvárom. Majú „kamennú redakciu” aj známych vlastníkov – väčšinový podiel vlastní český politik a podnikateľ v hazardnom priemysle Ivo Valenta.

Ich publikačná činnosť spočíva väčšinou v tom, že preberajú správy z iných médií, robia články napríklad z toho, čo známa osoba napíše na Facebook, alebo robia jednoduché rozhovory a ankety s politikmi. Tvrdia, že ich cieľom je čo najvyššia čítanosť pri čo najmenších nákladoch. To dosahujú napríklad dlhými a konfliktne ladenými titulkami. „Konflikt väčšinou vytvárame tak, že do článku dáme dva názory proti sebe. Jeden aktér povie nejaký extrémny názor, druhý povie iný extrémny názor,“ vysvetlil v lete 2015 jeden zo zakladateľov Parlamentných listov Michal Voráček.

Do skupiny dezinformačných médií patria kvôli tomu, že pravidelne šíria neoverené a zmanipulované informácie. Stačí, že im napríklad niekto v rozhovore povie, že do Európy má prísť 100 miliónov migrantov alebo že českej armáde budú veliť Nemci, a bez ďalšieho overovania to dajú do titulku ako fakt.

Navonok vzbudzujú dojem, že sú neutrálne – robia napríklad rozhovory s politikmi z rôznych strán. Vedenie redakcie však vie, že na Facebooku majú najväčší úspech konfliktne ladené články o migrantoch, preto ich produkuje oveľa častejšie než články venované iným témam.

V roku 2016 Parlamentní listy čelili podozreniu, že za niektoré články berú peniaze. České médiá získali zmluvy, v ktorých napríklad pražský magistrát alebo vedenie Juhomoravského kraja zaplatili za to, aby o nich na Parlamentných listoch vyšli pozitívne články.

 

2.3 Ako sa líšia tradičné a dezinformačné médiá

Najvýznamnejšie dezinformačné médiá sú ľahko zameniteľné s tradičnými médiami. Ich stránky majú podobnú štruktúru ako bežné internetové médiá. Články dezinformačných médií majú po formálnej stránke všetko, čo treba: titulok, perex, fotografiu a nezriedka i meno autora.

Viaceré z dezinformačných médií publikujú aj reálne správy. O významnej spravodajskej udalosti, ako sú voľby či pád lietadla, budú pravdepodobné písať podobne ako tradičné médiá.

Ešte menej prehľadná je situácia na Facebooku, kde sú všetky články „orezané“ podľa rovnakej šablóny. Po vizuálnej stránke sú takmer nerozoznateľné.

A) Podľa tém

Tradičné médiá opisujú svet ucelenejšie. Informujú o témach, ktoré vyhodnotia ako dôležité alebo pre čitateľov zaujímavé. Bulvár rieši viac kriminalitu, osobné tragédie a životy celebrít. Serióznejšie médiá sa venujú viac politike, zdravotníctvu alebo štátnym nákupom. Oba typy médií spája to, že sa venujú primárne dianiu na Slovensku.

Dezinformačné médiá sa profilujú iba na niektorých témach, v posledných dvoch rokoch sú to najmä migranti a islam. Keďže na Slovensku a v Česku sú migranti a moslimovia iba v minimálnych počtoch, prinášajú príbehy hlavne zo zahraničia. O domácom dianí aktívne píšu hlavne vtedy, keď má nejakú súvislosť s týmito témami. Pred migračnou krízou bola ich hlavnou témou vojna na Ukrajine, ktorú opisujú z ruského pohľadu.

B) Podľa štýlu práce

Tradičné médiá, vrátane bulváru, sa usilujú o to, aby u nich čitateľ našiel aj niečo iné než na stránkach konkurencie. Snažia sa preto prinášať informácie ako prví, robia vlastné rozhovory. Prestížnou záležitosťou je odhaliť vlastnú kauzu, ku ktorej sa budú musieť vyjadriť aj politici a ktorú preberú iné médiá. Ich novinári vyrážajú „do terénu“, robia reportáže z miest, kde sa niečo deje.

Ľudia z dezinformačných médií pracujú väčšinou iba za počítačom. Jadro ich práce spočíva v tom, že preberajú správy z iných zdrojov, ktoré iba preložia, alebo im dajú údernejší titulok. Často ani neoslovia dotknuté strany. Vystačia si s malým počtom pracovníkov. Napríklad Hlavné správy robia občas aj vlastné rozhovory, obvykle však iba s ľuďmi s rovnakými názormi.

 

C) Podľa prístupu k vlastným chybám

Tradičným médiám je možné vyčítať viacero nedostatkov. Novinári nezriedka informujú o veciach, o ktorých nemajú dostatočný prehľad. Tému vtedy môžu spracovať povrchne alebo nevedomky poslúžia záujmom rôznych politikov alebo podnikateľov. Bulvár je navyše dlhodobo kritizovaný aj za to, že sa vŕta v ľudskom nešťastí. Tradičné médiá však spája, že musia publikovať pravdivé informácie – inak by riskovali stratu dôveryhodnosti a žaloby.

Aj tradičným mediám sa stáva, že urobia chybu alebo publikujú správu, ktorú nemajú dostatočne overenú a ktorá sa následne ukáže ako nepravdivá. Pokiaľ sa tak stane, túto chybu sú nútené opraviť – buď v tichosti, čo je možné označiť za zbabelý prístup, alebo to priznajú.

V redakciách tradičných médií sa tiež môžu objaviť prípady novinárov, ktorí sa snažia úmyselne pomáhať stranám alebo tajne berú peniaze od ľudí a firiem. Rovnako tak sa môžu objaviť situácie, že do práce média zasahuje jeho vlastník pre svoje záujmy. Takéto prípady sú v rozpore s poslaním žurnalistiky, ktorá má byť nezávislá.

Dezinformačné médiá otázky etiky a serióznosti zjavne neriešia. Ich poslaním nie je informovať a kontrolovať štátnu moc, ale viesť kampaň: proti systému, moslimom, Západu. Chyby produkujú úmyselne, zamlčiavajú informácie či vytrhávajú správy z kontextu.

 

D) Podľa vyváženosti

Nestranné obvykle nie sú ani tradičné médiá. Majú nejaký „svetonázor”, ktorým môže byť napríklad podpora členstva v Európskej únii či NATO alebo odmietanie prejavov fašizmu a rasizmu. Svetonázor médií by bol prekážkou vtedy, keby im bránil informovať o dôležitých veciach.

Viaceré slovenské médiá napríklad v roku 2016 na jednej strane informovali o hrozbách politiky ruského prezidenta Putina, zároveň však kriticky opisovali aj situáciu v USA (pred americkými prezidentskými voľbami prinášali príbehy o Američanoch, ktorí prišli o prácu, alebo opisovali nedostatky oboch hlavných kandidátov). Podobné to bolo aj pri téme migrantov. Tradičné médiá sa venovali jednak zlým podmienkam na ceste do Európy, podrobne však informovali aj o teroristických útokoch.

Dezinformačné médiá opisujú svet čiernobielo. Vyhýbajú sa napríklad informovaniu o kriminalite, do ktorej sú zapletení aj Slováci. Namiesto toho na pokračovanie opisujú prípady, do ktorých sa zapojili moslimovia. Európsku úniu si všímajú vtedy, keď sa riešia témy napríklad okolo prerozdeľovania migrantov do členských krajín. Témy ako napríklad výstavba diaľníc za eurofondy alebo študentský program Erasmus prehliadajú.

 

2.4 Kto a prečo vyrába dezinformácie

A) Z úprimného presvedčenia

Dezinformácie môžu šíriť ľudia, ktorí sú presvedčení, že tradičné médiá úmyselne skrývajú pravdu. Potom stačí, keď si prečítajú iný výklad udalosti, než doteraz poznali – napríklad o tom, že demonštranti na kyjevskom námestí Majdan v roku 2013 boli platení Američanmi, alebo že migráciu do Európy tajne riadia bohaté židovské spolky.

Zafungovať môže aj to, že príbeh je iný (zaujímavejší), ako ho opisovali tradičné médiá. Vďaka tomu môže mať tendenciu článok preložiť a publikovať ho na vlastnom webe.

B) Pre biznis

Šírenie dezinformácií môže ponúkať aj zaujímavý spôsob zárobku. Americký portál BuzzFeed pred prezidentskými voľbami v USA odhalil, že značnú časť vymyslených správ, ktoré pomáhali Donaldovi Trumpovi, šírila partia mladíkov z Macedónska. Dôvodom bola iba snaha zarobiť na internetovej reklame.

Probiznisovú orientáciu majú do značnej miery aj české Parlamentní listy, ktoré sú ôsmym najčítanejším internetovým denníkom v Česku.

Za vznikom niektorých dezinformačných médií preto mohol byť aj kalkul, že na trhu existuje priestor pre médium s informáciami, ktoré iné médiá neposkytujú.

 

C) V prospech konkrétnych politikov

Viacero českých a slovenských politikov má svoju kampaň postavenú na odpore proti migrantom, prípadne Rómom alebo Európskej únii. Zároveň sa snažia prezentovať ako silní lídri, ktorí obyvateľov ochránia. Tomuto typu politikov vyhovuje, keď značná časť spoločnosti žije v predstave, že ju zvonku ohrozuje cudzia sila.

O tom, že by nejaký konkrétny politik u nás platil alebo riadil niektoré z dezinformačných médií, dôkazy nie sú. Je však zrejmé, že niektoré majú s politikmi bližšie vzťahy. Napríklad Boris Kollár sa pochvalne vyjadruje o serveri Hlavné správy. Pred voľbami 2016 Hlavné správy otvorene podporili Kotlebovu ĽSNS. S Marianom Kotlebom, ako s jedným z mála politikov, urobili nekritický rozhovor.

 

D) V prospech Kremľa

Na pôsobenie dezinformačných médií začali analytici poukazovať nedlho po vypuknutí konfliktu na Ukrajine a zhoršeniu vzťahov medzi Ruskom a štátmi NATO a Európskej únie. Európsky parlament, česká tajná služba aj slovenské ministerstvo vnútra vydali oficiálne stanoviská, v ktorých píšu, že ruská vláda využíva internetové médiá, aby ovplyvnila myslenie ľudí v západných krajinách.

V Česku je takýmto príkladom server Aeronet, ktorého pozadie zostáva anonymné. Podľa týždenníka Respekt (10/2015) označila česká tajná služba BIS tento server za zdroj šírenia proruskej propagandy.

Na Slovensku dôkazy prepojenia dezinformačných médií s ruským štátom nemáme, existujú len kontakty medzi niektorými osobami. Napríklad pri mesačníku Zem a Vek vyšlo najavo, že jeho šéfredaktor Tibor Rostas sa v máji 2014 vtedajšieho ruského veľvyslanca na Slovensku Pavla Maratoviča Kuznecova na stretnutí pýtal, či by Rusko podporilo jeho časopis. Svedčí o tom nahrávka z ich stretnutia zverejnená na YouTube.

Hlavné správy zasa spolupracujú s občianskym združením Slovensko-ruská spoločnosť, ktorú vedie bývalý premiér Ján Čarnogurský, jediný slovenský člen exkluzívneho Valdajského diskusného klubu. Ten sa schádza v Soči za účasti Vladimira Putina.

Proruská propaganda pritom neznamená iba to, že by dezinformačné média publikovali pozitívne články o Rusku – záujmom Kremľa pomáha už to, keď obyvatelia európskych štátov stratia dôveru v Európsku úniu, v NATO alebo keď nebudú veriť domácim médiám. Čím rozdrobenejšia Európska únia, tým ťažšie sa bráni vplyvu Kremľa.

 

Cvičenie: Akým správam veriť na Facebooku

Praktická ukážka: vybrali sme osem článkov, ktoré boli publikované v roku 2016.

Pochádzajú z dezinformačných médií a aj z tradičných médií. Všetky sa venujú témam súvisiacim so zahraničnou politikou.

Zobrazujeme ich v rovnakej podobe, v akej by sa zobrazili pri zdieľaní na Facebooku. Prekryli sme len ich zdroj. Skúste len na základe titulku a fotky – čo sú jediné prvky, ktoré si všíma väčšina užívateľov – odhadnúť, ktoré z článkov publikovali tradičné médiá a ktoré konšpiračné.

 

Výsledky:

Články z dezinformačných médií majú pôvodný zdroj zvýraznený červenou farbou, články z tradičného média zelenou farbou. Sami na sebe si tak môžete otestovať, pri koľkých z nich ste dokázali poznať, odkiaľ článok pochádzal.

Týmto cvičením sme chceli ukázať, že na Facebooku je dôležité všímať si označenie zdroja, ktorý je uvedený malým nápisom vľavo dole.

Rozdiel medzi tradičnými a konšpiračnými médiami teda nespočíva vo vizuálnej stránke ale hlavne v obsahu a v spôsobe ich práce.

 

2.5 Aký vplyv majú dezinformačné médiá

Nasledujúci graf znázorňuje výsledky prieskumu, ktorý začiatkom roku 2016 robil think-tank Globsec s agentúrou pre výskum verejnej mienky Focus na vzorke 1000 respondentov. Pýtali sa ľudí, akú politickú stranu sa chystajú voliť v parlamentných voľbách a akému typu médií viac veria. Z prieskumu vyplynulo, že samozvaným alternatívnym médiám dávajú prednosť predovšetkým voliči Kotlebovej ĽSNS a Kollárovej strany Sme rodina.

 

Grafik a bloger Jakub Goda v septembri 2016 zostavil zoznam najviac šírených článkov na Facebooku, ktoré mali v titulku slová ako „EÚ“,„migranti“, či „Merkelová“. Tento zoznam ukázal, že medzi najzdieľanejšie články, ktoré sa venovali týmto témam, patrili články dezinformačných médií. Na prvých priečkach bol napríklad článok neonacistickej stránky beo.sk s titulkom „Kvóty na prerozdelenie slovenských Cigánov v EÚ”, alebo článok Hlavných správ o znásilnení 13-ročného dievčaťa migrantom, čo neskôr polícia označila za vymyslené.

Tento rebríček ukázal, že dezinformačné médiá síce nemusia mať dlhodobo vyššiu čítanosť než bežné spravodajské portály. Dokážu však nárazovo vypustiť článok, ktorý sa vďaka Facebooku dostane k väčšiemu množstvu ľudí, než články tradičných médií.

 

3. kapitola: Ako vyzerajú manipulácie

Až doteraz sme o dezinformačných médiách hovorili skôr všeobecne, v tejto kapitole už ukážeme konkrétne príklady manipulatívnych článkov, ktoré sa v roku 2016 a v prvej polovici 2017 šírili slovenským Faceboo­kom. Niektoré obsahujú informácie, ktoré sú úplne vymyslené. Oveľa častejším javom sú však články, ktoré sú založené na reálnej udalosti, následne ju však jednoduchým trikom posunú do novej roviny.

Ich autorom niekedy stačí spoliehať sa na to, že užívatelia Facebooku nebudú článok pozorne čítať, ale zač­nú ho zdieľať len na základe chytľavého titulku a fotky. V iných prípadoch je však takmer nemožné dezinformáciu odhaliť.

 

3.1 Informácia je vymyslená

Príklad 1: Kriminalita migrantov, opäť

Hlavné správy v januári 2016 publikovali text s titulkom: Západ žne, čo zasial: 15-ročný chlapec vo Švédsku bol ubodaný migrantom, keď sa pokúsil ochrániť spolužiačku pred znásilnením. 13-ročné dievča zas v Nemecku znásilňovali celý deň. Článok bol v tom čase vôbec najviac zdieľaným článkom k téme migrantov na slovenskom Facebooku, lajklo ho viac než sedemtisíc ľudí.

Článok opisuje dva brutálne prípady násilia, do ktorého mali byť zapojení migranti. Prvý prípad sa týkal Švédska a bol pravdivý, informovali o ňom aj tradičné médiá. Pätnásťročný Sýrčan zozadu nožom dopichal rovnako starého spolužiaka, s ktorým mal predtým konflikt kvôli spolužiačke. Chlapec následne zomrel.

Druhá časť správy sa však ukázala byť vymyslená. Išlo v nej o príbeh 13-ročného dievčaťa, ktoré údajne v Berlíne uniesli a znásilnili migranti. O prípade informovala ako prvá ruská štátna televízia, ktorá priniesla výpoveď jej matky (matka mala ruský pôvod, tým ruské médiá vysvetlili záujem o tento prípad). Reportáž mala veľký ohlas, informovali o nej aj tradičné médiá v Česku i na Slovensku. Objavila sa totiž krátko po prípadoch sexuálneho obťažovania žien v nemeckých mestách počas silvestrovských osláv, ktoré pobúrili verejnosť.

Situácia sa však zmenila vo chvíli, keď nemecká polícia vydala stanovisko, že informácie o únose a znásilnení v Berlíne sa nepotvrdili. Následná reakcia ilustruje, ako v takýchto situáciách postupujú dezinformačné a ako tradičné médiá.

Viaceré tradičné médiá policajné stanovisko okamžite zverejnili, prípadne publikovali nový článok, v ktorom informovali, že pôvodná reportáž bola nepravdivá. Niektoré médiá dokonca označili celý príbeh za výmysel kremeľskej propagandy.

Hlavné správy, ktorých článok sa na Facebooku rozšíril medzi desaťtisíce ľudí, policajné stanovisko nikam nezapracovali. Neinformovali čitateľov, že jeden z dvoch prípadov, ktorý vyvolal rozruch, sa nepotvrdil. Ich článok zostal naďalej zverejnený v pôvodnej podobe.

 

Príklad 2: Ruská ekonomická ofenzíva

Akýmsi evergreenom dezinformačných médií je správa o zlatom rubli. Hovorí o tom, že Rusko sa chystá nahradiť obchodovanie v dolároch za obchodovanie v rubľoch, ktoré budú viazané na ceny zlata. V júli 2016 publikovali Hlavné správy článok s titulkom: Putin vytláča dolár zlatým rubľom.

Informujú v ňom, že Rusko plánuje robiť svoj zahraničný obchod v rubľoch, čím ohrozí pozíciu amerického dolára. „Upíri z Wall Street veľmi dobre rozumejú, že odstránenie ruských bánk zo zóny dosahu im nič dobré neprinesie,” píše sa v článku. Článok má čitateľovi vyslať signál, že Rusko nie je oslabené ekonomickými sankciami, ako tvrdí Západ a mainstreamové médiá. Miesto toho sa chystá zasadiť silný úder Američanom. „Sankcie, presne ako princíp džudo, vytvorili ideálnu situáciu na obranný manéver, ktorý presmeroval hrubú silu protivníka proti nemu samotnému,“ poznamenali Hlavné správy.

V skutočnosti išlo o zrecyklovanie textu, ktorý sa už v apríli 2014 šíril internetom. Napríklad český dezinformačný web AC24 v tom čase publikoval takmer identický text, dokonca aj s rovnakými metaforami vrátane „upírov z Wall Street“, či „princípu džudo“.

Ani po takmer troch rokoch od publikovania prvého článku sa nič nevie o tom, že by Rusko menilo platobný systém. O žiadnom takomto zámere sa nepíše ani na webe ruskej centrálnej banky. Hlavné správy onedlho tento článok zmazali.

 

3.2 Článok posúva realitu

Častejším prípadom dezinformačných médií sú články, ktorým môžeme hovoriť manipulatívne alebo hrubo zavádzajúce. Základom je pravdivá informácia, ktorá je väčšími či menšími zásahmi posunutá, aby nadobudla iné vyznenie. Ich autori (často nepodpísaní) sa spoliehajú na to, že čitateľ si článok neprečíta celý, alebo že si nebude overovať, akým spôsobom o rovnakej veci písali aj tradičné médiá.

 

Príklad 3: Stará nová správa

Začiatkom roku 2017 sa témou sociálnych sietí stal prípad mladej Adriany z Ružomberka, známej pod menom Sheila Szmereková. Na Facebooku sa zviditeľnila videom, na ktorom spálila a pomočila Korán so slovenskou vlajkou za chrbtom.

Okrem toho uverejňovala statusy, v ktorých sa moslimom vyhrážala zabitím. Vo februári ju zatkla policajná protiteroristická jednotka.

Mladej žene následne vyjadrili podporu mnohí českí a slovenskí používatelia Facebooku, označovali ju dokonca za “prvého politického väzňa” po Novembri 1989. V tejto atmosfére uverejnili dva české dezinformačné weby – AC24 a Security Magazín – správu o zdanlivo podobnom prípade, ale v obrátenej rovine. Písali o tom, že v Taliansku skupina migrantov rozbila a pomočila sochu Panny Márie. Na Facebooku to okamžite vyvolalo pobúrenie a ďalšiu vlnu sympatii s mladou Slovenkou, ktorá narozdiel od výtržníkov z Talianska bola zatknutá.

Správa bola reálna. O prípade informovali aj niektoré seriózne talianske médiá, prípad vyvolal pobúrenie aj medzi Talianmi. Incident sa však odohral ešte v januári 2015, čo ani jeden z českých dezinformačných webov v článku neuviedol.

V tom čase Česko i Slovensko žilo úplne inými témami, na Slovensku si preto vtedy tento prípad všimol len server Hlavné správy, onedlho však zapadol. Správu začali ľudia vo veľkom zdieľať až neskôr, po príchode migračnej krízy.
Servery AC24 a Security Magazin v tomto prípade nenapísali lživú informáciu, ale dopustili sa manipulácie.
Pokiaľ by priznali, že ide o dva roky starú vec, správa by nemala také silné vyznenie.

 

Príklad 4: Migrant, ktorý nebol migrant

Práve pri téme migrácie dochádza k najčastejším manipuláciám, čo je dané aj tým, že migranti sa stali hlavnou témou dezinformačných médií. Zverejňujú jednak reálne správy o prípadoch kriminality migrantov, pravidelne ale fakty výrazne posunú.

Server Medzičas prevzal v máji 2016 z nemeckého portálu Spiegel.de informáciu o vražednom útoku na železničnej stanici v bavorskom meste Grafing. Jeho základom bola správa, že útočník nožom zabil 50-ročného muža a ďalších troch ľudí zranil. Pri útoku kričal „Allah akbar“.

Server Medzičas označil útok za jasný dôsledok ústretovej politiky nemeckej kancelárky Merkelovej. „Na “refugees welcome” staršieho dáta tak doplatil životom 50-ročný občan z Wasserburg,,“ napísal Medzičas. O útoku v Bavorsku informovali aj tradičné médiá, tie však boli v hodnotení opatrné. Citovali napríklad ľudí z nemeckých bezpečnostných zložiek, ktorí tvrdili, že mohlo ísť o útok psychicky narušeného človeka.

Tradičné médiá následne priniesli informáciu, že útočníkom nebol migrant, ale istý Paul H. z Hessenska. Napríklad český server Novinky.cz uviedol, že útočník mal zrejme problémy s drogami, a zdôraznil, že nešlo o prisťahovalca.
Server Medzičas tieto zistenia zamlčal. V článku iba napísal, že „útočník nepatril k najnovšej migračnej vlne“, čím podsúval čitateľovi záver, že šlo o migranta, ktorý do Nemecka prišiel už skôr. Miesto toho bez dôkazov písal o tom, že „kriminalita migrantov v Nemecku aj v Rakúsku dosahuje už ťažko zvládnuteľné rozmery”.

Reťazcom ďalších súvislostí sa dostal až k situácii na Slovensku, ktoré je vraj podobne ohrozené, pretože má podľa serveru Medzičas politikov podobných Angele Merkelovej. „Do parlamentu aj vlády sa oklamaním voličov dostali ‚eurohodnotové‘ postavičky ‚merkeltypu‘, ktoré by nedbali zaviesť ‚merkelrajch‘ aj na Slovensku. Ich problémom sú ‚kotlebove hliadky‘ vo vlaku a nie to, čo sa deje kúsok za našimi hranicami,“ napísal Medzičas. Jeden útok psychicky chorého človeka tak stačil na to, aby Nemecko a Rakúsko boli v článku vykreslené ako krajiny plné nezvládnutej kriminality a Slovensko ako štát, kam táto vlna môže onedlho doraziť.

 

Príklad 5: Arabskí Lotyši

V júli 2016 publikovali Hlavné správy článok, ktorý je ukážkou toho, že na zmanipulovanie informácie stačí iba veľmi malý zásah – vypustiť jednu vetu a pridať vhodnú fotku.

Spomínaný článok mal titulok „Brutálny útok cudzincov na ubytovni v Plzni. Správca v nemocnici zomrel“. Hlavné správy v ňom s trojdňovým oneskorením prepísali článok z českých médií o tragickej udalosti v Plzni.

Správa teda mala reálny základ. Český server idnes.cz informoval tom, že v Plzni došlo k hádke medzi dvoma mužmi a správcom ubytovne, na ktorej bývali. Správcu následne zbili takým spôsobom, že po niekoľkých dňoch zomrel.
Server idnes.cz hneď v úvode napísal, že vo veci útoku stíha polícia „mladíka z Lotyšska“. Následne to v článku zopakoval. „Policajti po dvoch dňoch dopadli dvadsaťtriročného muža z Lotyšska, ktorého obvinili z ťažkého ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody,“ napísal idnes.

Hlavné správy článok prevzali takmer v doslovnom znení, zamlčali len informáciu o pôvode zadržaného muža. Namiesto toho článok ilustrovali fotkou, na ktorej policajti odvádzajú muža arabského výzoru.

Článok tak navodzoval dojem, že zabitie správcu v Plzni je ďalším príkladom kriminality, ktorej sa v Európe dopúšťajú moslimskí migranti. Použitá fotka v skutočnosti nemala nič spoločné ani s migračnou krízou, ani s Európou. Sú na nej zachytení izraelskí policajti, ako v Jeruzaleme odvádzajú mladého Palestínčana.

Napríklad český server idnes.cz, z ktorého informácií zrejme čerpali aj Hlavné správy, svoj článok ilustroval len neutrálnou fotkou s natiahnutou policajnou páskou. Tradičné médiá by totiž mali dbať na to, aby ilustračné fotky neposúvali realitu nad rámec informácií z článku.

 

Príklad 6: Západ chce zničiť Rusko

Inou oblasťou, v ktorej je možné vidieť manipulácie, je téma napätia medzi západnými štátmi a Ruskom. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine jej bola zo strany dezinformačných médií prikladaná oveľa väčšia pozornosť, v roku 2015 ju prekryla migračná kríza. Príležitostne sa však stále vyskytuje.

Dezinformačné weby popisujú konflikt na východnej Ukrajine a pripojenie Krymu k Rusku tak, že na vine je západ. Ruský prezident Putin mal konať iba v sebeobrane. Tento príbeh sa snažia dlhodobo držať v povedomí. Príkladom bol článok Hlavných správ z mája 2016, ktorý v titulku informoval o tom, že „Západ nakoniec povedal pravdu, želá si totálnu likvidáciu Ruska”.

V pasáži pod titulkom (v takzvanom perexe) je citovaný americký generál Curtis Scaparrotti, ktorý sa v tom čase stal hlavným veliteľom NATO v Európe. Je tam pridaná aj jeho fotka, celý článok tak navodzuje dojem, že americký generál povedal, že chce zlikvidovať Rusko.

V skutočnosti Scaparrotti v prejave, na ktorý odkazovali Hlavné správy, hovoril oveľa miernejšie. Zopakoval len dlhodobé stanovisko, podľa ktorého Rusko predstavuje pre NATO hrozbu. „Rusko je veľmi aktívne na východnej Ukrajine. Nevidím žiadny náznak toho, že by sa to malo v krátkom čase zmeniť, a ani to neočakávam,“ hovoril v prejave.

Hlavné správy v skutočnosti necitovali amerického generála, ale prevzali komentár z ruského servera IA Regnum, ktorý sa venoval jeho prejavu. Ruský komentátor v ňom bez ďalších dôkazov tvrdí, že pre Západ je „najideálnejším riešením totálna smrť Ruska”. Hlavné správy tento názor preložili, urobili z neho vlastný článok a dali ho do titulku ako fakt.

 

3.3 Pochybný rozhovor

Azda najúčinnejšou formou propagandy sú tendenčne vedené rozhovory. Je to oveľa sofistikovanejší prípad, ako keď dezinformačné médium preberie správu z nejakého zdroja. Vtedy sa dá skontrolovať, či takýto zdroj existuje, či ide o seriózny zdroj, alebo či pôvodná informácia nie je prekrútená. Pokiaľ však dezinformačný web urobí rozhovor s človekom, ktorý sám prekrúca realitu, je to iná situácia. Zdrojom informácií je vtedy on sám. Ak ho novinár nežiada, aby priznal zdroje svojich tvrdení, môže tvrdiť takmer čokoľvek.

Príklad 7: Rozhovor s extrémistom

Server Parlamentní listy začal v septembri 2016 na pokračovanie robiť rozhovory so švédskym občanom Björnom Herstadom. V článkoch je označovaný ako „švédsky novinár“. Čitateľom opisoval, akou nebezpečnou krajinou je dnes Švédsko po prijatí desaťtisícov migrantov.

V prvom rozhovore Herstad hovoril o všadeprítomnej kriminalite, ktorú spôsobujú migranti. Kvôli nim sa už vo Švédsku údajne cítia bezpečne iba bohatí ľudia, ktorí si môžu dovoliť kúpiť byty v izolovaných lokalitách. Svoje tvrdenia dokazuje policajnými štatistikami. „Vo Švédsku je denne 50 policajných hlásení o sexuálnom zločine, tretina z toho je klasifikovaná ako znásilnenie. To znamená, že nejaká žena je znásilnená každú hodinu a pol, každý deň, každú noc, počas celého roku,“ tvrdil.

Rozoznať, čo je v takomto rozhovore pravda a čo manipulácia, je nad možnosti bežného čitateľa. Respondent kombinuje svoje názory (polícia sa bojí zasahovať proti migrantom), s konkrétnymi číslami (štatistiky kriminality) a reálnymi prípadmi (nepokoje na niektorých predmestiach). Čitateľ by na posúdenie jeho hodnovernosti musel detailne sledovať sitáciu vo Švédsku, nevystačil by si len s bežným „googlením“.

V čom spočíva manipulácia? Herstad v prvom rozhovore operuje so štatistikami kriminality. Zdôrazní, že každý deň je vo Švédsku hlásených 50 sexuálnych útokov, z čoho tretinu tvoria znásilnenia, čo vyzerá ako veľmi dramatické číslo – napríklad na Slovensku je evidované jedno znásilnenie v priemere raz za päť dní.

Tieto čísla by mala evidovať švédska Národná rada pre prevenciu kriminality, čo je štátna organizácia, ktorá zverejňuje policajné štatistiky. Na jej stránkach sa skutočne píše, že za predošlý rok 2015 bolo hlásených 18 000 sexuálnych útokov, z čoho 5900 tvorili znásilnenia. V priemere tieto čísla sedia s tým, čo hovoril Herstad českým, resp. slovenským čitateľom.

Herstad však nedodal informáciu, že počet ohlásených znásilnení je už šesť rokov približne rovnaký. Napríklad v roku 2014 išlo o 6700 prípadov, za rok 2013 o zhruba 6000 prípadov. Na počte znásilnení sa teda podľa štatistík výrazne nepodpísala migračná vlna z roku 2015, keď vo Švédsku požiadalo o azyl 156-tisíc ľudí, čo bol stopercentný nárast oproti predošlému roku.

Herstad nevysvetlil čitateľom ani to, že Švédsko má uzákonenú jednu z najprísnejších definícií znásilnenia na svete. Zahraničné médiá už dlhší čas upozorňujú, že štatistiky zo Švédska nie je možné porovnávať s inými krajinami. Za znásilnenie je vo Švédsku napríklad považovaný sex s osobou mladšou ako pätnásť rokov, na Slovensku by šlo o kategóriu „sexuálneho zneužitia“.

Prečítajte si

Ako rozoznať falošnú fotku a zmanipulovaný titulok (cvičenia)

Tieto rozpory neznamenajú, že by situácia vo Švédsku bola bezproblémová. Aj tradičné médiá popisovali prípady sexuálneho obťažovania migrantmi na hudobnom festivale v Štokholme v roku 2015. Začiatkom roku 2017 zverejnil svoje svedectvo policajný dôstojník z mestečka Örebro, ktorý popisoval, že v jeho okrsku páchajú kriminalitu väčšinou migranti. Situácia má však ďaleko od toho, ako ju v popísal Herstad, podľa ktorého už polícia nedokáže vo Švédsku nastoliť poriadok. Napríklad počet vrážd na 100 tisíc obyvateľov bol vo Švédsku v roku 2015 na podobnej úrovni, na akej sa dlhodobo pohybuje aj na Slovensku.

Ďalšia podstatná informácia, ktorú Parlamentní listy zabudli dodať, sú informácie o samotnom Herstadovi, ktorý vystupuje ako nestranný novinár. Herstad bol v skutočnosti dlhoročným členom krajne pravicovej strane Národní demokrati (Nationaldemokraterna), ktorá bola obviňovaná z xenofóbie a rasizmu. Dlhodobo udržiava kontakty s krajne pravicovou organizáciou Nordická mládež, ktorá prevádzkuje viaceré protimigrantské weby.

Prečítajte si

Cvičenie: Nájdite manipulácie v článkoch z dezinformačných médií

Herstad teda nie je bežným novinárom, ale príslušníkom krajnej pravice, ktorá má blízko k extrémizmu. Je to podobná situácia, ako keby naopak švédske noviny chceli urobiť rozhovor o Slovensku a ako vhodného komentátora by oslovili člena Kotlebovej ĽSNS.

Parlamentní listy sa teda nesnažili zistiť, ako reálne vyzerá situácia vo Švédsku. Zrejme mali vopred danú predstavu, že chcú napísať článok o tom, že migranti spôsobujú rozvrat, a potrebovali iba človeka, ktorý im túto predstavu potvrdí.